Lev jaskynný či najstarší štvornožec z nášho územia – aj to uvidíte v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva (rozhovor s riaditeľkou E. Farkašovskou)
Počiatky múzejnej kultúry v Liptovskom Mikuláši siahajú až do polovice 19. storočia. Spájajú sa s literárno-kultúrnym spolkom Tatrín (1844 – 1848) a so spolkom mladšej slovenskej mládeže Zora (1899 – 1902).
V roku 1904 bola založená Liptovská zbierka, ktorú spravoval Václav Vraný. Po prvej svetovej vojne sa Ján Volko-Starohorský snažil obnoviť zbierku, ktorá v roku 1930 prerástla do Múzea slovenského krasu. Po rôznych zmenách a reorganizáciách sa múzeum stalo súčasťou Slovenského múzea v Bratislave, a neskôr Ústredia štátnej ochrany prírody.
V súčasnosti je špecializovaným múzeom s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti ochrany prírody a krajiny, s dôrazom na environmentálne povedomie verejnosti a podporu prostredníctvom rôznych aktivít.
K rozhovoru sme si pozvali riaditeľku múzea Mgr. Ing. Evu Farkašovskú, PhD, ktorá nás previedla múzeom a porozprávala nám o jeho krásnych expozíciách. Pani Farkašovská je zároveň členkou Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody.
V múzeu pracujete už 10 rokov. Čo máte na tejto práci najradšej?
Najradšej mám to, že táto práca nie je jednotvárna. Každý deň môjho pracovného času je úplne iný. Jeden deň robíme vzdelávací program pre deti, druhý deň píšem článok alebo budujeme niečo nové v expozícii. Aj keď sa to pri múzejníckej práci nezdá, je veľmi pestrá.
Slovenská poľovnícka komora: „Ani jeden poľovník nechce vyhubiť šelmy.”(rozhovor)
Keby ste mali pár slovami predstaviť múzeum, akými slovami by ste ho opísali?
Píše sa o nás, že sme najmodernejšie múzeum na Slovensku. Verím, že to tak aj naozaj je. Sme jediné múzeum so zameraním na ochranu prírody a v strednej Európe je naše múzeum jedno z dvoch so zameraním na jaskyniarstvo. Navyše, ako jediní vedieme Národnú databázu jaskýň. Tým je múzeum unikátne.
Aké sú najzaujímavejšie veci, ktoré tu návštevníci môžu vidieť?
Naše expozície sú budované interaktívnym spôsobom, kde návštevník dokáže zapojiť všetky zmysly. Poznáva zvuky zveri, na interaktívnej topografickej mape si môže modelovať krajinu a mnohé informácie dostáva prostredníctvom moderných audiovizuálnych prvkov.
Deti sa u nás dokážu zabaviť tým, že vlezú do medvedieho brlohu, pohrabú sa v našom prvohornom mori, alebo sa zahrajú na jaskyniarov v jaskynnej plazivke. To je pre návštevníka a najmä rodiny s deťmi to najzaujímavejšie.
Prebiehajú prehliadky iba so sprievodom?
Prehliadky sú individuálne, ale ak chcú prísť väčšie skupiny, musia sa objednávať vopred. Zvyčajne je to tak, že lektor návštevníkovi pri vstupe povie, aké expozície ho čakajú a potom si každý múzeum prehliada sám.
Máme aj možnosť audiosprievodcu a prostredníctvom neho sa aj individuálny návštevník môže dozvedieť viac.
Čo všetko nájdeme na jednotlivých poschodiach?
V podzemí sa nachádza expozícia Kras a jaskyne Slovenska. Tam nájdete všetko od vzniku jaskýň po život v jaskyniach v minulosti a dnes. Dozviete sa, ako človek využíval jaskyne a ako ich aj v dnešných dobách jaskyniari prebadávajú. Prekvapí vás, aký veľký bol medveď jaskynný. Nájdete tu nálezy kostí, ktoré sa našli v jaskyniach.
Na prvom poschodí nás čaká chránená príroda Slovenska. Máme tam ukážku z neživej prírody, nielen slovenskej, ale aj z celého sveta. Nájdete tam minerály, vznik vesmíru a slnečnej sústavy.
Tiež tam máme ukážku z rastlinstva a živočíšstva. Pri expozícií je možné púšťať si zvuky rôznych zvierat a vliezť aj do toho medvedieho brlohu. Dozviete sa, ako príroda vyzerala v minulosti, keďže je tam aj časť venovaná paleontológii. Nájdete tam dinosaurov a deti môžu hľadať skameneliny v prvohornom mori.
Na druhom poschodí máme expozíciu „Človek a hory“. Dozviete sa, aké rôzne aktivity človek vykonával v horách a čo všetko na to potreboval.
„Záujem o zastavenie snáh o odstrel vlka je obrovský.ˮ (rozhovor so zakladateľom lesoochranárskeho zoskupenia VLK)
Expozície sa stále vyvíjajú a dopĺňajú?
Expozície, ktoré som vám opísala, sú trvalé. Múzeum ale každoročne pripravuje aj dočasné výstavy. Tie sa však zvyčajne nachádzajú v iných priestoroch než naše hlavné expozície.
Samozrejme, niektoré časti expozícií obnovujeme, keďže expozície sú sprístupnené už od roku 2016. Napríklad, keď sa zistia nové objavy, nájdu nové nálezy, alebo vymyslíme nejaký nový zaujímavý prvok, to všetko potom pripájame k expozíciám. Aj v roku 2023 sme prerobili časť expozície venovanú hubám, biodiverzite, genetike a histórii ochrany prírody. Stále sa tak snažíme návštevníkom prinášať niečo nové.
Aké najčastejšie otázky dostávate od návštevníkov?
Pri sprevádzaní sa ma deti často pýtajú, ktorá je najdrahšia zbierka, pri mineráloch sa pýtajú, či máme zlato a diamant a na živočíchy sa zase pýtajú, či sú živé.
Akým výzvam čelíte najčastejšie?
Výziev je viac a sú v rôznych oblastiach. Napríklad, stále bojujeme s propagáciou. Snažíme sa prísť na to, ako dostatočne spropagovať múzeum a využiť aj moderné metódy propagácie.
V každej našej činnosti sú nejaké iné výzvy. Napríklad pri výskumnej činnosti alebo pri vymýšľaní vzdelávacích programoch pre deti, aby to bolo dostatočne zaujímavé.
Aké novinky ste pripravili v roku 2023?
Ako som spomenula, v minulom roku sme pripravili novinku – prerábali sme nové časti expozície a vytvorili sme tiež novú environmentálnu učebňu s interaktívnym stolom. Tam prebieha aj výučba menších skupín.
Majú školy záujem o návštevu múzea?
Máme širokú ponuku vzdelávacích programov. Je tu geológia, paleontológia, botanika, zoológia. Naše portfólium vedomostí, ktoré deťom ponúkame, je naozaj široké. Na každú časť expozície máme samostatne pripravené vzdelávacie programy. Školy sa na tieto programy hlásia.
Robíme aj jednodenné workshopy pri príležitosti významných environmentálnych dní, napríklad Deň vtákov, Deň Zeme, Deň životného prostredia. Je tu stále pohyb, z čoho sa nesmierne tešíme. Do konca roka 2023 sme mali návštevnosť vyše 43 000 ľudí.
Poviete nám o nejakých výnimočných nálezoch, ktoré môžeme v múzeu nájsť?
Nájdete tu kúsok kostry jaskynného jaštera, ktorý sa nachádza v expozícii na prvom poschodí. Tento jašter je najstarší nález štvornožca z nášho územia.
Je tu tiež lev jaskynný, ktorý bol nájdený v západných Tatrách. Keď najskôr jaskyniari našli lebku, mysleli si, že je to medveď jaskynný. Ten sa v našich jaskyniach bežne nachádzal. Keď sa ale fotka lebky dostala na katedru paleontológie, zistili, že sa jedná o niečo oveľa vzácnejšie – leva.
Aké druhy rastlín alebo živočíchov sú špecifické pre oblasť Liptova?
Tým, že sa nachádzame na Liptove, tak tu môžeme nájsť vysokohorské vzácne druhy rastlín ako plesnivec, poniklec, črievičník papučkový a mnoho ďalších.
Zámok Topoľčianky: klenot strednej Európy ukrývajúci historické poklady (rozhovor)
Aký projekt aktuálne prebieha v múzeu?
Toto je napríklad dočasná výstava Príroda našimi očami. Maľby a kresby, ktoré tu vidíme, vytvárali deti z rôznych špeciálnych škôl, teda deti s nejakým mentálnym znevýhodnením. Vytvorili dvojrozmerné aj trojrozmerné obrázky, prostredníctvom ktorých sa dozvedáme, ako oni vidia prírodu okolo seba.
Tiež sme sa v expozíciach málo venovali hubám, a tak sme aj túto ríšu doplnili. Tým sme zdôraznili dôležitosť biodiverzity aj ochrany prírody.
Aké sú plány múzea do budúcnosti z hľadiska výstav a projektov?
V roku 2025 to bude 50 rokov od napustenia Liptovskej Mary, a tomu by sme chceli venovať aj výstavu.
Plánujeme tiež využiť nevyužívané priestory v administratívnej budove. Chceli by sme nadviazať na eko učebňu a vybudovať objavovňu, kde by deti interaktívnym spôsobom pracovali s vodou, blatom, ryžovali zlato, brúsili a leštili kamienky, a tak by si mohli fyzicky vyskúsať prácu s prírodným materiálom. Raz zažiť je určite viac ako stokrát počuť.
Máte nejaký tím, ktorý pracuje na nových nápadoch?
Náš tím je veľký a o nápady veru nie je núdza. Deťom potrebujeme odovzdať informáciu iným spôsobom než dospelým. Chceme, aby si z toho odniesli čo najviac. Takže keď môžu niečo chytať, ovoniavať a vnímať všetkými zmyslami, tak je to pre nich oveľa prijateľnejšie. My sa im snažíme takýto priestor vytvoriť.
Prečo je podľa vás dôležitá ochrana prírody a jaskyniarstva na Slovensku?
Nie je náhoda, že dnes pracujem v múzeu. Ako vyštudovaný ekológ ma už počas školy táto problematika zaujímala. Aj pre mňa je dôležité, aby sme si našu prírodu zachovali v takej podobe, ako ju máme a udržiavali biotopy v dobrej kondícii. Bez toho ani my nedokážeme dokonale žiť.
Ako sa na tom podieľa múzeum?
Jednak prispievame výskumnými úlohami, ktoré monitorujú a dokumentujú ochranu prírody. Zachovávame to, čo tu v minulosti bolo a dokumentujeme históriu ochrany prírody. Tým sa budúce generácie budú vedieť pozrieť na to, ako to tu v minulosti vyzeralo.
Máme tu rôzne zbierkové predmety, čo sa týka rastlín a živočíchov. Možno za 20 rokov tu niektoré z nich už nebudú. Budúce generácie budú môcť na základe toho robiť ďalšie genetické výskumy a tie budú môcť byť využívané pri manažmente chránených území.
Múzeum ako inštitúcia, ktorá je pre verejnosť v mene ochrany prírody, robí práve tú environmentálnu výchovu a vzdelávanie. Vedieme návštevníkov k láske k prírode – verím, že nielen malých, ale aj veľkých.
Chceli by ste na záver ešte niečo odkázať našim čitateľom?
Aby našu prírodu ľúbili rovnako ako my a chránili ju naďalej, aby tu mohla zostať aj pre našich nasledovníkov.
Ďakujeme za rozhovor!
Národný žrebčín Topoľčianky: Nadviazali sme na kultúrne dedičstvo bývalej rakúsko-uhorskej monarchie (Rozhovor)ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
