Libanon vytvára prvú vládu od roku 2022 a znižuje vplyv Hizballáhu. Slovenským veľvyslancom bude Valér Franko
Libanon zostavuje svoju prvú plnohodnotnú vládu od roku 2022, keďže sa tento bojujúci štát snaží znížiť moc Hizballáhu a vyhnať izraelské sily zo svojho južného regiónu.
Libanonský prezident Joseph Aoun 8. februára oznámil, že prijal demisiu dočasnej vlády a podpísal dekrét, ktorým uznal novú vládu na čele s premiérom Nawáfom Salámom. „Táto vláda sa bude snažiť obnoviť dôveru medzi občanmi a štátom, medzi Libanonom a jeho arabským okolím a medzi Libanonom a medzinárodným spoločenstvom,“ povedal Salám vo svojom prejave 8. februára.
Salámov kabinet pozostávajúci z 24 ministrov je rovnomerne rozdelený medzi kresťanské a moslimské odnože a prichádza v čase, keď sa Libanon po rokoch vnútorných sporov a bombardovania zo strany Izraela na juhu snaží zabezpečiť bezpečnosť pre svojich občanov.
Salám preto uviedol, že kabinet bude uprednostňovať finančné reformy, obnovu a implementáciu rezolúcie OSN, ktorá je považovaná za základný kameň stability na libanonskej hranici s Izraelom.
Je pozoruhodné, že Aouna ani Saláma nepodporila Iránom podporovaná teroristická skupina Hizballáh, ktorá si v Libanone už desaťročia udržiava vlastný tieňový štát. Namiesto toho nová vláda do veľkej miery odsunula Hizballáh na vedľajšiu koľaj. Aoun tiež prisľúbil, že upevní právo štátu „monopolizovať nosenie zbraní“, čo je zjavná narážka na ukončenie faktickej vlády milícií Hizballáhu.
Namiesto toho, aby sa priamo podieľal na zostavovaní vlády, spojenec Hizballáhu Amal mohol vybrať štyroch nových členov kabinetu, ktorí budú zastupovať libanonskú šiitskú komunitu, vrátane ministra financií. Tento krok zabráni Hizballáhu a jeho spojencom, aby vo vláde, kde sú na prijatie niektorých rozhodnutí potrebné dve tretiny hlasov, získali tretiu blokujúcu silu.
Podobne aj kresťanská strana Libanonské sily, ktorá ostro vystupuje proti Hizballáhu a už viac ako päť rokov nebola súčasťou vládneho kabinetu, dostala možnosť vybrať štyroch ministrov vrátane ministrov zahraničných vecí a energetiky.
Salám prisľúbil, že zreformuje libanonské súdnictvo a nastolí stabilitu v nepokojnej krajine, ktorá už desaťročia čelí mnohým hospodárskym, politickým a bezpečnostným krízam. Sľúbil tiež, že bude pokračovať v plnení dohody o prímerí, ktorá ukončila poslednú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom v novembri 2024, a že v rámci tejto dohody zabezpečí stiahnutie izraelských síl z libanonského územia.
Kabinet je teraz poverený vypracovaním všeobecného náčrtu svojich priorít a na získanie plných právomocí bude potrebovať hlasovanie libanonského parlamentu o dôvere. Hizballáh si zachováva určitý vplyv v parlamente zloženom z viacerých strán, keďže kontroluje 15 zo 128 kresiel. Amal má takisto 15 kresiel.
Slovenským veľvyslancom bude Valér Franko
Novým veľvyslancom Slovenskej republiky v Libanonskej republike sa stane Valér Franko. Do jeho pôsobnosti bude patriť aj Jordánske hášimovské kráľovstvo, Iracká republika a Sýrska arabská republika. Do funkcie vedúceho zastupiteľského úradu SR v Bejrúte odchádza z pozície riaditeľa odboru Blízkeho a Stredného východu a Afriky na rezorte diplomacie, pričom Slovensko v minulosti zastupoval na viacerých vyslaniach v Iraku, Iráne, Spojených arabských emirátoch a tiež ako veľvyslanec v Egypte.
Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu Slovensko nateraz neuvažuje o znovuotvorení svojho veľvyslanectva v sýrskom Damasku, ktoré bolo zatvorené v roku 2015. Podľa slov veľvyslanca Valéra Franka by sa v prípade zlepšenia bezpečnostnej situácie a za predpokladu normalizácie vzťahov s medzinárodným spoločenstvom mohla v blízkej budúcnosti stať aktuálnou otázkou obnova infraštruktúry a ekonomiky Sýrie.
„Keďže Libanon je dnes pre Slovensko vstupnou bránou do Sýrie, naše veľvyslanectvo v Bejrúte bude pripravené poskytovať podporu slovenským firmám, ktoré by sa tu perspektívne zaujímali o zapojenie do procesu rekonštrukcie krajiny. Slovensko ostáva v Sýrii naďalej vnímané pozitívne z hľadiska bilaterálnej spolupráce nielen z obdobia pred vojnou v roku 2011, ale aj z čias Česko-Slovenska,“ priblížil V. Franko.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
