Lukašenko získal siedme funkčné obdobie bieloruského prezidenta
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko získal siedme funkčné obdobie po víťazstve vo voľbách 26. januára, ktoré boli podľa kritikov vrátane nemeckého ministra zahraničných vecí nespravodlivé. „Môžete zablahoželať Bieloruskej republike, zvolili sme si prezidenta,“ povedal novinárom po sčítaní hlasov Igor Karpenko, šéf oficiálnej volebnej komisie krajiny.
Podľa predbežných výsledkov Lukašenko, ktorý sa prvýkrát dostal k moci v roku 1994, získal takmer 87 % všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov. Na voľbách sa zúčastnilo približne 85 % z takmer 7 miliónov oprávnených voličov v krajine, uviedli volební predstavitelia.
Sedemdesiatročný Lukašenko kandidoval proti štyrom ďalším kandidátom, z ktorých nikto nepredstavoval vážnu výzvu pre súčasného prezidenta. Niektorí kritici však spochybnili legitímnosť hlasovania a uviedli, že nezávislé médiá sú v Bielorusku zakázané, zatiaľ čo predstavitelia opozície boli uväznení alebo nútení odísť do exilu.
V deň volieb sa vo Varšave, ktorá je hlavným mestom Poľska, a v ďalších východoeurópskych mestách konali demonštrácie proti Lukašenkovi. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v komentári k voľbám na sociálnej sieti X 26. januára podľa prekladu napísala: „Bieloruský ľud nemal na výber… Je to trpký deň pre všetkých, ktorí túžia po slobode a demokracii.“
Lukašenko na otázku novinárov o kritike Západu povedal, že jeho oponenti si svoj osud vybrali sami. „Niektorí si vybrali väzenie, niektorí si vybrali ‚vyhnanstvo‘, ako sa hovorí,“ povedal 26. januára. „Nikoho sme nevyhodili z krajiny.“
Opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, ktorá opustila Bielorusko po tom, ako sa zúčastnila na prezidentských voľbách v roku 2020, povedala, že Lukašenko zinscenoval svoje znovuzvolenie ako súčasť „rituálu pre diktátorov“.
Po Lukašenkovom znovuzvolení v roku 2020 ho Spojené štáty a Európska únia odmietli uznať za legitímneho lídra krajiny a tvrdili, že svoje bezpečnostné sily použil na rozohnanie opozičných protestov. Západné hlavné mestá tiež podporili tvrdenie Cichanovskej, že voľby v roku 2020 boli zmanipulované v prospech Lukašenka, čo zabránilo jej právoplatnému víťazstvu.
Spojenec Moskvy č. 1
Bielorusko, bývalá sovietska republika, je dlhodobo verným podporovateľom Moskvy, pričom Kremeľ túto krajinu v minulosti označil za „spojenca č. 1“ Ruska.
Ruský prezident Vladimir Putin 27. januára zablahoželal Lukašenkovi k jeho úspešnej kandidatúre na znovuzvolenie. „Presvedčivé volebné víťazstvo jasne poukazuje na vašu vysokú politickú autoritu, ako aj nespornú podporu [verejnosti] … pre politický kurz, ktorý Bielorusko sleduje,“ uviedol Putin v blahoprajnom posolstve, ktoré citovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Ruský líder zdôraznil úzke vzťahy medzi Moskvou a Minskom a uviedol, že obe krajiny budú naďalej spolupracovať v rámci zmluvy o „zväzovom štáte“. Cieľom zväzového štátu, ktorý je v platnosti od roku 1999, je upevniť hospodárske a obranné väzby medzi oboma susednými krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu dlhú 770 kilometrov.
V rámci zväzového štátu majú Rusko a Bielorusko spoločnú bezpečnostnú štruktúru, ktorá zahŕňa spoločnú „regionálnu skupinu síl“ a spoločne riadený systém protivzdušnej obrany. V roku 2023 sa Bielorusko dostalo na titulné stránky medzinárodných médií po tom, ako Moskva predstavila plány na umiestnenie jadrových zbraní v bieloruských vojenských zariadeniach.
Bieloruskí predstavitelia vrátane samotného Lukašenka odvtedy potvrdili, že na bieloruskom území je v súčasnosti umiestnený bližšie nešpecifikovaný počet ruských jadrových hlavíc.
Popri bilaterálnej zmluve o zväzovom štáte je Bielorusko dlhoročným členom viacerých regionálnych zoskupení pod vedením Moskvy. Patrí medzi ne Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Eurázijská hospodárska únia a Spoločenstvo nezávislých štátov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
