Macron rozprúdil diskusiu o jadrových zbraniach, Stoltenberg odmieta európsku alternatívu NATO
Francúzsky prezident Emmanuel Macron iniciuje diskusiu o úlohe jadrových zbraní v európskej obrane. Chce viac prispieť k obrane Európy. Generálny tajomník NATO Stoltenberg však zastáva úplne iný názor.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron opäť navrhol viac hovoriť o úlohe jadrových zbraní v spoločnej európskej obrane. Ako povedal v rozhovore pre mediálnu skupinu EBRA, chce otvoriť diskusiu, „ktorá musí zahŕňať protiraketovú obranu, spôsobilosti dlhého doletu a jadrové zbrane pre tých, ktorí ich majú alebo ktorí majú na svojom území americké jadrové zbrane“.
Francúzsky prezident pokračoval: „Položme všetko na stôl a pozrime sa na to, čo nás skutočne dôveryhodne chráni.“ Francúzsko je pripravené „viac prispievať k obrane“. Od vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) je Francúzsko jedinou jadrovou mocnosťou v Únii. Krajina disponuje 300 jadrovými hlavicami, ktoré môžu byť vypustené zo stíhačiek Rafale alebo ponoriek.
Diskusia sa začala už vo februári
Iniciatíva prezidenta Macrona nie je nová. Už vo februári tohto roka navrhol zvážiť spoločnú európsku stratégiu v oblasti jadrových zbraní. To vyvolalo vyhlásenia amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa európskych partneroch, ktorí podľa neho sami dostatočne neplatia do NATO.
Francúzsky prezident Macron v reakcii na to vyzval Európu, aby prevzala väčšiu kontrolu nad vlastnou bezpečnosťou. Prezident Emmanuel Macron vtedy vo svojom hlavnom prejave o jadrových zbraniach ponúkol Európanom „strategický dialóg“ o jadrovom odstrašovaní.
Ochrana americkým jadrovým dáždnikom je otázna
Vedúca kandidátka SPD do európskych volieb Katarina Barleyová vtedy prejavila Macronovmu návrhu priazeň. V rozhovore pre denník „Tagesspiegel“ podpredsedníčka Európskeho parlamentu na otázku, či je Európa stále chránená americkým jadrovým dáždnikom, odpovedala: „Vzhľadom na nedávne vyhlásenia Donalda Trumpa sa naň už nedá spoliehať.“ Na otázku, či EÚ potrebuje vlastné jadrové bomby, poslankyňa SPD odpovedala: „Na ceste k európskej armáde by sa aj toto mohlo stať otázkou.“
V tom čase sa vyjadril aj spolkový minister financií Christian Lindner (FDP). Vyslovil sa za väčšiu spoluprácu s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom v oblasti jadrového odstrašovania.
Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) mal vtedy úplne iný názor. Na tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom v Berlíne vo februári sa kancelár odvolával na NATO. „Máme fungujúce NATO, veľmi dobré transatlantické partnerstvo. To zahŕňa aj to, čo sme rozvinuli v oblasti jadrovej spolupráce,“ povedal Scholz.
Poľsko je otvorené americkým jadrovým zbraniam v krajine
Poľský prezident Andrzej Duda potvrdil, že jeho krajina je otvorená rozmiestneniu amerických jadrových zbraní. „Ak sa naši spojenci rozhodnú umiestniť jadrové zbrane na našom území v rámci spoločného využívania jadrových zbraní s cieľom posilniť bezpečnosť východného krídla NATO, sme na to pripravení,“ povedal prezident v rozhovore pre poľský denník Fakt.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však v utorok na spoločnom stretnutí s britským premiérom Rishim Sunakom pred britskými vojakmi v Poľsku vyhlásil, že v iných členských štátoch nebudú umiestnené žiadne jadrové zbrane. Neexistujú žiadne plány na rozšírenie súčasnej dohody o zdieľaní jadrových zbraní, uvádza „Zeit Online“.
Americké jadrové zbrane sú umiestnené v rôznych európskych krajinách. Presné miesta však zostávajú utajené. Predpokladá sa, že sa nachádzajú v Nemecku, Holandsku, Belgicku, Taliansku a Turecku. Americká vláda zatiaľ neprejavila žiadne známky toho, že by uvažovala o umiestnení takýchto zbraní vo východnej Európe. To by sa mohlo zo strany Ruska považovať za priamu provokáciu.
„Naša Európa je smrteľná“
Emmanuel Macron v štvrtkovom prejave na parížskej Sorbonskej univerzite vyzval na posilnenie európskej obrany. „Naša Európa je smrteľná, môže zomrieť a závisí to od našich rozhodnutí,“ povedal Macron. Francúzsky prezident vyzval na „dôveryhodnú“ európsku obranu. Jadrový odstrašujúci prostriedok, ktorým Francúzsko disponuje, je „základným prvkom obrany európskeho kontinentu“, zdôraznil Macron.
Spoločne bezpečnejší a silnejší
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg to teraz poprel. „Nie je potrebná európska alternatíva k NATO a konkurenčné štruktúry,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre časopis Stern.
„Som absolútne presvedčený, že Európa prežije,“ povedal Stoltenberg v reakcii na Macronov hlavný prejav. „Ak budú Európa a Severná Amerika v NATO úzko spolupracovať, môžeme aj naďalej úspešne chrániť našich členov.“ Spoločne sme „bezpečnejší a silnejší“.
V súvislosti s Nemeckom, ktoré tento rok po prvýkrát plní dvojpercentný cieľ NATO, Stoltenberg dodal: „Na samite NATO vo Vilniuse sme sa dohodli, že dve percentá z hospodárskeho výkonu musia byť absolútnym minimom.“ Dohodli sa aj nové ciele v oblasti spôsobilostí. „Je na Nemecku, ako tieto dohodnuté ciele dosiahne. Som však presvedčený, že Nemecko musí aj viac investovať.“
Pôvodný článok
