Lov vlka na Slovensku: Ochranári vyzývajú na zrušenie novej vyhlášky, poľovníci ju považujú za nevyhnutnú
Od 1. januára 2025 nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožňuje lov vlkov na Slovensku. Tento krok vyvolal ostré reakcie ochranárskych organizácií, ktoré požadujú zrušenie vyhlášky a zachovanie celoročnej ochrany vlkov. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že nechce plošne vlky loviť, ale racionálne manažovať populáciu vlka dravého na Slovensku. Rovnako aj podľa poľovníckych organizácií je tento krok nevyhnutný na riadenie populácie vlka. Ochranári zas namietajú, že povolenie lovu nie je systematické a odstrel je čisto trofejný. Rozhodnutie bolo podľa ich názoru neodborné a ich zámerom je lov vlka úplne zakázať.
Ochranári žiadajú celoročnú ochranu vlka
V súvislosti s nadobudnutím platnosti novej vyhlášky (dňom 1. 1. 2025), ktorá umožňuje lov vlka na území Slovenska, sa spustila vlna bojujúca proti odstrelu šelmy. Ochranárske organizácie Aevis, My sme les, WWF Slovensko a Greenpeace Slovensko vyzývajú envirorezort na zrušenie vyhlášky povoľujúcej lov vlkov a na zachovanie ich celoročnej ochrany. Na tento rok je stanovená kvóta na odstrel 74 jedincov.
„Cieľ toho lovu alebo povolenie lovu nie je racionálne, nie je ani systematické, ale je rýdzo poľovnícke a trofejné,“ upozornil šéf Aevis Rastislav Mičaník. Vlky sa podľa jeho slov lovia bez jasného dôvodu a bez výberu, nejde o ohrozujúce jedince. Domnieva sa, že ministerstvo životného prostredia chráni namiesto prírody skôr záujmy poľovníkov.
Marek Kuchta zastupujúci iniciatívu My sme les poznamenal, že pri prijímaní vyhlášky neboli zohľadnené odborné argumenty ani návrhy na finančnú podporu strážnych psov a elektrických ohradníkov, ktoré sú podľa neho pre chovateľov oviec účinnejšie než odstrel.
Milan Janák z WWF Slovensko zdôraznil potrebu zákazu lovu od septembra 2024 a upozornil na možné porušenie európskej smernice o biotopoch. Podľa neho slovenské orgány rozhodli o love a kvóte 74 jedincov na sezónu 2024/2025 bez posúdenia dopadov na chránené populácie vlkov, čo považuje za neprijateľné. Tento rok bolo zatiaľ ulovených 23 jedincov.
Reakcia rezortu
Rezort nechce plošne vlky loviť, len chce adekvátne manažovať populáciu vlka dravého na Slovensku. Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že povolenie lovu vlka podlieha prísnym podmienkam a nie je neobmedzené. Objasnil to štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa (nom. SNS) na sociálnej sieti.
„Ministerstvo životného prostredia SR presadilo novú vyhlášku, ktorá má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku, tak ako je to aj v iných štátoch EÚ, kde je zaznamenaný priaznivý stav populácie s mierne stúpajúcim trendom populácie vlka dravého,“ napísal Kuffa. Dodal, že predpisom sú presne určené lokality, kde je možné vlka loviť a ktoré miesta sú vyňaté. Tiež pripomenul, že podobné pravidlá platili na Slovensku aj v minulosti.
Štátny tajomník zdôraznil, že viacero odborných štúdií poukazuje na rastúcu populáciu vlka na Slovensku. Zároveň uviedol, že vlk spôsobuje značné škody na hospodárskych zvieratách nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ. „Aj preto chcú európske inštitúcie a mnohé členské štáty EÚ preradiť vlka dravého zo zoznamu prísne chránených druhov a umožniť tak zmysluplný manažment jeho európskych populácií. Rovnako chce envirorezort postupovať aj pri zmysluplnom manažmente medveďa,“ uzavrel.
Lov na vlkov nepomôže ochrániť hospodárske zvieratá, myslí si združenie VLK
V tejto súvislosti Epoch Times Slovensko požiadalo o reakciu Lesoochranárske zoskupenie VLK (LZ VLK), ktoré spolu so združením URSIA už počas legislatívneho procesu namietalo zrušenie ochrany vlkov a obnovenie ich lovu. Podľa LZ VLK požiadavku na zachovanie ochrany podporilo 10 000 ľudí prostredníctvom hromadnej pripomienky. Združenie dodalo, že lov vlkov nerieši škody na hospodárskych zvieratách, ani problém hybridizácie so psami, ktorý na Slovensku neexistuje.
