Majiteľka nitrianskej pekárne: Sme poslednou generáciou, ktorá môže zachrániť tradície. (Rozhovor)
V rozhovore s pani majiteľkou Chlebárne – sídliskovej pekárne v Nitre Niki Sládečkovou sa dozviete nielen o pečení kváskového pečiva, ale aj o jej láske k tradíciám, ako ich zachovávať, ako priniesť potešenie a láskavosť medzi svojich zamestnancov a motivovať ženy k naplneniu svojich snov.
Aký je príbeh vašej Chlebárne?
Náš príbeh určite začínal, keď bola koronakríza – to bolo pre mnohých z nás ťažké obdobie. Videla som v televízii, že pekári stále pracujú aj napriek opatreniam. A v tej chvíli sa zrodila myšlienka otvoriť si pekáreň. Neváhala som a začala som si robiť online pekársky kurz – inak sa nedalo. Kamarátka mi požičala kvások, začala som skúšať piecť, úplne od začiatku, pretože doma som predtým nepiekla nikdy. Takže som si to začala skúšať. Neskôr sme presunuli naše predošlé podnikanie na iné miesto a začali sme budovať našu milú Chlebáreň. Začalo to povedzme začiatkom roku 2021, počas nepríjemnej situácie ohľadom pandémie – všetko zlé je na niečo dobré.
Vaše pekárne sa rýchlo rozrastajú, ako sa vám to podarilo dosiahnuť ?
Keby som vedela, čo ma čaká, neviem či by som sa nezľakla. Mala som odvahu začiatočníka. Teraz je to už iné, môj tím je skúsenejší a viem, že sana nich môžem v mnohých otázkach spoľahnúť.
Samozrejme, chcem spomenúť aj môjho manžela, ktorý mi pomáha a stojí za mnou a spoločne budujeme náš podnik. Silnú podporu mám aj od svojich zamestnancov. V práci sa cítim veľmi dobre a moja pekáreň je ako moje dieťa, o ktoré sa s láskou starám.
Máte silný vzťah k tradíciám, organizovali ste aj Dožinky, to všetko tradične a v krojoch…
Keďže pochádzam z dedinky Hájske, možno tam to niekde začalo, keďže som bola odmalička vo folklórnom súbore. Dedinské stretnutia v krojoch a v duchu tradícií boli normálne a prirodzené.
Áno, organizovala som Dožinky, to je moja srdcová záležitosť, pretože pekárni náleží oslavovať koniec žatvy. Oslavujeme novú úrodu, čiže novú múku. Bez múky by sme sa nepohli ani o milimeter. A aj vďaka tomu, že som videla to nadšenie medzi mojimi ľuďmi, ktoré pri tejto príležitosti vzniklo, krásne kroje a aj tie mladé dievčatá, ktoré sú v krojoch naozaj čarovné, som si uvedomila aké je to dôležité zachovávať tradície.
Tento rok bolo na Dožinkoch cez 300 ľudí, napriek tomu, že pršalo. Priniesli sme na sídlisko Chrenová dokonca aj kone z Jazdeckého klubu Poľný Kesov. Požehnali sme chlebu a prepojili sme minulosť s prítomnosťou. Sme posledná generácia, ktorá môže zachrániť našu históriu, ďalšia už určite nie. Keď sa teraz my postavíme a povieme, že toto je v poriadku, veď je to krásne a pozrite, aké máme krásne ľudové piesne a aké máme tradície, tak naše ďalšie generácie na to určite nezabudnú.
Máte v pláne ďalšie akcie podobného typu ako Dožinky ?
Ďalšia akcia bude 8. decembra, budeme robiť mikulášsku kapustnicu a opäť budeme koledovať v tradičnom šate. Ja si oblečiem vlastný kroj z Hájskeho, na to sa veľmi teším, netreba zabúdať na svoje korene. Naša pekáreň nie je iba o pečení chleba,ale má aj hlbšiu myšlienku. Rada pracujem s komunitou. Jednoducho povedané, nemusí to byť len také surové a chladné, že zákazník si vezme chlieb, zaplatí a odíde. Prinášame niečo navyše a ja som presvedčená, že naši zákazníci to vnímajú, inak by tu nebolo toľko ľudí, tá atmosféra, ktorá tu vzniká.
Odkiaľ čerpáte toľko síl a energie na podnikanie v pekárni ?
Na toto sa ma pýtajú často, no asi jediná odpoveď je, že ma práca fakt baví a napĺňa. Podieľať sa na práci v pekárni aj pri akejkoľvek práci mi vôbec nevadí a pripojím sa k hocijakej potrebnej práci. Tú atmosféru, čo sme si vytvorili, nám nikto nezoberie. Keď sem prídem a som unavená, pretože naposledy som pracovala veľa hodín v pekárni, ale začneme sa rozprávať a smiať, únava ma prejde. Prostredie v pekárni je podľa mňa veľmi príjemné a to mi dáva pozitívnu energiu. Veľmi rada čítam mojim starším kolegyniam naše recenzie na internete, a to ich veľmi poteší.
Máte overené recepty alebo vymýšľate aj svoje vlastné?
Máme overené recepty, ktoré čerpáme z tradičných receptov starých mám. Recepty zbieram aj od svetových pekárov, snažím sa navštevovať pekárne aj v iných krajinách, popri cestovaní, aby to bolo pre zákazníkov zaujímavé. Napríklad orechový hrebeň alebo štrúdle – to sa bude vždy predávať – taká klasika. Ale máme aj zaujímavé novinky, ako napríklad buchta s matcha pudingom.
Vaši zamestnanci sú ústretoví a milí, máte nejaké špeciálne motivačné techniky pre vedenie ľudí?
Snažím sa ich veľmi veľa chváliť, vyzdvihnem ich, kedykoľvek môžem. Komunikujem s nimi veľa, trávim s nimi čas, napríklad ich pozvem na spoločnú párty, alebo im uvarím večeru ako poďakovanie, že pre mňa pracujú. Viem sa postaviť pri nich, aj keď sme na nočnej a robím roboty, ktoré sú potrebné. Takže toto všetko si oni cenia a vrátia mi to v podobe ústretovosti, pozitivity a príjemného správania sa k zákazníkom.
Všimla som si, že máte silnú komunitu na sociálnych sieťach…
Áno, naša komunita sa rozrastá aj na sociálnych sieťach. Snažím sa pridávať autentické videá z pekárne, všetko prirodzene a bez pretvárky. Lebo ľudia prijímajú to, čo je prirodzené, nie vyumelkované alebo príliš upravené.
Dávate do výrobkov aj špeciálne ingrediencie ?
Keď som doma piekla chlebík, tak som na tácku napísala „s láskou Niki”. Na to mi môj dobrý priateľ povedal, že toto musím určite niekam dať, aby si to každý zapamätal. Odvtedy mi to zostalo a my pečieme s láskou, to je naša špeciálna ingrediencia. A tiež náš kvások, ktorý si žije svojím životom. A či tomu niekto verí alebo nie, tiež nám prináša do pekárne svojho ducha, a je to cítiť.
Ako sa vyrovnávate so súčasnými trendmi v stravovaní, ako napríklad bezlepková strava?
Veľmi ma mrzí, že nám sem chodia malé deti, ktoré majú rôzne alergie, intolerancie a tak ďalej… A to nielen v pekárenskom sektore, ale aj v ostatných. My robíme chlieb iba s múkou, vodou a soľou.
Povedzte nám, ako vyzerá typický deň v živote majiteľky pekárne s troma prevádzkami?
No, odkedy mám pekáreň, spím oveľa menej, nájdem si pár hodín na spánok, ale keď sa zobudím príliš skoro ráno, tá zodpovednosť mi už nedá zaspať. Hlava sa mi už nezastaví a začnem rozmýšľať, čo ma v ten deň čaká a čo musíme stihnúť. Začínam v pekárni na Chrenovej, kde sa všetko v noci upečie a ráno sa rozváža do ostatných dvoch prevádzok na Klokočinu a Zobor. Popri tom riešim, čo treba dokúpiť, opraviť, pripraviť. Marketing si tvorím tiež sama a to mi berie veľa času. Vymýšľam súťaže, fotím a robím videá, a tak to samo zapadá jedno do druhého. Stretám zaujímavých ľudí, s ktorými nadväzujem rôzne spolupráce.
Inak vyzerá moja denná a nočná smena. Na nočnej smene si viem oddýchnuť a len fyzicky pracujem, to mi veľmi pomáha vypnúť a sústrediť sa iba na manuálnu prácu.
Čo by ste ešte chceli spomenúť na záver?
Budúci rok by som chcela vydať svoju vlastnú knihu, nielen s receptami z mojej pekárne, ale aby kniha bola takou motiváciou pre ženy, lebo my ženy máme tomuto svetu čo povedať. Dokážeme toho zvládnuť veľa, a keď niečo chceme, vieme to dosiahnuť s láskavým srdcom a pevnou vôľou.
Pozdravujem všetkých čitateľov EpochTimes Slovensko, želám vám viac a viac nových čitateľov. Dúfam, že tento článok zaujme vašich čitateľov a bude im možno inšpiráciou. Verím, že to nebude naša posledná reportáž, ktorú s nami robíte.
Ďakujeme za rozhovor a Vaše úprimné slová.
