Majú zelené neziskovky právo lobovať za naše peniaze? V europarlamente panujú rôzne názory
Niektoré zelené neziskovky používali peniaze, ktoré dostávajú od EÚ, na lobovanie v Európskom parlamente a Európskej komisii za presadzovanie prísnejších cieľov Green Dealu. Zatiaľ čo pravicoví poslanci EP to považujú za škandál, tí na ľavej strane politického spektra vidia v kritike hon na čarodejnice.
Politická frakcia EPP, ktorej členom je aj český europoslanec Tomáš Zdechovský, sa v rozpočtovom výbore proti tejto praxi ohradila a má v úmysle túto záležitosť prešetriť. „Ročne sa premrhalo 2,6 miliardy na pochybné štúdie, ktoré dokazovali, že Green Deal je potrebný… Nie je možné, aby sa peniaze daňových poplatníkov takto zneužívali v prospech jedného politického názoru,“ uviedol Zdechovský na svojom konte X.
O škandále financovania lobingu environmentálnych mimovládnych organizácií z peňazí EÚ sa diskutovalo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 22. januára 2025, teda v ten istý deň, keď holandský denník De Telegraaf priniesol správu o týchto praktikách vrátane niektorých detailov neverejných zmlúv medzi Európskou komisiou a dotyčnými organizáciami.
„Nikto netvrdí, že neziskovky kradnú alebo že by nemali byť súčasťou legislatívneho procesu. Ale robme to transparentne. Nerobme to tak, že si niekto za peniaze daňových poplatníkov v Európskej komisii objedná štúdiu, ktorá potvrdí jeho názor. Urobme to tak, aby sme sa na údaje mohli naozaj spoľahnúť,“ povedal Zdechovský.
Podotkol, že opakovane vyzýval bývalého komisára pre klímu Fransa Timmermansa, aby dodal štúdie o niektorých svojich zelených politikách. „Vždy hovoril, že tieto štúdie existujú. Ja som tie štúdie nikdy nevidel,“ predniesol v prejave v pléne EP a dodal, že keď komisára požiadal o štúdiu o vplyve olova v nábojniciach na životné prostredie, Timmermans mu poskytol štúdiu, ktorú napísala nezisková organizácia BirdLife.
„Toto je práve príklad toho, keď prestávame veriť v európsku demokraciu. Nemôžeme si tu jednoducho objednávať štúdie od organizácií, ktoré sú nám priateľsky naklonené. Potrebujeme nezávislú európsku inštitúciu, ktorá návrhy posúdi a povie nám, či je to tak alebo onak,“ dodal český politik.
Dlhodobé ignorovanie týchto postupov označil za „škandalózne“ a vyzval na návrat k transparentnosti a právnemu štátu.
Je to v poriadku? Ako pre koho
Zatiaľ čo EPP a ďalšie pravicovejšie orientované frakcie chcú vyšetrovať a trestať tých, ktorí sa takýchto praktík dopúšťajú, iní sa zastávajú ekologických neziskoviek. Napokon, celé zasadnutie bolo prehliadkou vzájomného osočovania medzi ľavicou a pravicou.
Švédsky europoslanec Jonas Sjöstedt z parlamentného zoskupenia Ľavice uviedol, že diskusia o lobovaní zelených neziskoviek je „ukážkou pokrytectva pravice“. „Existujú tisíce lobistov, ktorí zastupujú veľké korporácie a obchodné organizácie, a práve oni ovládajú Brusel… Mimovládne a environmentálne organizácie majú len zlomok týchto zdrojov napriek skutočnosti, že zastupujú milióny občanov. Nezastupujú ziskové záujmy jednej spoločnosti,“ predniesol vo svojom príspevku.
Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska (Renew) vyzval na rovnaký systém pre všetkých lobistov. Spolu s niekoľkými ďalšími ľavicovými kolegami poukázali na korporátne lobingy a zdôraznil tiež svoju obavu, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu organizácií pravicového spektra.
Portugalčanka Ana Catarina Mendesová z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov napadla diskusiu o revízii dohľadu nad financovaním ako pokus o narušenie občianskej spoločnosti a demokratických procesov. Ako mnoho ďalších z ľavicového spektra europarlamentu vyslovila názor, že pravici nejde o transparentnosť, ale o ukončenie podpory pre mimovládne organizácie. Podľa nej je treba tieto organizácie podporovať v ich zapojení do aktívnej občianskej spoločnosti.
Holandský poslanec Dirk Gotink (Kresťanský demokrat, EPP) z výboru pre kontrolu rozpočtu vyčítal ľavicovým skupinám v parlamente, že sa snažia prezentovať vyšetrovanie nekalých praktík ako „útok na neziskovky“. Už po niekoľkýkrát zdôraznil, že jeho kolegovia nemajú záujem zakázať financovanie neziskových organizácií, ale len o nastavenie zákonov tak, aby boli transparentné a nedali sa zneužívať.
„Naozaj by sa vám páčilo, keby si komisia najala neziskové organizácie spojené napríklad s hnutím Patriotov, aby lobovali za pakt o migrácii alebo proti nemu? Naozaj by sa vám páčilo, keby sme časť našich peňazí použili spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami EÚ?“, spýtal sa Zdechovský.
Predseda výboru pre kontrolu rozpočtu, nemecký europoslanec Niclas Herbst, vyčítal zástancom, že „obhajujú prax, o ktorej si zjavne každý myslí, že je nesprávna“. Zmienil sa tiež o tom, že ak nebudú neziskovky financované efektívne a férovo, „ohrozí to ich budúcu rolu“.
Ďalší vystupujúci z pravicového spektra na zasadnutí opakovane poukazovali na to, že ide len o nastavenie objektívnosti systému, a položili si otázku, či aj v iných programoch existujú praktiky ako v programe LIFE. Podľa ich názoru by mali aj neziskovky, tak ako každý iný, kto dostáva peniaze EÚ, preukázať, kam išlo každé euro z poskytnutých dotácií.
Čo ďalej?
Piotr Serafin, európsky komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu, na začiatku zasadnutia Európskeho parlamentu zdôraznil, že medzi ciele Európskej komisie patrí transparentné financovanie. Na kontrole financovania neziskových organizácií už podľa neho pracuje Európsky dvor audítorov, ktorý by mal prísť s hodnotením v apríli tohto roka.
Serafin počas rozpravy priznal, že v dohodách, ktoré mimovládne organizácie podpisovali s „niektorými službami v komisii, boli klauzuly, ktoré zaväzovali mimovládne organizácie vykonávať veľmi podrobné konkrétne činnosti zamerané na konkrétnych poslancov Európskeho parlamentu“.
Európska komisia mala už vlani vydať pokyny pre neziskovky, na ktoré aktivity nie je možné používať dotácie z EÚ v programe LIFE a ďalších. Zodpovední úradníci mali za úlohu zmeniť existujúce zmluvy tak, aby boli v súlade s novými pravidlami, uviedol Serafin. V budúcich zmluvách musia príjemcovia grantov dodržiavať nové pravidlá.
Podľa Politico dostávajú neziskovky každý rok 15,5 milióna eur vo forme operačných grantov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
