Marianka je najstarším pútnickým miestom bývalého Uhorska. Podľa veriacich sa tu dodnes dejú zázraky
Obec Marianka leží na juhozápadnom okraji Malých Karpát, severne od Bratislavy, v lone tichej prírody. Vďaka svojmu liečivému prameňu je cieľovou zastávkou mnohých veriacich. Svätá studňa, z ktorej prameň vyviera, má vraj zázračnú schopnosť uzdravovať. K studni si prichádza dodnes mnoho pútnikov načerpať životodarnú a zázračnú vodu. Mariatál (ako znie starší názov obce) bol za čias Uhorska váženým miestom navštevovaným kráľmi. Má bohatú históriu a legendy o soške Panny Márie a zázračnom prameni siahajú až do 11. storočia.
So vznikom Marianky a Kaplnky Svätej studne sa spája zázračný prameň spomínaný vo viacerých legendách. Panna Mária sa podľa tradície zjavovala práve na mieste Kaplnky Svätej studne, kde bola objavená aj jej zázračná soška. Podľa paulínov pôsobiacich v Marianke v minulosti je soška Panny Márie stará takmer 1000 rokov a jej pôvod by mohol siahať až do do obdobia okolo roku 1030. Podľa správcu pútnického miesta si ju z hruškového dreva vyrezal jeden z pustovníkov. Počas prenasledovania kresťanov ju ukryl v strome, ktorý sa však po čase vyvrátil a tak soška spadla do vody presne tam, kde sa nachádza Kaplnka Svätej studne dnes. Nadlho zostala stratená.
O jej nájdení koluje viacero legiend. Podľa jednej začul nevidiaci žobrák modliaci sa v lese hlas, ktorý mu povedal, aby si vodou z prameňa umyl oči. Keď tak spravil, zázračne sa mu vrátil zrak. Iná legenda hovorí, že drevenú sošku Panny Márie našiel zbojník s postihnutými deťmi. Keď pod ňou odhalil prameň, svoje deti v ňom vykúpal a vyzdraveli. Obrátil sa na vieru a rozhodol sa konať iba dobré skutky.
Podľa katolíckych novín sa na pútnickom mieste dejú zázraky dodnes. Príkladom je aj prípad mladej tínedžerky, ktorej zrak sa po umývaní očí vodou z prameňa natoľko zlepšil, že mohla odložiť okuliare.
Mariánske údolie ponúka možnosti na pokojnú modlitbu, meditáciu či rozjímanie. Na jednom mieste môžeme nájsť bývalý pavlínsky kláštor, Baziliku narodenia Panny Márie, bridlicovú štôlňu, kalváriu, Lurdskú jaskyňu, Svätú studňu, ba dokonca aj známy kameňolom, kde sa natáčali scény z amerického filmu Dračie srdce (1996).
Popri sakrálnych pamiatkach vedie sieť cezhraničných cyklotrás, preto priťahuje toto pútnické miesto nielen veriacich. Je výborným miestom na výlet, kde okrem obdivovania krás prírody vstúpi do srdca ľudí aj bázeň pred Bohom. Mnohí si sem chodia oddýchnuť od ruchu veľkomesta. Miesto zjavenia Panny Márie navštevujú aj neveriaci, čo značí, že nemusíme nutne veriť v Boha, aby sme mali úctu k veciam, ktoré nás presahujú.
Prvá zmienka o tomto historickom mieste, vtedy ešte s názvom Vallis Mariae, pochádza z roku 1367, kedy ho uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký daroval pavlínskemu kláštoru. Slovenské pomenovnie Marianka sa začalo používať od 15. storočia, pričom sa obec označovala aj ako Taal, Mariatál alebo Marienthal.
Na svahu popri ceste stojí Krížová cesta ako pripomienka Kristovho umučenia postavená v rokoch 1930 – 1936. V štrnástich murovaných kaplnkách sa nachádza 50 sôch z lipového dreva v životnej veľkosti. Sú dielom českého rezbára Bohumila Becka z Kutnej Hory.
Soška Panny Márie Tálskej, nachádzajúca sa v Bazilike Narodenia Panny Márie, je podľa historikov umeleckým dielom z prelomu 12. a 13. storočia. Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou ju dal preniesť do hlavného oltára Baziliky v roku 1380 a nachádza sa tam dodnes. Cisár Ferdinand III. Habsburský zaviedol neskôr zvyk pokloniť sa po korunovácii nových uhorských kráľov Panne Márii v Marianke. Pútnické miesto zažilo nielen obdobia vzostupov, ale aj pádov. Veľkú ranu tomuto miestu i duchovenstvu uštedril počas svojej vlády Jozef II., keď po dlhodobom rozkvete zrušil nielen pavlínsky rád, ale aj mariánske púte. Pútnické miesto ožilo až slávnostným dekrétom pápeža Benedikta XVI., keď 31. júla 2011 povýšil Kostol Narodenia Panny Márie na Baziliku minor.
Pri lurdskej jaskyni možno nájsť početné ďakovné tabuľky zázračného pôsobenia Panny Márie. Podľa veriacich sú dôkazom toho, že svätá Matka vypočuje prosby ľudí aj v našich časoch. Nepochádzajú iba od miestnych, ale aj od ľudí z ďalekého okolia, o čom svedčia tabuľky v maďarskom, chorvátskom, nemeckom, španielskom i ruskom jazyku.
V náboženskej symbolike predstavuje voda očistu, uzdravenie a duchovnú premenu človeka. Svätá Terézia hovorí vo svojich spisoch o vode ako o milosti, ktorá obnovuje, oživuje, zúrodňuje a privádza dušu do rozkvetu. Voda ako prameň má predstavovať Božiu prítomnosť.