Litovská komisárka stojí na čele pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť EÚ na prípadné Trumpovo volebné víťazstvo
Podľa nedávnych správ denníka Financial Times vznikajú na pôde Európskej komisie (Komisia) skupiny expertov, ktoré majú vypracovať stratégie pre prípadné Trumpovo volebné víťazstvo.
V Európskej komisii sa údajne formuje takáto skupina pod vedením litovskej eurokomisárky Ilze Juhansonovej, ktorá je zodpovedná za Generálny sekretariát Komisie.
Generálny sekretariát je „zodpovedný za celkovú súdržnosť práce Komisie, a to tak pri vytváraní nových politík, ako aj pri ich riadení v ostatných inštitúciách EÚ,“ uvádzajú stránky Komisie.
Má sa jednať o malú skupinu úradníkov zastupujúcich riaditeľstvo Komisie zaoberajúce sa obchodom, hospodárskou súťažou, obranou, klímou, zahraničnými záležitosťami a hospodárskou konkurencieschopnosťou. Podľa niektorých správ sa Komisia pripravuje aj na výhru Harrisovej, ktorá nemusí znamenať pokračovanie Bidenovej politiky.
Kľúčovými otázkami určite budú pokračujúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, klimatická politika, financovanie NATO a imigračná politika. Americké prezidentské voľby majú prebehnúť 5. novembra 2024.
Trumpova stratégia k vojne na Ukrajine
Plán dvojice poradcov Donalda Trumpa na ukončenie bojov na Ukrajine počíta s vytvorením tlaku na Kyjev aj na Moskvu. Washington by varoval Ukrajinu, že ďalšie americké zbrane dostane, len keď pristúpi na mierové rozhovory. Rusko by zase USA varovali, že ak odmietne vyjednávať, zvýšia svoju podporu Ukrajine.
„Povieme Ukrajincom: ‚Musíte zasadnúť k rokovaciemu stolu, a pokiaľ k nemu nezasadnete, podpora zo strany Spojených štátov vyschne,’“ vyhlásil jeden z poradcov, generálporučík vo výslužbe Keith Kellogg. „A povieme (ruskému prezidentovi Vladimírovi) Putinovi: ‚Musíte zasadnúť k rokovaciemu stolu, a pokiaľ k nemu nezasadnete, potom dáme Ukrajincom všetko, čo potrebujú, aby vás zabili na bojisku‘.“
Trumpova stratégia a názory
Trump sa v minulých rokoch svojho pôsobenia ako prezident USA snažil o potlačovanie ilegálnej migrácie na hraniciach s Mexikom. Migračnú politiku EÚ v minulosti tvrdo kritizoval a varoval európskych vodcov, že idú zlým smerom.
Uprednostňoval návrat amerických firiem z Číny späť do USA a čínsky režim vnímal ako hrozbu, ktorú treba potlačiť. V súvislosti s Čínou bol tiež jedným z prvých, ktorí označili únik vírusu z wuhanského virologického inštitútu za príčinu pandémie covid-19. Neskôr sa k tomuto variantu ako vysoko pravdepodobne priklonila aj Svetová zdravotnícka organizácia a vypočutie v Kongrese USA ukázalo, že tento názor zdieľajú aj tajné služby.
Okrem Číny vidí Trump hrozbu aj v ideológiách. Za ohrozenie považuje nástup socializmu a politických hnutí, ktoré spoločnosť smerujú k socializmu. V spojitosti s tým kritizoval aj hnutie a politiky propagujúce myšlienky marxizmu. Za novodobé marxistické teórie sú konzervatívcami považované napríklad kritická rasová teória, wokeizmus, za ich nasledovníkov napríklad hnutie Black Lives Matter alebo Antifa.
V tejto oblasti sa Trump v minulosti stretol s ľavicou prítomnou v Európskom parlamente a Komisii, a možno predpokladať pokračovanie tejto kolízie aj po jeho prípadnom zvolení.
Trump v minulosti tiež naliehal, aby všetci členovia aliancie NATO platili požadované 2 % HDP do spoločnej kasy a uvažoval aj o možnosti, že USA z NATO vystúpia, pokiaľ nebudú členovia aliancie riadne prispievať.
Ďalším sporným bodom bude určite environmentálna politika, Green Deal a energetická politika. Tu Trump zastáva podporu ťažby v USA, frakovania, rozvoj jadrovej energie, čo môže podľa neho spôsobiť znižovanie cien energií v USA, a teda aj výrobných cien v krajine všeobecne.
Pôvodný článok
