M. Žilinka odmieta tvrdenie, že na Generálnej prokuratúre vznikla „malá“ špeciálna prokuratúra
Zánik Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa niesol v napätej spoločenskej atmosfére, ktorú značne umocňovali médiá aj politici. Ruka v ruke s kritikou neprimeraného zaradenia prokurátorov bývalého ÚŠP sa začali objavovať aj hlasy tvrdiace, že nové oddelenie závažnej kriminality, ktoré bolo na Generálnej prokuratúre (GP) vytvorené pre šesť prokurátorov ÚŠP a dve prokurátorky GP, je len menšou verziou špeciálnej prokuratúry.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka podobné vyhlásenia o novovzniknutom oddelení zásadne odmieta. „Je to útvar, ktorý bude plniť tie úlohy, ktoré vyplývajú Generálnej prokuratúre SR zo zákona, a to je predovšetkým zabezpečovať jednotný výklad zákonov a vykonávať dozor nad činnosťou jednotlivých prokuratúr,“ zaznelo z jeho úst na tlačovej konferencii z 27. marca.
Generálny prokurátor dodal, že charakteru oddelenia závažnej kriminality zodpovedá aj jeho personálne obsadenie. Z radov ÚŠP tu našiel svoje pôsobisko bývalý vedúci oddelenia korupcie Peter Jenčík či bývalý zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Oliver Janíček. Na čele útvaru stojí bývalý riaditeľ odboru všeobecnej kriminalistiky Ján Hrivnák.
Zaradenie Daniela Lipšica
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic bol po zániku ÚŠP spoločne so svojím kolegom Jánom Mihalom zaradený na legislatívny odbor GP. D. Lipšic v rozhovore pre Denník N skonštatoval, že sa s problematikou legislatívy bude musieť ešte „zžiť“, keďže sa ňou nikdy nezaoberal, v súčasnosti sa však naďalej venuje veciam bývalej ÚŠP nachádzajúcim sa v súdnom konaní. Priblížil, že celá agenda bude vyžadovať ešte niekoľko mesiacov práce.
D. Lipšic predpokladal podobné zaradenie už pred pridelením dekrétov. „Ja som avizoval už pred dvoma týždňami, že sa domnievam, že budem zaradený na úsek Generálnej prokuratúry, ktorý je najvzdialenejší od trestného práva, ktorému som sa venoval takmer celý profesný život,“ povedal.
Generálny prokurátor prosí médiá a politikov, aby nedehonestovali prácu a úlohy prokuratúry
M. Žilinka sa dôrazne ohradzuje voči expresívnym vyjadreniam médií o odstavení, rozprášení a ponížení prokurátorov bývalého UŠP, rovnako aj voči slovám politikov o úradníckych miestach a strúhaní ceruziek. Chladným ho nenechali ani vyjadrenia prokurátorov Michala Šúreka a Ondreja Repu na adresu referátu väzenstva v rámci trestného odboru Generálnej prokuratúry. Šúrek sa vyjadril, že netuší, čo bude jeho novou pracovnou náplňou, „možno rozhodovať o pridelení keksíkov k čaju“, Repa pre zmenu hovoril o prideľovaní citrónu.
Podľa generálneho prokurátora sú podobné výroky dehonestáciou referátu a podcenením dôležitosti ochrany práv osôb v celách policajného zaistenia, vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Novinárka Monika Tódová označila v rozhovore s D. Lipšicom zaradenie prokurátorov bývalého ÚŠP za degradáciu a trest namiesto povýšenia za výsledky, ktoré by podľa nej dostali „v normálnej krajine“, s čím nepriamo súhlasil aj bývalý špeciálny prokurátor.
„Ja si nemyslím, že nejaké zaradenie je viac alebo menej dôstojné, ale myslím si, že táto krajina je malá a nemala by plytvať svojím odborným potenciálom. Pokiaľ jedni z našich najlepších prokurátorov, ktorí, či na krajských prokuratúrach, alebo na špeciálnej prokuratúre, dozorovali a zastupovali na súde tie najzávažnejšie kauzy – napríklad ekonomickej kriminality, sú dnes na referáte väzenstva, tak to je naozaj plytvanie odborným a ľudským potenciálom.“
Referát väzenstva by sa podľa M. Žilinku už pre vážne medzery v oblasti dodržiavania ľudských práv rozhodne nemal podceňovať. „Veď Európsky súd pre ľudské práva notifikoval v ostatnom čase sedem sťažností voči Slovenskej republike za porušovanie práv občanov vo výkone väzby!“
Generálny prokurátor poukázal na monitoring Slovenska medzinárodnými organizáciami ako CPT (The Council of Europe – Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania ) a na znepokojivé výstupy, ktoré boli aj výsledkom nedostatočných personálnych kapacít v oblasti ciel predbežného zadržania, väzby a výkonov trestu. Tieto nedostatky majú suplovať novovzniknuté odborné posily.
„A preto, keď napíše jeden denník niečo také, že budú rozhodovať napríklad o tom, či mal nejaký väzeň o jeden párok či trojuholník syra viac, to je absolútna nekorektnosť, nepochopenie agendy a významu ochrany práv občanov,“ zdôraznil.
Za neprípustné označuje M. Žilinka aj invektívy koaličných politikov, vrátane premiéra Roberta Fica (Smer-SD), určené prokurátorom bývalého ÚŠP. Zároveň tvrdí, že sa voči stanoviskám politikov snaží byť zdržanlivý, tejto zásady sa držal aj počas búrlivej verejnej debaty k návrhu novely Trestného zákona.
„Ja som skutočne zastával taký neutrálny postoj, zdržanlivý postoj, aby som sa nenechal vtiahnuť do politických súbojov a do politických hier jednej alebo druhej skupiny.“
Výhrady voči Rade prokurátorov
Žilinkovej kritike neuniklo ani vyhlásenie Rady prokurátorov (RP) zo 6. decembra 2023, ktorým jej členovia vyjadrili nesúhlas so zrušením UŠP a presunom jeho agendy na krajské prokuratúry.
„Sme presvedčení, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii,“ uvádza sa v časti stanoviska.
Napriek tomu, že generálny prokurátor adresoval 23. januára 2024 predsedovi RP Jakubčíkovi list s požiadavkou o poskytnutie informácií, z ktorých rada vychádzala pri koncipovaní svojho vyhlásenia, aby bolo možné reagovať na ich závažnosť prijatím náležitých opatrení, dodnes nedostal odpoveď. Tvrdí, že ju nedostal preto, že členovia rady také informácie nemajú. RP bola podľa neho vtiahnutá do politického boja, s čím v žiadnom prípade nesúhlasí.
