Macronov návrh na nasadenie ozbrojených síl na Ukrajine vyvoláva spory
Francúzsky prezident Emmanuel Macron 27. marca povedal, že navrhované európske ozbrojené sily na Ukrajine by mohli „reagovať“ na ruský útok.
Macron sa tak vyjadril na samite krajín v prezidentskom Elyzejskom paláci, ktorého sa zúčastnila Ukrajina a viac ako 30 ďalších krajín. Macron spolu s britským premiérom Keirom Starmerom vyvíja úsilie o vytvorenie „koalície národov“ ochotných podporiť nasadenie ozbrojených síl na Ukrajine po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom.
Navrhované európske sily by neboli umiestnené na frontovej línii na Ukrajine, „ani by sa nezapojili v prvý deň oproti ruským silám,“ povedal Macron na tlačovej konferencii. Povedal však, že ak by došlo k „všeobecnej agresii proti ukrajinskému územiu“, tieto armády by „boli pod útokom“, a teda v „bežnom rámci nasadenia“.
„Naši vojaci, keď sú zapojení a nasadení, sú tu na to, aby reagovali a reagovali na rozhodnutia hlavného veliteľa, a ak sa dostanú do konfliktnej situácie, aby na ňu reagovali,“ povedal Macron. Uviedol, že takéto sily by mohli pochádzať z „určitých členských štátov Európskej únie“ a mohli by byť umiestnené na „určitých strategických miestach“ na Ukrajine.
„Tieto uisťovacie sily sú francúzsko-britským návrhom,“ povedal Macron s tým, že ich cieľom by bolo poskytnúť bezpečnostné záruky a odradiť Rusko od budúcej agresie. „Nie sme teda na frontovej línii, nejdeme bojovať, ale sme tam, aby sme zaručili trvalý mier. Je to pacifistický prístup… Jediný, kto by v tejto chvíli vyvolal konflikt, bojovú situáciu, by boli Rusi, ak by sa rozhodli opäť začať agresiu.“
Uviedol, že v najbližších dňoch sa britská a francúzska vojenská delegácia vyšle na Ukrajinu, aby vypracovala konkrétne plány.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite vyzval svojich európskych spojencov, aby konali rýchlo. „Potrebujeme jeden jasný plán – taký, na ktorom sa všetci zhodneme a začneme ho realizovať na základe možností a plánov, ktoré už boli s vami prediskutované a ktoré máte k dispozícii,“ povedal Zelenskyj.
„Chceme pozvať malú skupinu ľudí – vašich zástupcov – na Ukrajinu, aby sme tento plán spoločne vypracovali.“
Nie každá krajina EÚ je však na jeho strane. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani 26. marca neskoro večer vyhlásil, že jeho krajina je proti takejto vojenskej sile. „[Nevyšleme] vojenské jednotky na misiu, pokiaľ nebudú súčasťou OSN, [to] je jediná podmienka, aby sme mohli nasadiť vojenský personál [na Ukrajine],“ povedal Tajani.
Poľsko už skôr uviedlo, že na Ukrajinu nevyšle svoje pozemné jednotky. Český premiér Petr Fiala 27. marca povedal, že je „predčasné“ diskutovať o vyslaní európskych jednotiek na Ukrajinu, kým nie sú známe podmienky prípadného prímeria.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 27. marca obvinila Francúzsko a Spojené kráľovstvo, že pod zámienkou mierovej misie spriadajú plány na „vojenskú intervenciu na Ukrajine“. Uviedla, že takýto zásah by mohol viesť k priamemu vojenskému stretu medzi Ruskom a NATO.
Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa presunuli svoju vojenskú pozornosť na odstrašenie agresie komunistickej Číny v indo-pacifickom regióne. Trumpova administratíva tiež požaduje, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Trump uviedol, že krajiny NATO musia zvýšiť výdavky na obranu na 5 % hrubého domáceho produktu zo súčasného cieľa 2 %.
Steve Witkoff, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ, ktorý vedie rokovania USA o prímerí s Ukrajinou a Ruskom, odmietol myšlienku nasadenia európskych síl. „Je to kombinácia pózy a zjednodušovania,“ povedal v rozhovore s bývalým moderátorom Fox News Tuckerom Carlsonom.
Spojené štáty dosiahli 25. marca samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení útokov na mori a proti energetickým cieľom, pričom Washington súhlasil s tým, že bude presadzovať zrušenie niektorých sankcií voči Moskve.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
