Maduro dal zatknúť 2000 venezuelských demonštrantov a avizoval „maximálny trest“
Vyhlásenie prichádza po týždni protestov, stretov s políciou a silnejúcich výziev, aby hlava štátu zverejnila údaje o voľbách.
Povolebné protesty vo Venezuele pokračujú a tlak na znovuzvoleného prezidenta Nicolása Madura rastie. Ten však vytrvalo odoláva neprestajným výzvam, aby zverejnil podrobnosti o hlasovaní v parlamentných voľbách z 28. júla. Podľa organizácie Human Rights Watch si pouličné zrážky medzi venezuelskými bezpečnostnými silami a demonštrantmi vyžiadali najmenej 20 mŕtvych.
3. augusta Maduro oznámil, že bolo zatknutých 2 000 civilistov, pričom verbálne odsúdil tých, ktorí jeho vládu spochybňujú.
„Tentoraz nebude žiadna milosť,“ povedal Maduro na zhromaždení svojich priaznivcov v Caracase. „Zajali sme 2 000 väzňov a odtiaľ pôjdu do Tocorónu a Tocuyito [väzníc], kde dostanú maximálny trest.“
V rámci akcie, ktorú Madurovi stúpenci nazvali „veľkým národným pochodom na obranu mieru“, sa spojenci diskutabilného víťaza volieb zhromaždili pred prezidentským palácom Miraflores, kde Maduro predniesol plamenný prejav odsudzujúci protesty vedené opozíciou.
Maduro vyzval na zatknutie opozičnej líderky Maríe Coriny Machadovej a svojho prezidentského protikandidáta Edmunda Gonzáleza za „volebný podvod“, pričom pre nich požadoval trest odňatia slobody na 15 až 30 rokov. Súdne orgány v Caracase údajne 31. júla na Machadovú vydali zatykač za spochybňovanie správnosti výsledkov volieb a povzbudzovanie demonštrantov.
Napriek tomu demonštranti po týždni protestov sú stále pripravení tasiť zbrane, trvajú na svojom a tvrdia, že podľa nich existujú dôkazy o tom, že voľby 28. júla vyhral González.
Machadová, obklopená niekoľkými členmi najväčšej protichavezovskej koalície v krajine – Demokratickej jednotnej platformy – v sobotu (3. 8.) vystúpila pred davom stúpencov opozície, aby Venezuelčanov povzbudila k boju za čestnosť volieb v krajine.
„Po šiestich dňoch brutálnych represií si mysleli, že nás umlčia, zatknú alebo zastrašia… pozrite sa na reakciu,“ zverejnila Machadová príspevok spolu s videom z opozičného zhromaždenia na sociálnej sieti X.
„Prítomnosť každého občana v uliciach Venezuely dnes dokazuje rozsah našej občianskej sily a odhodlanie ísť až do konca,“ skonštatovala.
Prezidentský kandidát González na sociálnych sieťach tiež vyjadril podporu demonštrantom a vyzval na transparentnosť výsledkov volieb.
„Dnes vyšla von zjednotená Venezuela, bez strachu, v pokoji a ako rodina, aby požadovala rešpektovanie svojho rozhodnutia, ktoré spravila vo volebných miestnostiach. Zabezpečíme, že vaše rozhodnutie bude rešpektované, a začneme s reinštitucionalizáciou Venezuely,“ vyhlásil González na svojom konte na X.
Povolebné protesty vo Venezuele prichádzajú v čase, keď podpora „chavizmu“, pomenovaného podľa bývalého socialistického prezidenta Huga Cháveza, dosiahla historické minimum. Počas mesiacov pred prezidentskými voľbami Maduro stratil značnú podporu medzi voličmi, ktorí boli socialistickej strane v krajine tradične lojálni.
Veľký podiel na tom má bezprecedentná hospodárska kríza. Potom čo sa Maduro stal v roku 2013 prezidentom, kríza neutíchala. Práve naopak. Podľa Medzinárodného menového fondu sa HDP Venezuely v rokoch 2013 až 2021 znížilo o viac ako 75 %. Ide o najväčší hospodársky kolaps krajiny, ktorá už takmer päť desaťročí nie je vo vojne.
Podľa agentúry OSN pre utečencov to od roku 2014 viedlo k exodu viac ako 7 miliónov Venezuelčanov.
Spojené štáty sú súčasťou rastúcej skupiny medzinárodných hlasov, ktoré sa spolu s Brazíliou, Mexikom, Kolumbiou, Kanadou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Japonskom a Spojeným kráľovstvom, ozývajú a tlačia na Madura, aby zverejnil podrobnosti o hlasovaní vo voľbách.
Americkí senátori Marco Rubio (Republikánska strana – Florida), Dick Durbin (Demokratická strana – Illinois), Rick Scott (Republikánska strana – Florida), Tim Kaine (Demokratická strana – Virgínia), Bill Cassidy (Republikánska strana – Louisiana) a Michael Bennet (Demokratická strana – Colorado) predložili 1. augusta rezolúciu. Vyzývajú v nej Spojené štáty, aby za zvoleného prezidenta Venezuely uznali Gonzáleza.
„Túžba venezuelského ľudu po slobode a demokracii je obdivuhodná. Nedávne voľby, o ktorých narko-diktátor Maduro podvodne tvrdí, že ich vyhral, je dôkazom húževnatosti venezuelského ducha,“ vyhlásil Rubio v tlačovej správe.
Nasledujúci deň americký minister zahraničných vecí Antony Blinken telefonoval Gonzálezovi a Machadovej, aby zablahoželal opozičnému kandidátovi k „získaniu najväčšieho počtu hlasov vo venezuelských prezidentských voľbách 28. júla, čoho dôkazom je obrovské úsilie demokratickej opozície zabezpečiť transparentné sčítanie hlasov“.
Pôvodný článok
