M. Dzurinda: Mečiar za mnou chodil, nie ja za ním.
Bývalý predseda vlády sa v nedávnom rozhovore pre český YT kanál Insider vyjadril o viacerých dôležitých skutočnostiach z minulosti, ktoré formujú slovenskú politiku a verejnú diskusiu dodnes. Do Prahy podľa vlastných slov prišiel kvôli tomu, aby sa stretol so Slovákmi žijúcimi v zahraničí a vyzval ich, aby sa zúčastnili blížiacich sa parlamentných volieb.
Stíhačky na Belehrad
Slovenská vláda vedená M. Dzurindom odsúhlasila na utajenom zasadnutí 24. marca 1999 prelet bojových lietadiel NATO, aby mohli začať „humanitárnu operáciu“, ľudovo známu ako „bombardovanie Juhoslávie“. Kritici tvrdia, že týmto gestom si Slovensko zaistilo vstup do NATO a EÚ. Podľa Dzurindu bombardovanie prekazilo Rusom ich zámer zmocniť sa Belehradu.
„Ja som bol človek, ktorý otvoril nebo, aby mohli stíhačky na ten Belehrad v 1999 priletieť,” vraví Dzurinda v rozhovore. „A bol som to presne ten istý ja, ktorý odmietol uznať Kosovo. Ja som za tým, že Slovensko do dnešného dňa neuznalo Kosovo, lebo sme Srbov podviedli,” popísal kontroverznú situáciu slovenských dejín, keď Slovensko povolilo americkému letectvu prelet ponad naše územie s cieľom bombardovať Srbsko, ale zároveň doteraz neuznalo novovzniknutý kosovský štát.
„Viete čo so mnou v Amerike robila pani Clintonová? Pán kolega, kedy Slovensko uzná Kosovo? Tak som si dal dole sako a vysvetlil jej, ako sme v tomto podviedli Srbov. Angela Merkelová ma poslala do Belehradu za Kuštunicom, aby som presvedčil Srbov, že skôr alebo neskôr uznajú Kosovo. Ja som sa vrátil z Belehradu, znova som sa k nej nanominoval a hovorím jej: „Mám dve zlé správy. Ktorú chceš počuť zlú alebo horšiu?” „Tak povedz zlú.” „Srbi neuznajú Kosovo. Najbližších sto rokov neuznajú Kosovo.” „A teraz mi povedz tú horšiu.” „Ani Slovensko (ho neuzná),” povedal expremiér.
Zrod Roberta Fica
Dzurinda ďalej vysvetľoval situáciu po voľbách 2006.
„Zradili ma tí, medzi ktorými som vyrastal – Kresťanskí demokrati,“ spomína Dzurinda.
KDH sa do sporu s Dzurindom dostalo už počas ich predchádzajúcej vlády (2002-2006), ktorej Dzurinda predsedal. Spor vyvrcholil tým, že KDH odišlo z vlády do opozície pol roka pred novými voľbami. Dôvod bol, že premiér Dzurinda opätovne odmietol zaradiť do parlamentu návrh zákona o výhrade vo svedomí. Presadenie tohto zákona bola jedna z priorít KDH.
„Jazýčkom na váhach sa vtedy stala strana Vladimíra Mečiara. A Mečiar za mnou chodil, nie ja za ním. Chcel sa trošku aj, povedal by som, politicky rehabilitovať. A mne sa zdalo, že to nie je zlý nápad, keď ako štvrtý, najmenší bude podporovať (novú Dzurindovu) vládu Hnutie za demokratické Slovensko. No ale tam ma podťali moji rodní kresťanskí demokrati. Keby vtedy mali trošku viacej chochmesu alebo filipa alebo zodpovednosti, ten Róbert Fico sa vôbec nemusel narodiť. Tam bol problém.”
Voľby vyhral Smer-SD, ale Dzurindova SDKÚ skončila druhá a mohla teoreticky tiež zložiť koalíciu s SMK (Strana maďarskej koalície), HZDS a KDH. Najmenej hlasov zo štyroch strán získalo podľa oficiálnych výsledkov KDH, nie HZDS ako tvrdí Dzurinda v rozhovore, aj keď výsledky mali obe strany takmer rovnaké.
Smer-SD nakoniec zložil koalíciu s treťou SNS a piatym HZDS, čím sa Robert Fico stal prvýkrát premiérom Slovenskej republiky. Začala sa tak 14 ročná dominancia Smeru. Vyhrala nasledujúce tri voľby, pričom Robert Fico sa stal ešte dvakrát premiérom.
Dzurinda momentálne kandiduje do volieb za stranu Modrí, Most – Híd, ale v prieskumoch dosahujú ich výsledky iba pod 2 %, čo im nebude stačiť, aby sa vôbec dostali do parlamentu. Podľa jeho slov mu ide najmä o to, aby pomohol predsedovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi v politickom boji proti Robertovi Ficovi.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK