Litva sa stala prvou členskou krajinou NATO, ktorá sa zaviazala k Trumpovmu cieľu – 5 % výdavkov na obranu
Litva sa zaviazala vyčleniť 5 až 6 % HDP na obranu, čím reagovala na výzvu novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť prispievanie členských krajín do NATO.
Litva oznámila, že plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu na 5 až 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím sa stala prvou krajinou NATO, ktorá sa pevne zaviazala splniť požiadavku novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby členské štáty vynakladali na obranu aspoň 5 % svojho HDP.
Rozhodnutie oznámili najvyšší litovskí predstavitelia 17. januára s tým, že motiváciou pobaltskej krajiny je hrozba ruskej agresie. Litva, ktorá má spoločnú hranicu s Ruskom a jeho silne militarizovanou exklávou Kaliningrad, opakovane zdôraznila potrebu posilniť svoju obranu.
Litovský prezident Gitanas Nausėda po zasadnutí Rady pre obranu štátu 17. januára v hlavnom meste Vilnius novinárom povedal, že bolo prijaté historické rozhodnutie takmer zdvojnásobiť výdavky krajiny na obranu. V súčasnosti Litva vynakladá na obranu niečo vyše 3 % svojho HDP.
„Možnosť ruskej vojenskej agresie je stále reálna, ale nie bezprostredná,“ povedal Nausėda. „Musíme výrazne zvýšiť naše úsilie o posilnenie obrany a schopnosť odstrašiť útočníka tak, že venujeme na tento účel viac zdrojov.“
Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys vo svojom príspevku na platforme X upresnil, že záväzok krajiny vynakladať 5 až 6 % HDP sa začne v roku 2026 a bude trvať do roku 2030.
„Ťažké časy si vyžadujú odvážne rozhodnutia a vedenie,“ napísal. „Vyzývame našich spojencov, aby nás nasledovali. Éra pasívnych stratégií „sedieť a čakať“ sa skončila,“ dodal.
Toto oznámenie prichádza niekoľko dní pred Trumpovým nástupom do funkcie. Litva sa tak stala prvým členom NATO oficiálne sa zaväzujúcim k plneniu cieľa prispievať na obranu 5 percentami svojho HDP, čo požaduje novozvolený americký prezident.
Trump dlhodobo kritizuje členov NATO, že neplnia súčasný 2-percentný cieľ výdavkov na obranu. Nedávno navrhol ambicióznejší 5-percentný cieľ, pričom počas tlačovej konferencie 7. januára vo svojej rezidencii v Mar-a-Lago povedal, že „si to všetci môžu dovoliť“.
Poľsko, súčasný líder NATO vo výdavkoch na obranu, verejne podporilo Trumpov 5-percentný cieľ. Varšava však podporu 5 % formulovala ako ambiciózny cieľ pre všetkých členov NATO a naznačila, že niektorým krajinám by mohlo trvať aj desať rokov, kým ho dosiahnu. Kedy plánuje Poľsko dosiahnuť alebo prekročiť hranicu 5 %, zatiaľ oficiálne neoznámilo. V roku 2024 náš severný sused vynaložil na obranu 4,12 % svojho HDP, pričom predpokladá, že v roku 2025 sa výdavky zvýšia na 4,7 %.
Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v nedávnom rozhovore pre Financial Times podporil Trumpovu výzvu na dosiahnutie 5-percentného cieľa. „Ak sme si mohli dovoliť zadlžiť sa na obnovu spoločnosti po Covide, potom určite musíme nájsť peniaze na ochranu pred vojnou.“
Poľsko, ktoré hraničí s Ukrajinou aj Ruskom, dlhodobo presadzuje názor, že na odstrašenie Ruska sú potrebné väčšie výdavky na obranu. Celkovo však európski lídri NATO reagovali na Trumpovu žiadosť o výrazné zvýšenie výdavkov na obranu zmiešane. Napríklad Francúzsko momentálne zápasí s problémami dlhového zaťaženia presahujúceho 110 % HDP, zatiaľ čo Nemecko je pri dodatočných pôžičkách obmedzované ústavou.
V roku 2014 si NATO stanovilo cieľ, že do roku 2024 by mali všetci jeho členovia vynakladať na obranu 2 % svojho HDP.
Do konca roka 2023 tento cieľ dosiahlo 10 z 31 členov. Prognózy zverejnené v júni 2024 naznačovali, že v roku 2024 – po vstupe Švédska do aliancie – by 2-percentný cieľ mohlo splniť 23 z 32 členov.
Keď sa Trump stal americkým prezidentom v roku 2016, spĺňalo cieľ minimálnych výdavkov na obranu vo výške 2 % len päť členských štátov. Do konca jeho prvého volebného obdobia sa počet zvýšil na deväť.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
