Kyjev je pripravený na dohodu – Moskva čaká na Trumpa
Nedávne vyhlásenia Kyjeva a Moskvy naznačujú, že čoskoro sa očakávajú rokovania o prímerí. Moskva naďalej hovorí o dosiahnutí pôvodných cieľov, zatiaľ čo Ukrajina je čoraz viac ochotná robiť územné ústupky.
Nová šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová v pondelok 2. decembra navrhla, aby prípadné prímerie na Ukrajine podporili vojaci z členských štátov. Kallasová a ďalší noví vedúci predstavitelia zahraničnej politiky EÚ začali svoje funkčné obdobie veľmi symbolickou návštevou Ukrajiny.
Cez víkend sa prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril k potrebe rokovaní o prímerí a možnosti dočasného odstúpenia územia. Zdôraznil, že súčasná zahraničná pomoc pre Ukrajinu je vzhľadom na zrýchlený postup ruskej armády „nedostatočná“. Vojna vstúpila do „ťažkej fázy“.
Bývalý generálny tajomník NATO v pondelok súhlasil so Zelenským a tiež vyzval na územné ústupky. Putinova tajomníčka uviedla, že očakáva začiatok rokovaní na budúci rok.
Možnosť rokovaní s Ukrajinou v roku 2025
Predsedníčka Rady Ruskej federácie Valentina Matvijenková nedávno vyjadrila optimizmus v súvislosti s rozhovormi o ukončení konfliktu na Ukrajine v novom roku. Matvienková zároveň poznamenala, že odchádzajúca Bidenova administratíva eskalovala konflikt „vynúteným, unáhleným“ spôsobom. A to bude mať „s najväčšou pravdepodobnosťou vplyv na rokovania“. Biely dom sa podľa nej snaží znemožniť rokovania a čo najviac skomplikovať a oddialiť Trumpovo úsilie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že pre Rusko je pri riešení ukrajinského konfliktu stále najdôležitejšie zabezpečiť vlastné záujmy a dosiahnuť svoje ciele. „Všetko závisí od vývoja udalostí, ale najdôležitejšie pre nás je dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili. […] Situácia na fronte je definitívne známa,“ povedal Peskov.
Zelenskyj je tiež za rokovania
V nedeľňajšom rozhovore v Kyjeve sa za rokovania vyslovil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina sa podľa neho usiluje o skoré ukončenie vojny a diplomatické úsilie o čo najrýchlejšie znovuzískanie okupovaných území. Pre japonskú tlačovú agentúru Kyodo zdôraznil význam skorého členstva v NATO.
Ukrajinská armáda nie je dostatočne silná na to, aby znovu získala niektoré okupované časti krajiny vrátane Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Naša armáda na to nemá dostatočnú silu. To je pravda,“ povedal Zelenskyj. „Musíme nájsť diplomatické riešenia,“ dodal.
Podľa Zelenského novozvolený prezident USA Donald Trump a jeho tím sú si vedomí postoja Ukrajiny k ukončeniu vojny a tzv. plánu víťazstva Kyjeva, ktorý bol predstavený v októbri. „V súčasnosti plán skúmajú a ešte sa nám ozvú. Ukrajina sa však nevzdá. To je fakt a myslím si, že on [Donald Trump] to chápe.“
Ukrajinský prezident minulý týždeň pre britskú spravodajskú stanicu Sky News tiež povedal, že dohodu o prímerí by bolo možné dosiahnuť, ak by sa ukrajinské územia pod kontrolou Kyjeva „dostali pod dáždnik NATO“, aby sa ukončila „horúca fáza“ vojny.
Dočasné územné ústupky Rusku sú možné
Po Zelenského vyhláseniach nasledovali návrhy bývalého generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. V pondelkovom rozhovore pre Table.Briefings Stoltenberg navrhol, že dočasné územné ústupky Rusku by mohli pomôcť dosiahnuť prímerie.
„Potrebujeme líniu prímeria, ktorá by v ideálnom prípade mala zahŕňať celé územie pod kontrolou Ruska,“ povedal. „Ak línia prímeria znamená, že Rusko naďalej kontroluje všetky okupované územia, neznamená to, že Ukrajina sa musí navždy vzdať územia.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
