Lex atentát podľa opozície obmedzuje základné právo na zhromažďovanie, podľa koalície pomôže jeho bezpečnejšej realizácii
Národná rada (NR) SR schválila v skrátenom legislatívnom konaní balík opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR súhrne označovaných ako lex atentát. Opozícia v opatreniach nevidí prínos pre zlepšenie bezpečnostnej situácie a namieta zásah do práva na zhromažďovanie. Nezisková organizácia tvrdí, že došlo k drastickému zredukovaniu práva občanov na pokojné zhromažďovanie, slobodu prejavu, práva na združovanie a prístup k informáciám. Koalícia namieta, že vďaka novému zákonu sa práve naopak vytvorí bezpečnejšie prostredie pre realizáciu občianskych práv.
AIS: Temný deň pre naše slobody
Amnesty International je najväčšia ľudskoprávna mimovládna organizácia na svete, ktorej cieľom je podľa vlastných slov zlepšiť stav ľudských práv naprieč kontinentami. Jej slovenská pobočka, Amnesty International Slovensko (AIS), hovorí o štvrtku (27. 6.) ako o „temnom dni pre naše slobody“. V tento deň parlament v skrátenom legislatívnom procese schválil balík opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR súhrne označovaných ako lex atentát. Tieto majú byť rýchlou reakciou vlády na atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v Handlovej.
Podľa riaditeľa AIS Rada Slobodu zákon zavádza drastické obmedzenia nielen pre právo na pokojné zhromažďovanie, ale aj pre ďalšie ľudské práva a slobody, ako je sloboda prejavu, združovania a prístup k informáciám. „Je síce pravda, že vláda urobila v návrhu zákona, po širokej kritike od nás a ďalších organizácií či inštitúcií zmeny, tie sú však ohromne nedostatočné a nemenia drastickosť zásahu do ľudských práv, ktorý tento zákon predstavuje,“ vysvetlil.
Sloboda považuje za absurdné, aby bol verejný poriadok a bezpečnosť ochraňovaná plošným zákazom zhromažďovaní v okolí budov vlády, parlamentu, ústavného súdu, či sídla prezidenta tak, ako to navrhuje schválená novela. „Nemôžeme dávať znamienko ‚rovná sa‘ medzi ohrozenie verejného poriadku a pokojné zhromaždenie. Ide o hrubé porušenie ľudskoprávnych záväzkov Slovenska a veľmi škodlivú démonizáciu a stigmatizáciu ľudí, ktorí sa verejne zhromažďujú,“ dodal.
Obce budú mať právomoc zakázať zhromaždenia
Sloboda dodal, že nový zákon tiež rozširuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia na základe vágnych a ľahko zneužiteľných kritérií, ako je napríklad riziko vzniku konfliktov alebo narušenie verejného poriadku. „Ani hypotetické riziko narušenia verejného poriadku, ani prítomnosť opozičných skupín nie sú legitímne dôvody na zákaz pokojného zhromaždenia,“ uzavrel.
Podobného názoru je aj poslankyňa za SaS Mária Kolíková, ktorá lex atentát číta tak, že umožňuje verejné zhromaždenia „vo veľmi širokej miere“ zakazovať. „Je (to) veľmi vágna úprava a dáva obrovský priestor na zneužitie,“ uviedla.
Podľa nového zákona bude zakázané zhromažďovať sa v oblasti určenej prevažne na bývanie, ak nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto a zhromaždenie by mohlo zasiahnuť do práva na súkromie alebo do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb. Tiež bude možné zakázať také zhromaždenie, pri ktorom môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení.
„Bude možne zakázať zhromaždenia len preto, lebo sú tu dve zhromaždenia, ktoré chcú poukázať na tému, o ktorej sa verejne diskutuje,“ povedala Kolíková s tým, že obce budú mať možnosť, aby takéto zhromaždenia zakázali.
AIS zdôrazňuje, že je povinnosťou zodpovedných orgánov chrániť právo na pokojné zhromažďovanie a tiež majú povinnosť umožniť pokojné zhromaždenia v takých prípadoch, keď hrozí, že by mohli byť nepríjemné, emocionálne vypäté, obťažujúce alebo pohoršujúce.
Koalícia si nemyslí, že obmedzuje právo na zhromažďovanie
Podľa koaličného poslanca Tibora Gašpara (Smer-SD) schválený balík opatrení právo na zhromažďovanie neobmedzuje. „V lex atentáte sú zmeny, ktoré nijako nejdú proti ľudským právam, ani politickým právam,“ uviedol.
Práve naopak, myslí si, že vďaka nemu sa vytvorí bezpečnejšie prostredie pre realizáciu tohto práva. Podľa jeho slov ani Smer-SD, ani zvyšné koaličné strany nemali v úmysle právo zhromažďovať sa nejakým spôsobom obmedziť, avšak pri výkone tohto práva môže podľa neho dochádzať k bezpečnostným incidentom.
„Boli veci, ktoré boli pozastavené, posunuté na dopracovanie. Ale v tejto podobe, ako ide zákon, ja s tým nemám absolútne žiaden problém,“ podotkol koaličný poslanec Samuel Migaľ (Hlasu-SD).
Podľa ministra obrany a vicepremiéra Roberta Kaliňáka Smer-SD) majú byť ľudia kritizovaní za prácu, nie za rodinu – preto miestom demonštrácie nemá byť dom alebo byt jednotlivca. „To znamená, má sa demonštrovať pred úradom, alebo na námestí alebo tam, kde je na to zriadené miesto. Mesto môže určiť miesta, na ktorých sa má demonštrovať,“ uviedol v čase, keď ešte nebola sfinalizovaná podoba návrhu lex atentát a dodal, že nejde len o byty a domy politikov, ale aj lekárov alebo sudcov.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) už skôr načrtol, že zmyslom obmedzení miest určených na protestovanie by mala byť ochrana obydlia ústavných činiteľov. „Aby sa tak ako v minulosti nestávali veci, že sa pred domami politikov stavajú šibenice, vynášajú rakvy a podobne,“ skonštatoval pred zasadnutím bezpečnostnej rady a vlády začiatkom júna.
Opozícia vyzýva prezidenta na veto
„Od začiatku úvah o novej legislatíve v reakcii na atentát sme upozorňovali na to, že ešte predtým, než začneme niečo robiť v zmysle legislatívy, by bolo dobré, aby vláda, respektíve ministerstvo vnútra, predložilo analýzu toho, ako mohlo k atentátu dôjsť, aké boli zlyhania, kde sú slabé miesta v našich bezpečnostných zložkách a aby bola vyvodená zodpovednosť,“ uviedol líder Progresívneho Slovenska a podpredseda NR SR Michal Šimečka.
Podľa jeho slov na základe takejto analýzy bolo možné navrhnúť riešenia, na ktorých by sa zhodli poslanci naprieč politickou scénou. V prípade niektorých prijatých opatrení nevidí súvis s atentátom a teda ani dôvod na zasahovanie do základných politických práv.
Podľa kresťansko-demokratického hnutia lex atentát prináša ohrozenie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a právo na zhromažďovanie. „Lex atentát nerieši ochranu ústavných činiteľov a bezpečnosť ľudí na Slovensku,“ myslí si predseda KDH Milan Majerský. „Od začiatku sme upozorňovali, že návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a bez riadnej odbornej diskusie. Najskôr mala vláda vyhodnotiť atentát s odborníkmi, prísť na základe toho s konkrétnymi riešeniami a až potom predložiť balík opatrení reagujúcich na atentát v Handlovej,“ povedal.
Zároveň avizoval, že KDH bude od prezidenta Petra Pellegriniho žiadať vetovanie zákona. „Jeho nasledujúce rozhodnutia budú ukazovateľom toho, či bude nadstranícky prezident tak, ako to deklaroval,“ dodal Majerský.
Apel na vetovanie lex atentát prichádza aj od mimovládnej organizácie AIS, ktorá vyzvala prezidenta, aby so zreteľom na ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky zákon vetoval.
Prezident Pellegrini sa k signácii schválenej legislatívy zatiaľ nevyjadril. Hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková v tejto súvislosti uviedla, že k zákonom predloženým na jeho podpis sa vyjadrí až po ich preštudovaní. „Svoje rozhodnutie (prezident) oznámi vždy v rámci zákonnej lehoty a v prípade zákonov, ktoré vzbudili pozornosť verejnosti, je pripravený aj vysvetliť svoje rozhodnutie, prečo sa daný zákon rozhodol podpísať alebo vrátiť na prerokovanie parlamentu,“ povedala.
