Ľ. Ódor získal v slovenských eurovoľbách najvyšší počet hlasov v histórii. Z PS chce spraviť novú SDKÚ
Ľudovít Ódor, bývalý predseda úradníckej vlády, zaznamenal historický úspech v sobotňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP), keď ako líder kandidátky Progresívneho Slovenska (PS) získal najviac hlasov v histórii eurovolieb. Jeho strana sa so 6 mandátmi stala najsilnejším slovenským zástupcom v EP. PS naznačuje svoje ďalšie ambície: stať sa viac stredovou stranou schopnou osloviť široké spektrum voličov a dostať sa do pozície kľúčovej politickej sily v krajine.
Víťazom sobotňajších (8. 6.) volieb do EP na Slovensku sa stalo PS. Získalo 6 mandátov, Smer ako druhý získal 5 mandátov, Republika 2 a strany Hlas a KDH po jednom mandáte.
Ľudovít Ódor, líder kandidátky PS, dostal rekordných 295-tisíc hlasov. Druhého Ľuboša Blahu zo Smeru volilo 187-tisíc občanov. Volebná účasť u nás vyskočila nad 34%, čo prekonalo všetky predchádzajúce volebné roky.
Kampaň PS
Ódor podľa jeho slov takýto záujem o voľby očakával. Pod vplyvom nedávneho atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) však favorizoval na víťazstvo najsilnejšiu vládnu stranu.
„Účasť som trafil, ale poradie nie. Pre mňa to bolo prekvapenie, že sme skončili na prvom mieste,“ uviedol v relácii Braňo Závodský Naživo. Zároveň skonštatoval, že kampaň PS bola intenzívna a preto očakával väčšiu mobilizáciu nielen voličov Smeru, ale aj PS.
Taktiež by rád pokračoval v určitých formátoch, ktoré mali počas kampane, a naďalej sa stretával s ľuďmi v regiónoch. Konkrétne poukázal na úspešný formát “ľudových krčiem”, keďže ľudia podľa neho potrebujú kontaktnú kampaň. „Je to pre mňa také osviežujúce, vždy si sadnúť k tomu stolu a porozprávať sa s ľuďmi o ich problémoch. Veľa som sa naučil. Samozrejme, v Národnej banke v kancelárii to nezažijete,“ dodal s úsmevom.
Podľa šéfredaktora Postoja Martina Hanusa bola naopak kampaň PS nezaujímavá a mdlá. „To, čo majú dobre postavené, je tá hlavná stratégia a to je, že to rámcujú ako súboj o to, či Slovensko vypadne z EÚ alebo zostane v EÚ. Na liberálne publikum to pôsobí dobre a presvedčivo,“ povedal pred eurovoľbami.
„Zoberme si Ľudovíta Ódora. On bol v podstate neúspešný premiér. Urobil aj vážne politické chyby. Nechal, aby policajný prezident v podstate vymenoval ministra vnútra, úplne podcenil tému migrácie alebo zemetrasenie na východnom Slovensku,“ vymenoval Hanus s tým, že volič PS sa o tom ani nedozvie, keďže Ódor podľa Hanusa nikdy nečelil nepríjemným otázkam od médií, v ktorých ekosystéme sa PS pohybuje.
„Majú dobré dva-tri základné slogany, ale politika, ktorú robia, je slabá,“ uzavrel Hanus.
Budú Smer a PS v novom europarlamente spojencami?
V novom EP si bude PS nárokovať na post podpredsedu a taktiež chce obsadiť posty predsedov alebo podpredsedov výborov. Zatiaľ čo v predošlom období disponovali iba 2 poslancami, teraz sa dokázali presadiť až šiesti. Z toho vyplýva aj väčšia sila, ktorú budú v rámci svojej frakcie Renew Europe mať.
Tri najsilnejšie frakcie EPP (Európska ľudová strana), S&D (Progresívna aliancia socialistov a demokratov) a Renew by mali podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej v EP vytvoriť „hrádzu proti pravicovým a ľavicovým extrémom“. Smer a Hlas majú vo frakcii S&D pozastavené členstvo, ale ich kandidáti už skôr avizovali, že by sa chceli do frakcie vrátiť.
Líderka kandidátky Smeru Monika Beňová uviedla, že majú jasne zadefinované podmienky a budú trvať na tom, aby frakcia rešpektovala, že na niektoré témy budú mať odlišný pohľad a ten si aj zachovajú. „Ideme s veľmi jasnými predstavami o tom, ako má EÚ fungovať. Ideme s veľmi jasnou predstavou, čo fungovalo zle a čo musí fungovať lepšie, ak sa EÚ má udržať ako konkurencioschopný hráč v globálnom rozmere,“ povedala.
Jediný zvolený europoslanec z Hlasu Branislav Ondruš je presvedčený, že pre sociálnodemokratickú stranu je frakcia S&D prirodzeným „prístavom“. „Pozastavenie členstva Hlasu v Strane európskych socialistov na to nemá priamy vplyv, lebo aj v straníckych poslaneckých kluboch v NR SR môžu byť nečlenovia strán, ak o to majú záujem a klub ich prijme,“ vysvetlil.
Ak by sa Smer a Hlas vrátili späť do svojej pôvodnej frakcie, spoločne s PS by na európskej pôde tvorili koalíciu. Hlavní rivali na slovenskej politickej scéne by teda boli v Európe blízkymi spojencami.
Podľa Ódora k tomu však vôbec nemusí dôjsť a kvôli posunu Smeru a Hlasu k extrémizmu ich nemusia do frakcie S&D prijať. „Ak sa naďalej budú spájať s extrémistami a budú obhajovať skôr také naozaj krajné myšlienky, ktoré európski socialisti nemajú až tak veľmi radi, tak oni nebudú vidieť dôvod ich zobrať naspäť“. Dodal, že poslanci vládnych slovenských strán sa budú musieť prispôsobiť tomu, čo je koalícia na európskej úrovni, a nie naopak.
PS má záujem byť novou SDKÚ
Budúcnosť strany vidí najmä vo väčšej stredovej orientácii a otvorení sa bežným ľuďom. „Podľa mňa treba robiť politiku, ktorá vie osloviť širšie spektrum voličov, aby sme mali v strede politickej mapy silnú proeurópsku stranu,“ povedal a dodal, že takto to vidí aj predseda strany Michal Šimečka.
Prirodzene to podľa neho chápe aj ľavicové krídlo strany. Ak je v stávke to, ktorým smerom ide celá krajina v zahraničnopolitickej oblasti, niektoré témy musia rezonovať menej a treba sa sústrediť na to, čo je najväčší problém, uviedol Ódor. PS by v budúcnosti chcelo predstavovať alternatívu pre široké spektrum voličov – od ľavicových až po mierne pravicových. Možný plán je vytvoriť novú obdobu niekdajšej SDKÚ, ktorá v minulosti úspešne spojila viacero strán a bola schopná 3-krát zostaviť vládu.
„Čo sa týka ideových a názorových vecí, Slovensko nepotrebuje 150 strán. Potrebujeme niekoľko dôležitých strán, ktoré vedia tvrdiť muziku. V najvyspelejších krajinách fungujú dve-tri-štyri strany a funguje to,“ uviedol bývalý poverený premiér.
Ódor prezradil, že mal ponuky, aby založil vlastný politický subjekt. Odmietol to však s tým, že cestu vidí skôr v spájaní sa. Podľa neho keď sedem malých strán chce konkurovať jednej veľkej, vždy je prítomné silné riziko, že jedna z tých malých sa nakoniec do parlamentu nedostane. „Nemám rád tú filozofiu, že každý, kto je trošku populárny v politickom priestore, musí byť predseda nejakej strany,“ povedal.
Líder kandidátky PS do europarlamentu chce byť aktívny aj doma. Tradične nízku účasť vo voľbách do EP dáva za vinu aj minulým europoslancom. „Keď už boli zvolení, tak už sme ich nevideli na Slovensku vôbec. Toto ja nechcem robiť a nikde nie je napísané, že ak budú voľby o 3 a pol roka, tak nemôžem kandidovať v parlamentných voľbách,“ prezradil.
Vysvetlil, že uplynulé voľby do EP bral ako osobný test, pretože nikdy predtým v žiadnych voľbách nekandidoval.
Náznakom snáh PS posunúť sa do stredu a vytvoriť širokú celoslovenskú platformu môže byť aj stredajší (13. 6.) príchod spoluzakladateľa OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) Jozefa Viskupiča do strany. Súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja začínal v politike s Igorom Matovičom (Slovensko) ešte ako poslanec na kandidátke SaS. Predseda Šimečka oznámil, že strana sa bude posilňovať o ďalšie výrazné osobnosti z celého Slovenska, buduje regionálne kancelárie a budú nasledovať aj výjazdové zasadnutia poslaneckého klubu.
