Mazák vníma dôvody svojho odvolania ako vykonštruované, Harabin chce presadiť očistu justície
Ostro sledovaná kauza bývalého predsedu súdnej rady naďalej pokračuje a naberá nový rozmer. Kým o Jánovi Mazákovi a Andrejovi Majerníkovi sa po zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR z 24. apríla hovorí ako o adeptoch na odvolanie z pozície členov Súdnej rady SR, meno Štefana Harabina sa čoraz častejšie spomína v súvislosti s náhradou niektorého z nich. Mazák pritom neustále zdôrazňuje, že vo funkcii predsedu súdnej rady nezlyhal a všetky obvinenia, ktoré boli zhrnuté v návrhu na jeho odvolanie, vníma ako vykonštruované.
Hoci v rozhovore pre denník Postoj pripustil, že výsledok hlasovania o odvolaní z postu predsedu súdnej rady mohli nepatrne ovplyvniť aj negatívne výroky premiéra Fica voči jeho pôsobeniu vo funkcii, prvé kroky k svojmu odvolaniu pripisuje obdobiu, kedy sa členkami súdnej rady stali tri zástupkyne Krajského súdu v Bratislave: Ayše Pružinec Eren, Dana Jelínková Dzudzíková a Marcela Kosová – tú aktuálne šiesti členovia súdnej rady navrhujú do jej vedenia. K trojici priradil aj ďalšieho sudcu „z bratislavského justičného prostredia“ Petra Šamka.
Mazák v tejto súvislosti upozornil na nepomer v regionálnom obsadení Súdnej rady SR, kde štyri z deviatich postov patria jednému súdu, čo je podľa neho vzhľadom na celkový počet existujúcich súdov (48) paradoxná situácia. Domnieva sa, že tento stav má na svedomí novela zákona o súdnej rade prijatá v decembri 2020, v ktorej nebol domyslený regionálny dosah voľby jednotlivých členov volených priamo sudcami, vďaka čomu vznikla veľká asymetria „a tá asymetria vlastne napomohla tomu bratislavskému justičnému prostrediu,“ skonštatoval.
Dôvody k odvolaniu z pozície šéfa sudcovskej rady sú podľa neho účelové a postavené na vode. „Vždy to boli skutočnosti, ktoré som dal preveriť so zreteľom na moju všeobecnú disciplinárnu právomoc,“ odmietol, že by kohokoľvek neoprávnene lustroval. „Hádam si nikto nemyslí, že keby som chcel lustrovať nejaké údaje, na ktoré by som nemal právo, že by som založil oficiálne spisy, ku ktorým sa pani Kosová dostala bez akýchkoľvek problémov,“ dodal.
O návrhu na odvolanie z členstva v Súdnej rade SR
Ústavnoprávny výbor NRSR minulý týždeň odporučil odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z členstva v súdnej rade. Z návrhu na odvolanie podľa Mazáka vyplýva, že obaja stratili dôveru, „lebo sme sa nebránili proti novele zákona o súdnej rade z decembra 2020 v dvoch bodoch, v ktorých teda ústavný súd povedal, že tá novela nie je v súlade s ústavou,“ povedal a odmietol, že by zmienené dva body z novely neoponovali. Rétorika ústavnoprávneho výboru podľa jeho slov pripomína komunistických súdruhov, ktorí často hovorili o strate dôvery, uviedol v rozhovore s M. Vagovičom. Mazák sa domnieva, že parlament v skutočnosti dôvody na odvolanie člena súdnej rady nepozná.
„Bol som zvolený za člena Súdnej rady SR 23. apríla 2020. V tom čase platil výklad Ústavného súdu SR 2/2018, ktorý má silu ústavnej normy a podľa ktorého bolo vylúčené odvolať člena Súdnej rady SR pred uplynutím funkčného obdobia,“ vyjadril sa na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. V tom čase ešte nebola účinná novela ústavy z decembra 2020, na základe ktorej je možné odvolávať členov súdnej rady bez udania dôvodov. Mazák si myslí, že by sa jeho odvolanie z členstva v súdnej rade malo posudzovať s ohľadom na právny stav z 23. apríla 2020.
Podľa Mazáka je nominácia Harabina horšia ako zlý vtip
Bývalý šéf Súdnej rady SR naráža na slová podpredsedu KDH Viliama Karasa. Bol to práve on, kto Harabinovu nomináciu na člena súdnej rady označil ako zlý vtip. Mazák vníma tento krok ako provokáciu voči právnemu štátu a súdnictvu SR, ktorá by mala byť tvrdo oponovaná v celej slovenskej justícii.
Štefana Harabina navrhol na post člena Súdnej rady SR poslanec SNS Rudolf Huliak. Harabin v rozhovore s P. Bielikom uviedol, že SNS má na rozdiel od iných strán „reálny, a nie virtuálno-platonický záujem sfunkčniť justíciu“.
Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR tvrdí, že doterajšie zmeny v justícii sú mimoriadne pomalé a málo razantné, v opačnom prípade by bol Mazák, ktorý si zo súdnej rady urobil „politbyro“, už na prvom rokovaní parlamentu z členstva v rade odvolaný.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) má podľa Harabina podiel na spolitizovaní a znefunkčnení justície a už dávno mal byť zrušený. Vzhľadom na koaličný naratív o ústavnosti predikuje, že po zrušení špeciálnej prokuratúry prikročí koalícia aj k zrušeniu ŠTS. „Nemôžu byť dve kategórie sudcov a súdov, ktoré ústava nepozná.“
Diskusia o Harabinovom členstve v súdnej rade
Tibor Gašpar (Smer SD) sa vyjadril, že na nomináciu Štefana Harabina nebude jednoduché nájsť v koalícii zhodu. Ak v tejto otázke nenastane súlad, bude nutné navrhnúť iného kandidáta. Harabinovu odbornosť pritom nespochybňuje, hodnotí ju kladne. „Pán Harabin spĺňa absolútne odborné a iné kritériá, ktoré sú tam potrebné, to sa nemusíme o tom baviť,“ uviedol Gašpar pre rádio Frontinus.
Harabin tvrdí, že slovenská justícia je v rozklade, nedostačujúca je už samotná príprava na sudcovské povolanie. Je potrebné vypracovať koncept, ktorý by tento stav vecí zvrátil. „Tu chýba koncepcia vymožiteľnosti práva, právnej istoty, stability, nástroje zjednocovania práva, kontrolné mechanizmy,“ zdôraznil.
Moderátor Bielik vytkol Štefanovi Harabinovi „konfrontačný tón“, ktorý by podľa neho mohol znížiť dôveryhodnosť justície v prípade, že by ako člen Súdnej rady SR spochybňoval niektorých sudcov či iných členov rady. „Ako vy chcete reformovať a sfunkčňovať justíciu, keď nechcete hovoriť pravdu? Vy podsúvate konštatáciu faktov, argumentov, nevyvrátiteľných, za konfrontačný tón,“ vytkol mu Harabin a dodal, že bez prijatia lustračného zákona a pomenovania konkrétnych skutkov nebude očista justície možná. Upozorňovať na pochybenia sudcov a riešiť veci na podklade faktov a argumentov je podľa neho nevyhnutné.
