Lídri krajín BRICS diskutovali o spoločnej pšeničnej burze a cezhraničných platbách
V ruskej Kazani pokračuje stretnutie vedúcich predstaviteľov zoskupenia BRICS, do ktorého patria okrem zakladajúceho Ruska, Číny, Indie, Brazílie a Južnej Afriky aj Irán a ďalšie krajiny. Zoskupenie, ktorého cieľom je prelomiť hospodársky a politický monopol Západu, ako to prezentuje Al-Jazeera, predstavuje 37 % svetovej hospodárskej produkcie a jeho vplyv bude len rásť, domnieva sa Putin.
„Trend vedúceho postavenia BRICS v globálnej ekonomike sa bude len posilňovať,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin a ako kľúčové faktory uviedol rast populácie, urbanizáciu, akumuláciu kapitálu a rast produktivity, uvádza agentúra Reuters.
Podľa Putina členské štáty BRICS prispievajú ku globálnej stabilite nielen slovami, ale najmä činmi, uviedla ruská tlačová agentúra TASS. Spoločné projekty zoskupenia majú, okrem iného, zahŕňať výmenu obilia, spoluprácu v obrannom priemysle a cezhraničný platobný systém.
Rusko ako najväčší svetový vývozca pšenice prišlo s napadnutím Ukrajiny a následným embargom o veľkú časť odberateľov, a preto sa snaží tieto komodity vyviezť inde. Putin preto na samite navrhol vytvorenie obilnej burzy BRICS, ktorá by sa neskôr mohla rozšíriť o obchodovanie s ďalšími dôležitými komoditami, ako sú ropa, plyn a kovy.
„Štáty BRICS patria medzi najväčších svetových producentov obilnín, strukovín a olejnín. V tejto súvislosti sme navrhli otvorenie obilnej burzy BRICS,“ citovala ruského lídra agentúra Reuters. Burza má podľa neho vytvoriť spravodlivé a predvídateľné ukazovatele cien poľnohospodárskych produktov.
Predstavitelia členských krajín rokovali aj o vytvorení spoločného systému cezhraničných platieb, ktorý by pomohol krajinám BRICS obchodovať medzi sebou v národných menách a obísť tak globálny finančný systém, kde má dominantnú úlohu americký dolár, uviedli agentúry.
Putin vo svojom prejave tiež vyzval na vytvorenie investičnej platformy BRICS, ktorá uľahčí vzájomné investície medzi členskými krajinami a mohla by sa využívať na investície v ďalších krajinách globálneho Juhu, informovala Reuters.
Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu (23. 10.) na summite vyzval na deeskaláciu bojov na Ukrajine. Za diplomatické riešenie konfliktu sa vyslovil aj indický premiér Naréndra Módí. Ani jedna z týchto krajín doposiaľ neodsúdila Putina za ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomenula agentúra AP.
Na stretnutie priletel aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý sa má vo štvrtok stretnúť s Putinom. Jeho účasť v pondelok kritizoval ukrajinský minister zahraničných vecí, poukazujúci na fakt, že Guterres pricestoval do Kazane, ale nezúčastnil sa na mierovom summite vo Švajčiarsku podporovaného Ukrajinou. „To len poškodzuje povesť OSN,“ poznamenal podľa Al-Jazeery minister.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK