Matematik K. Janeček: Modely, na základe ktorých sa vydávali nariadenia počas pandémie, boli chybné
Český matematik a podnikateľ Karel Janeček minulý týždeň na „nepovolenom“ seminári na pôde Senátu ostro kritizoval matematické modely vyvolávajúce paniku počas šírenia vírusu SARS-CoV-2 (ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou unikol z virologického laboratória v čínskom Wuchane). Niektoré vlády sa týmito modelmi riadili pri zavádzaní „lockdownov” a epidemických opatrení. Podľa K. Janečka, ako aj ďalších matematikov, boli tieto modely chybné.
Matematický model, ktorý vypracoval Jan Kulveit, je podrobnejšie vysvetlený nižšie. J. Kulveit bol v médiách prezentovaný ako „oxfordský matematik“, čo K. Janeček hodnotí ako zavádzajúce.
„Mali sme úžasného matematika z Oxfordu, volá sa Kulveit. Tento úžasný matematik nielenže nie je matematik – je to absolvent fyziky, ktorý, mimochodom, študoval dvadsať rokov, aby získal doktorát z nejakého minoritného odboru fyziky – a nie je dokonca ani z Oxfordu. Tento chlapík nevyštudoval Oxford, ale študoval na pridruženom inštitúte, ktorý spoluzakladal Oxford,“ vysvetľuje K. Janeček pôvod vedca, ktorého matematický model ovplyvnil mnohé životy.
Vytvorili „matematika z Oxfordu, ktorý nie je matematik, a nie je ani z Oxfordu, a matematike vôbec nerozumie, to je na tom to najvtipnejšie,“ povedal Janeček na seminári vo Frýdlantskom salóniku Senátu organizovanom senátorkou Janou Zwyrtek Hamplovou.
„A takýto človek sa podieľa na vytvorení matematického modelu, ktorý použijú ako nástroj tí, ktorí vydávali covidové opatrenia na zatvorenie všetkých škôl, na lockdowny, pričom ten model je nesprávny“.
„Je to vec, za ktorou si absolútne stojím, pretože je to oblasť, ktorej rozumiem,“ hovorí matematik.
„Za svoju doterajšiu matematickú kariéru som dokázal, že viem, o čom hovorím, pretože som išiel na trh s vlastnými peniazmi, tam som použil matematické modely, a tomu možno veriť. Ak niekto vezme svoj model, riskuje svoje peniaze a je úspešný, potom ten model má pravdepodobne zmysel.“
„Ale to, čo vytvorili títo páni, vrátane Kulveita, bol model, ktorý bol matematickým nezmyslom. Hovoril som to ja, hovoril to aj docent Komárek, ale nikto to nechcel počuť. Ten model bol matematický nezmysel.“
„Datafitting i metodologicky – jednoducho zle. Napriek tomu, vydal publikáciu a tak ďalej, a zrazu tu bol úspešný matematik z Oxfordu a všetko sa to použilo.“
Janeček tento model kritizoval na svojom blogu už v marci 2021. „Kulveitov model na hodnotenie účinkov reštriktívnych opatrení je veľmi nespoľahlivý a môže priniesť veľmi nepresné a zavádzajúce výsledky v dôsledku multikolinearity jednotlivých faktorov. Okrem toho model implicitne a neodôvodnene predpokladá, že všetky pozorované vplyvy sú spôsobené len vládnymi opatreniami, čo môže viesť k chybám zamieňania kauzality a korelácie. Najmä záver týkajúci sa veľkého vplyvu zatvárania škôl je pravdepodobne úplne nesprávny, a to aj z toho dôvodu, že podľa môjho názoru máme k dispozícii podstatne spoľahlivejšie analýzy. Úprimne ma prekvapuje, že sa autor neobáva možných praktických dôsledkov svojich analýz, pretože vzhľadom na svoju odbornosť si musí byť vedomý problému možnej zlej podmienenosti modelu,“ uviedol Janeček.
Docent Arnošt Komárek z Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity súhlasí s Janečkom a domnieva sa, že Jan Kulveit sa „hlboko mýli“.
„Jan Kulveit… si podľa môjho názoru vôbec neuvedomuje rozdiel medzi kauzalitou a koreláciou (na čo upozorňuje aj Karel Janeček). Na správnu interpretáciu výsledku akejkoľvek štatistickej analýzy (alebo modelu) je potrebné mať nielen „správny“ model, ale aj vedieť, akým spôsobom boli získané údaje použité na odhad modelu, a tomu následne prispôsobiť aj svoje interpretácie,“ píše Komárek.
„Bol tu ešte jeden matematik. Ten už síce bol matematik, ale len taký priemerný, a on vypracoval zase iný model, na báze Markovových reťazcov, opisujúci, ako sa šíri nákaza,“ komentuje Janeček ďalšie matematické modelovanie. „Ten model bol opäť totálny nezmysel. Bola to obyčajná hra pre študenta prvého ročníka, a aj napriek tomu sa z nej vyvodzovali závery. Robili sa závery z vecí, ktoré nemajú absolútne žiadnu kredibilitu.“
„Opäť. Bola tam spoločenská požiadavka. Použilo sa to, čo ponúkali ľudia, ktorí nemali žiadnu odbornosť, ktorí boli neschopní, ale využili situáciu, aby sa dostali na výslnie,“ hovorí Janeček.
Podobne sa k propagovanému matematickému modelovaniu vyjadril aj matematik Tomáš Fürst. Na začiatku epidémie sa podľa Fürsta „po celom svete vynorili rôzne viac či menej pochybné akademické individuá so svojimi obľúbenými matematickými modelmi a začali do verejného priestoru chrliť divoké prognózy.”
„Novinári tieto prognózy preskúmali, neomylne vybrali len tie najapokalyptickejšie a začali ich dramaticky tlmočiť bezradným politikom,“ píše Fürst a dodáva, že „väčšina matematických modelov, ktoré sa vyrojili z akademických kruhov, boli viac či menej zložité verzie jednej naivnej hry s názvom SIR.“
„Pokiaľ ide o Kulveitov model, napísali sme veľmi adresnú kritiku, v ktorej sme uviedli dôkazy, že model je nezmyselný,“ povedal Fürst pre Epoch Times. „Vo svojom poslednom príspevku to zhodou okolností spomínam tiež. Je tam uvedený príklad týkajúci sa rozdielu medzi koreláciou a kauzalitou, o ktorom hovorí Arnošt Komárek.“
„Toto sú zásadné veci,“ myslí si Karel Janeček. „To, čo hovorím, nie je až také verejne známe, ale som presvedčený, že je to dôležitá súčasť poučenia, ktoré musíme vyvodiť, aby sme si nabudúce, keď príde nejaká kríza a niekto nás bude strašiť, uvedomili všetky tieto odchýlky, ktoré majú vplyv na realitu.“
Podľa Janečka väčšina vedcov, ktorí si boli vedomí toho, že sa veci nerobia dobre alebo že modely nie sú správne, mlčala. „Nikomu a nijako sa neoplatilo byť zástancom odvahy. Existuje viac faktorov na opačnej strane,“ hovorí Janeček s poukázaním na to, že každý, kto sa odvážil vystúpiť a spochybniť tieto veci, bol vystavený veľkému riziku, že bude napádaný a ostrakizovaný, prípadne dehonestovaný.
Tvrdí, že práve preto mnohí vedci radšej mlčali, ako by sa mali zapojiť do diskusie. „Tí, ktorí majú tendenciu dôverovať vedeckým poznatkom a ktorí si myslia, že sú racionálni, by mali brať do úvahy všetky tieto faktory. Aby sa nestalo, že uvidia len nejakú argumentačnú líniu, ktorá ignoruje ostatné otázky,“ uviedol matematik.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