„Minister Taraba zrušil vlkom ochranu napriek tomu, že v ich vlastných interných analýzach je uvedené, že pokiaľ lov vlkov nie je cielený na konkrétne svorky, ktoré robia škodu, je z hľadiska znižovania škôd neefektívny,“ poznamenala pre Epoch Times Slovensko Jana Zajaková z LZ VLK. Argumenty o strate plachosti sú podľa združenia neodôvodnené a vyvolávajú zbytočný strach verejnosti, čo v konečnom dôsledku ľahšie legitimizuje „poľovačky na vlkov“.
Pohyb karpatských vlkov v blízkosti dedín, na pasienkoch či lúkach nebol ničím nezvyčajným ani v minulosti. Útoky vlkov na ľudí sa na Slovensku nevyskytujú. Škody na ovciach, hoci minimálne v porovnaní s celkovým počtom 300 000 chovaných kusov, zvyšujú najmä chovatelia, ktorí ovce nedostatočne chránia, tvrdí LZ VLK. Vlčia populácia na Slovensku dosahuje približne 600 jedincov a žije v prostredí s dostatkom prirodzenej koristi, ako sú diviaky a jelene, ktoré spôsobujú miliónové škody. Vlci ich lovom tieto škody pomáhajú znižovať, objasňuje lesoochranárske združenie.
Narušené sociálne väzby vlkov majú vážne dôsledky
„Zabitie 23 vlkov, ktoré svojim správaním nijak neohrozovali ľudí, ani nespôsobovali škody na hospodárskych zvieratách, je amorálne a neetické. Je to veľmi smutná štatistika, za ktorou sú rozbité vlčie rodiny,“ skonštatovala Zajaková. Doplnila, že ak sú zastrelení rodičia (jeden alebo obaja), tak tohoročné niekoľkomesačné mláďatá nemajú ešte potrebné lovecké skúsenosti. Starší súrodenci, ak sú vo svorke, tak tí už určité lovecké schopnosti majú, ale s mláďatami v pätách to na plnohodnotný lov raticovej zveri nemusí stačiť. To je dôvod, prečo sa zvyšuje pravdepodobnosť útokov na slabo chránené hospodárske zvieratá.
Naviac, podľa LZ VLK zrušenie ochrany vlkov ohrozuje životaschopnosť karpatskej populácie, ktorá bola do roku 2021 negatívne ovplyvnená každoročným lovom. Obnovenie poľovačiek môže podporiť šírenie stredoeurópskej nížinnej populácie a viesť k zániku karpatskej populácie. Zatiaľ čo v roku 2020 podporilo zaradenie vlkov medzi chránené druhy vyše 20 000 ľudí v priebehu štyroch dní, v roku 2024 bola ochrana zrušená bez verejnej podpory, uzavrelo združenie.
Vlk je potenciálne synatropný druh
Slovenská poľovnícka komora (SPK) v stanovisku k schválenej legislatíve upravujúcej lov vlka dravého pripomenula, že vlk je potenciálne synatropný druh, rovnako ako medveď. „Ak sa nebude loviť dlhšie obdobie, stratí pred človekom rešpekt, začne obchádzať ľudské sídla, hospodárstva a križovať turistické trasy tak, ako to začal robiť medveď. Proces synantropizácie vlka už v krajinách na sever a západ od nás prebehol. Aj preto sa krajiny EÚ rozhodli preradiť vlka z prísne chránených živočíchov medzi chránené živočíchy, ktoré možno za určitých podmienok loviť,“ uviedlo prezídium SPK.
Poľovníci ocenili konštruktívne podnety a zdôraznili, že len spoločným úsilím bude možné zabezpečiť ochranu vlka dravého a jeho udržateľný manažment v súlade s Programom starostlivosti. Vyjadrili tiež ochotu zúčastniť sa odborných diskusií s každým, kto prejaví záujem.
Enviromentalisti zdôrazňujú, že ich cieľom nie je viesť konflikt s poľovníckou komunitou. Ich cieľom je snaha o dôslednú ochranu prírodu. Vyzvali poľovníkov, aby odmietli lov vlkov a nepodporovali iniciatívu envirorezortu. Upozornili tiež, že rozhodnutie o povolení lovu vlkov bolo prijaté neodborne a nekompetentne.
