Majiteľ narazil na najstaršie víno na svete v hrobke starej 2 000 rokov
Nedávno v juhozápadnom Španielsku bolo v rímskej hrobke starej 2000 rokov objavené údajne najstaršie víno v histórii, a čo je prekvapivé, stále v tekutej forme. To je to skutočne nezvyčajné, ale odhalenia vynárajúce sa z tohto starobylého moku, sú ešte podivuhodnejšie.
Jedna z viacerých pohrebných urien nájdených v hrobke obsahovala červenkastú tekutinu – o ktorej sa predpokladá, že sa jedná o víno – uzavreté vnútri, pričom na dne ležali spopolnené kosti človeka. Urny a samotná hrobka boli prvýkrát objavené v meste Carmona údajne po tom, čo na podzemnú komoru narazil majiteľ domu počas rekonštrukcie v roku 2019 a objav nahlásil mestským úradom.
Vedci tvrdia, že hrobka zostala neporušená a nevykradnutá po dve tisícročia, takže jej obsah zostal nedotknutý.
Hoci samotná hrobka ukrýva mnoho zázrakov na preskúmanie – niekoľko urien, ďalšie pozostatky a rituálne predmety – obsah predmetnej urny bol unikátny. Vedci sa pokúsili objasniť niektoré z jej záhad.
„Pre nás z neznámych dôvodov, možno náhodou, bolo medzi urnou a jej vekom dokonalé hermetické tesnenie, ktoré zabraňovalo odparovaniu,“ uviedol pre Epoch Times José Rafael Ruiz Arrebola, profesor organickej chémie na univerzite v Córdobe. Toto tesnenie tiež zabránilo úplnému rozkladu vína oxidáciou, aj keď sa výrazne znehodnotilo.
„Okrem toho urna obsahujúca víno aj spopolnené telesné pozostatky predstavuje doteraz neznámu prax – ponechanie kostí s vínom na večnosť je pre nás úplne nové,“ povedal a dodal, že Rimania mohli používať víno na očistenie kostí svojich zosnulých, hoci to doteraz nepreukázal žiadny dôkaz.
Hoci Arrebola označil objav za „vzrušujúci“ a „historický“ moment, oslavy si nechal až na chvíľu, keď splní svoju najväčšiu úlohu: ako prvý vstúpiť do laboratória a dokázať, že ide o víno.
Chemická analýza našla biomarkery, rastlinné zlúčeniny nazývané polyfenoly, a tým aj dôkaz, ktorý vedci potrebovali na to, aby ho mohli oprávnene nazvať vínom (pričom vylúčili možnosť, že by tekutina mohla pochádzať z priesaku alebo kondenzácie); vysoká hodnota pH a prítomnosť malého množstva organických zlúčenín v červenkastej tekutine však boli úplne odlišné od dnešných vín.
V štúdii to vysvetľovali tým, že víno bolo silne znehodnotené. Je dokonca možné – ba dokonca pravdepodobné – že to bolo biele víno, len sa počas tisícročí rozkladalo a vyplavovalo látky z popola, kostí a samotnej sklenenej urny, čo spôsobilo zmenu jeho farby.
Napriek týmto anomáliám však zistili, že je dosť podobné súčasným vínam vyrábaným v baltickej oblasti dnes.
Víno mohli Rimania používať pri rituáli libatio, keď posielali svojich mŕtvych s nápojom, aby ich previesli na druhý svet. Podľa Arrebolu bol tento konkrétny Riman asi 40-ročný muž. V ďalšej urne hrobky chýbalo víno, ale obsahovala ženské predmety, ako napríklad parfum – už vysušený – vo fľaštičke spolu s náhrdelníkom z jantárových korálok a kosťami ženy.
„Je známe, že v tomto období Rímskej ríše bolo víno ženám zakázané,“ povedal Arrebola novinám. „Je teda možné, že tento zákaz sa vzťahoval aj na posmrtný život.“
Hrobka mala viac obyvateľov a rituálnych predmetov. Obdĺžniková miestnosť a jej kruhová vertikálna prístupová šachta boli vytesané do skaly, hoci steny miestnosti boli postavené z opracovaných kameňov a kladené tak, aby vytvorili valenú klenbu. V celom priestore sú maľby s geometrickými motívmi.
V stene je po oboch stranách vytesaných osem ník, ale len v šiestich z nich boli uložené urny v pieskovcových alebo vápencových schránkach. Celkovo sa našli pozostatky troch žien a troch mužov, ako aj ďalšie nálezy: vrecko z rastlinnej tkaniny, pravdepodobne ľanovej alebo konopnej, miska s kúskami jantáru, olejové lampy, ktoré pomohli datovať nález do 1. storočia, malé keramické nádoby a sklenený mozaikový tanier, na ktorej sa už dávno museli nachádzať potravinové obety.
Okrem nájdeného tekutého vína bol ďalším novým objavom už spomínaný parfum nájdený pri kostiach žien: vo fľaštičke z horského kryštálu, pevne uzavretej buď smolou, alebo dechtom, sa nachádzali tuhé stopy parfumu spred 2000 rokov, čo vedcom umožnilo určiť jeho chemické zloženie – esenciálny olej nazývaný pačuli.
Keďže hrobka ležala tak dlho pevne uzavretá, zachovali sa v nej do dnešných dní ďalšie organické materiály, napríklad zvyšky látok prilepených na rôznych predmetoch.
„Keď bola hrobka objavená, bola neporušená, čo znamená, že nebola vykradnutá ani pozmenená, odkedy bola zapečatená. Vďaka tomu sa v nej stále nachádzali všetky predmety, ktoré v nej boli uložené,“ povedal Arrebola.
„Mestská rada Carmony plánuje na budúci rok v októbri výstavu, na ktorej bude toto víno vystavené spolu s ďalšími predmetmi nájdenými v hrobke.“
Napriek tomu zostáva mnoho celkom oprávnených otázok: Bude toto víno naďalej starnúť? Dostane sa do vínnej pivnice? A v neposlednom rade, ako bude starnúť (odvážime sa ho ochutnať)? Tú poslednú si nechajme pre seba, vedci tvrdia, že na nej pracujú.
„Reštaurátori a konzervátori Mestského múzea v Carmone budú zodpovední za nastavenie podmienok, v ktorých bude víno uskladnené,“ uviedol Arrebola.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
