Sobota 12. apríla, 2025
Shen Yun 2025
Príslušník čínskej ľudovej polície stojí na stráži pred budovou európskej delegácie, kde 6. apríla 2023 v Pekingu usporiadala tlačovú konferenciu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Von der Leyenová sa počas dvojdňovej oficiálnej návštevy Číny stretla s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, premiérom Li Čchiangom a ďalšími vysokými predstaviteľmi Komunistickej strany Číny (Kevin Frayer/ Getty Images)
» ,

Leyenová preberala s čínskym premiérom americké clá. 104 % na čínsky tovar odštartovalo otvorenú konfrontáciu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok (8. 4.) telefonovala s čínskym premiérom Li Qiangom. Podľa vyjadrení oboch strán sa diskutovalo najmä o amerických clách a ich dopadoch.

Šéfka EK podľa tlačového vyhlásenia zdôraznila zodpovednosť Európy a Číny ako dvoch najväčších svetových trhov „podporovať silný a reformovaný obchodný systém, slobodný, spravodlivý a založený na rovnakých podmienkach“. Vyzvala na rokovanie o riešení súčasnej situácie, pričom zdôraznila potrebu vyhnúť sa ďalšej eskalácii.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian na sieti X uviedol, že jeho krajina považuje nedávno oznámené odvetné clá za „protekcionizmus a ekonomické šikanovanie“.

„Čína a EÚ ako silní zástancovia ekonomickej globalizácie a liberalizácie obchodu, rovnako ako odhodlaní obhajcovia a podporovatelia WTO, by mali posilniť komunikáciu a koordináciu, rozšíriť vzájomnú otvorenosť, spoločne chrániť slobodný a otvorený obchod a investície a udržiavať stabilný a plynulý chod globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov, aby obom stranám a svetovej ekonomike priniesli viac stability a istoty,“ napísal predstaviteľ komunistického režimu.

Von der Leyenová mala hovoriť s čínskym štátnikom aj o vzájomnej obchodnej bilancii a požadovať lepší prístup európskych spoločností na čínske trhy.

„Pripomenula tiež naliehavú potrebu štrukturálnych riešení na obnovenie rovnováhy bilaterálnych obchodných vzťahov a zaistenie lepšieho prístupu európskych podnikov, výrobkov a služieb na čínsky trh,“ uvádza EK v tlačovom vyhlásení.

Tlak čínskeho tovaru na európsky trh viedol vlani k zavedeniu vyrovnávacích ciel na čínske elektromobily, ktoré sú podľa únie nespravodlivo dotované a ohrozujú európskych výrobcov. Európski oceliari, výrobcovia solárnych panelov, hračiek a textilu sa tiež už roky sťažujú na dumping čínskej nadprodukcie.

EÚ tento rok oslavuje 50. výročie nadviazania diplomatických vzťahov s Čínskou ľudovou republikou a v júli sa v Bruseli uskutoční samit EÚ – Čína. Namiesto čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý pozvanie odmietol, sa na ňom zúčastní iba premiér Li Qiang.

Úder pre Čínu

Rozhovor predstaviteľov prebehol ešte predtým, ako v utorok americký prezident Donald Trump oznámil zvýšenie ciel pre Čínu o ďalších 50 % za to, že zaviedla odvetné clá na americké výrobky. Celková výška ciel pre Čínu teraz predstavuje závratných 104 %.

„Bola to chyba, ako Čína reagovala na prezidenta. Keď Amerika dostane úder, vráti ho ešte tvrdšie,“ vyhlásila v utorok hovorkyňa Bieleho domu Caroline Leavittová. Trump je podľa nej ochotný pokračovať v rozhovoroch s Čínou, pokiaľ sa mu ozve niekto z najvyšších predstaviteľov krajiny.

Americký minister financií Scott Bessent uviedol, že Čína robí „veľkú chybu“, keď sa snaží pomstiť Spojeným štátom zvýšením ciel. „Čo stratíme tým, že nám Číňania zvýšia clá? My k nim vyvážame pätinu toho, čo oni vyvážajú k nám,“ povedal pre televíziu CNBC.

Čínsky minister obchodu ešte predtým poznamenal, že Čína bude „bojovať až do konca“. Experti na Čínu sa pre americké vydanie denníka Epoch Times vyjadrili, že Si Ťin-pching Trumpovi neustúpi, pretože by stratil tvár na domácej aj zahraničnej scéne. Colný konflikt podľa nich povedie ku kolapsu vzájomného obchodu, odstrihnutiu USA od Číny a „studenej vojne“, ktorú však Čína nemôže vyhrať.

Podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu je za extrémne vysokým clom snaha odstrániť zväzujúcu obchodnú závislosť Ameriky od Číny. Tá je najväčším exportérom do USA, ale aj ich druhým najväčším veriteľom.

„Globalizácia sa v zásade opierala o presvedčenie Západu, najmä Spojených štátov, že Čína im neprerastie cez hlavu. Spojené štáty však toto presvedčenie stratili. A mimoriadna colná sadzba 104 % na dovoz z Číny naznačuje, že definitívne,“ napísal Kovanda.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj