Vedci vyvinuli lietajúce mikročipy o veľkosti zrnka piesku. Na čo poslúžia?
Odborníci z americkej Northwestern University vyvinuli lietajúci mikročip veľkosti zrnka piesku. A nie je poháňaný motorom. Funguje ako krídielka zrelých javorových semienok, ktoré sa na svojej ceste k zemi pomaly otáčajú. Týmto spôsobom sa predlžuje let mikročipu vzduchom a vietor má väčšiu šancu preniesť ho na väčšie vzdialenosti.
Mikročip je vybavený senzormi, anténami na bezdrôtovú komunikáciu a pamäťou na ukladanie údajov. Táto technológia má viacero využití. Mikročip je schopný monitorovať stav ovzdušia, znečistenie životného prostredia alebo choroby prenášané vzduchom.
„Naším cieľom bolo pridať lietajúce krídla malým elektronickým systémom. Mysleli sme si, že tieto schopnosti by nám umožnili distribuovať vysoko funkčné, miniatúrne elektronické zariadenia na skenovanie prostredia za účelom monitorovania kontaminácie, sledovania populácie alebo zisťovania chorôb,“ uviedol John A. Rogers, vedúci projektu na internetovej stránke univerzity.
Odborníci sa nechali inšpirovať prírodou, ktorá sa v priebehu času vyvíjala tak, aby jednotlivé druhy rastlín zvyšovali svoju šancu na prežitie. Konkrétne sa Rogers a jeho tím snažili napodobniť rastlinu z rodu Tristellateia. Semená tejto rastliny majú lopatkovité krídla, ktoré sa vo vzduchu otáčajú ako vrtuľa.
„Myslíme si, že sme prekonali prírodu. Aspoň v tom užšom zmysle. Podarilo sa nám vytvoriť štruktúry, ktoré padajú na zem so stabilnejšími trajektóriami a s pomalšou koncovou rýchlosťou ako semená viditeľné na rastlinách alebo stromoch,“ prezradil ďalej Rogers.
„Boli sme tiež schopní skonštruovať tieto lietajúce vrtuľové štruktúry v omnoho menších rozmeroch, než aké sa vyskytujú v prírode. Je to dôležité, pretože miniatúrne zariadenia predstavujú dominantný vývojový trend v elektronickom priemysle. Senzory, rádiá, batérie a iné komponenty sa dajú vyrábať v čoraz menších rozmeroch,“ dodal.
Výskum bol publikovaný v časopise Nature.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK