Piatok 27. septembra, 2024
(Foto: Shutterstock - Bilanol/Vladimir Arndt/Lidiia)

Lekári zistili, že epifýza – „tretie oko“ človeka – je podobnejšia našim bežným očiam, než sme si mysleli

Epifýza v ľudskom mozgu obsahuje štruktúry, ktoré sú nápadne podobné štruktúram v našich očiach. Má tiež pozoruhodne podobné schopnosti. Toto šuškovité teliesko má (podobne ako naša sietnica) bunky, ktoré fungujú ako svetelné receptory, a štruktúru podobnú ako sklovec – rôsolovitá hmota medzi sietnicou a šošovkami našich očí. V epifýze sa nachádza aj niečo ako šošovka.

Vedci sa o epifýze stále ešte učia. Vo východných aj západných systémoch viery bola známa ako sídlo ľudského vedomia. Východné duchovné učenia zastávajú názor, že oči existujú po celom tele v podobe otvorov – akupunktúrnych bodov. Taktiež západná veda prichádza na to, že epifýza je akýmsi „tretím okom“.

Vedci si už dlhší čas uvedomujú podobnosť medzi epifýzou a našimi očami. V roku 1919 Frederick Tilney a Luther Fiske Warren napísali, že spomínané podobnosti dokazujú, že epifýza bola vytvorená tak, aby bola citlivá na svetlo a možno mala aj iné zrakové schopnosti.

V roku 1995, Dr. Cheryl Craftová, vedúca katedry buniek a neurobiológie na Univerzite v Južnej Kalifornii, napísala článok o „oku mysle“.

„Pod kožou v lebke jaštera sa nachádza „tretie oko“ reagujúce na svetlo, ktoré je … ekvivalentom epifýzy v ľudskom mozgu obalenej kosťou a vylučujúcej hormóny. Ľudská epifýza nemá priamy prístup k svetlu, ale podobne ako „tretie oko“ jaštera vykazuje počas noci zvýšené uvoľňovanie svojho hormónu melatonínu,“ napísala Craftová. „Epifýza je „okom mysle“.“

Zväzok nervových vlákien ju spája so zadnou komisúrou (ďalšou časťou mozgu, ktorá nie je dostatočne preskúmaná).

V 50. rokoch 20. storočia vedci odhalili schopnosť epifýzy vnímať svetlo a produkovať melatonín zodpovedajúci úrovniam svetla, ktoré zdetekuje. Riadi teda dôležité rytmy v tele a ovplyvňuje aj reprodukčný a imunitný systém. Predtým sa predpokladalo, že epifýza je nevyvinuté alebo zakrpatené oko, teda neaktívna; tento objav však odhalil, že v skutočnosti plní dôležité funkcie.

V máji 2013 sa podaril ďalší objav, ktorý by opäť mohol zmeniť chápanie epifýzy.

Zistilo sa, že telo epifýzy potkana produkuje N,N-dimetyltryptamín (DMT), ktorý produkujú aj iné živé tvory, avšak stále to nie je dobre pochopené. Ide o zaujímavú vec, keďže je všeobecne známe, že požitie DMT môže vyvolať psychedelické zážitky charakterizované ako duchovne veľmi intenzívne.

Dr. Rick Strassman so súhlasom americkej vlády uskutočnil v 90. rokoch 20. storočia výskum na Univerzite v Novom Mexiku, kde vstrekoval DMT ľudským dobrovoľníkom. Strassman DMT označil ako „duchovnú molekulu“.

Prítomnosť DMT v epifýzach potkanov potvrdil na Michiganskej univerzite Dr. Jimo Borjigin a na Louisianskej štátnej univerzite Dr. Steven Barker. Ich výskum čiastočne financovala nadácia Cottonwood Research Foundation, na čele ktorej stojí Dr. Strassman. Nadácia podporuje vedecký výskum podstaty vedomia. Ich štúdia bola uverejnená v časopise Biomedical Chromatography.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj