Kyjev a Budapešť sa zbližujú: Nový ukrajinský minister zahraničných vecí, nová politika?
Ukrajinsko-maďarské vzťahy sú od leta na vzostupe. 30. septembra, prvýkrát po štyroch rokoch, navštívil Budapešť ukrajinský minister zahraničných vecí. Rokovali aj o situácii maďarskej menšiny na Ukrajine, ktorá bývala ohniskom napätia medzi oboma krajinami.
Maďarsko je ukrajinskému vedeniu v mnohých ohľadoch tŕňom v oku. Vláda Viktora Orbána stála za viacerými vetami v EÚ týkajúcimi sa Ukrajiny a pravidelne vyzývala na mierové rokovania s Ruskom. Budapešť naďalej odmieta dodávať Kyjevu zbrane a udržiava vzťahy s Moskvou.
Chladné vzťahy medzi oboma krajinami pramenia zo skutočnosti, že Budapešť obviňuje Kyjev z utláčania maďarskej menšiny na Ukrajine – a to aj pred vojnou. Situácia by sa však mohla zmeniť po tom, ako Budapešť minulý týždeň navštívil nový ukrajinský minister zahraničných vecí.
Maďarsko robí všetko pre zlepšenie susedských vzťahov a očakáva to isté od Kyjeva, povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po stretnutí so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Sybihom v utorok 1. októbra.
Nový ukrajinský minister zahraničných vecí, ktorého citovalo Rádio Slobodná Európa, zdôraznil, že dialóg medzi oboma krajinami treba zintenzívniť. Maďarská menšina v krajine je súčasťou Ukrajiny, bráni Ukrajinu, svoje životy a svoju nezávislosť so zbraňou v ruke, povedal minister v Budapešti.
Ukrajina získava podporu Maďarska
Diplomatické stretnutie ministrov zahraničných vecí oboch krajín je prvým po štyroch rokoch, ktoré sa uskutočnilo v Budapešti. Minister Szijjártó na stretnutí uviedol, že Orbánova vláda naďalej trvá na riešení prostredníctvom rokovaní. Maďarsko podporuje všetky medzinárodné iniciatívy, ktoré ponúkajú možnosť čo najskôr dosiahnuť mier, povedal Szijjártó.
Zatiaľ čo maďarská vláda sa často vyjadrovala proti spoločnej pomoci EÚ Ukrajine, Szijjártó ubezpečil Ukrajinu o podpore na bilaterálnej báze. Maďarská vláda je proti spoločnému zadlžovaniu a pôžičkám EÚ. Maďarská vláda doteraz vynaložila na pomoc Ukrajine 66 miliárd forintov (približne 165 miliónov eur).
Na Ukrajine žije až 150 000 Maďarov
Otázka menšín na Ukrajine – 100 až 150 tisíc ľudí – je pre Budapešť už dlho ústrednou témou. Historicky slovo Ukrajina znamená „pohraničie“. V štáte, ktorý sa stal nezávislým v roku 1991, žije množstvo etnických skupín vrátane početného ruského obyvateľstva. Hranice Ukrajiny ležia na územiach, ktoré boli pôvodne pod poľskou, habsburskou a ruskou nadvládou.
Sándor Seremet, vedúci výskumný pracovník Maďarského inštitútu zahraničných vecí, nedávno v maďarskej tlači analyzoval vzťahy medzi oboma krajinami. Podľa odborníka boli vzťahy medzi susedmi do roku 2017 dobré.
Maďarsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré uznali nezávislosť Ukrajiny. Budapešť bola tiež prvou krajinou, s ktorou nezávislá Ukrajina nadviazala diplomatické vzťahy. Aktívne spolupracovala s Kyjevom v oblastiach, ako je obchod, doprava, energetika, kultúrna a humanitárna spolupráca a liberalizácia vízového režimu. Maďarsko podporovalo územnú celistvosť Ukrajiny a verejne odsúdilo anexiu Krymu.
Maďarsko-ukrajinské vzťahy boli dlhé roky na bode mrazu
Vzťahy medzi oboma krajinami ochladli v dôsledku ukrajinského zákona o vzdelávaní prijatého v roku 2017. Tento zákon výrazne obmedzil právo vybrať si materinský jazyk ako vyučovací jazyk. Maďarská menšina tak bola vystavená značným represiám, na čo sa sťažovala maďarská vláda.
Odvtedy Budapešť, aj vzhľadom na rusko-ukrajinský konflikt, začala bojkotovať začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou do EÚ. Malo by to platiť dovtedy, kým Ukrajina nezaručí obnovenie bývalého právneho postavenia národnostných menšín.
Na konferencii predsedov parlamentov v Prahe v roku 2023 predseda maďarského parlamentu zdôraznil zodpovednosť Ukrajiny. „Ruská agresia voči Ukrajine sa nezačala prvým ruským výstrelom […], ale ruskou politikou, ktorá spochybňuje existenciu ukrajinského národa, ukrajinského jazyka a ukrajinskej národnej kultúry,“ povedal István Jakab.
Skutočnosť, že všetky členské štáty EÚ sú v tejto otázke na strane Ukrajiny, ukazuje, aké dôležité je brániť národné hodnoty. Maďarský politik vysvetlil, že EÚ by mala od Kyjeva očakávať rovnaký rešpekt voči menšinám. Podľa neho politika Ukrajiny, ktorá utláča menšiny vo vlastnej krajine, „ohrozuje i jej vlastnú existenciu“.
Obrat na začiatku maďarského predsedníctva v Rade EÚ
V máji 2023 sa zdalo, že situácia medzi oboma krajinami sa v dôsledku Orbánovho veta vyhrotí. Podľa tajných dokumentov prezident Volodymyr Zelenskyj údajne navrhol, aby Ukrajina vyhodila do vzduchu ropovod Družba vybudovaný Sovietskym zväzom. Ide o dôležitú trasu, ktorá zásobuje Maďarsko ropou.
Nakoniec sa však situácia upokojila. Vedúci ukrajinskej delegácie na konferencii v Luxemburgu v júni tohto roku potvrdil, že Ukrajina sa zaviaže splniť požiadavky Maďarska týkajúce sa práv menšín.
Súčasťou dohody je, že Ukrajina prijme akčný plán na ochranu práv príslušníkov národnostných menšín. Ten okrem iného zahŕňa boj proti diskriminácii a nenávistným prejavom, používanie menšinových jazykov a vzdelávanie v menšinových jazykoch.
Premiér Viktor Orbán prestal blokovať vstup Ukrajiny do EÚ. V júli, v prvý deň maďarského predsedníctva EÚ, Orbán osobne prišiel do Kyjeva na rokovania.
Otázka útlaku maďarskej menšiny na Ukrajine sa niekoľkokrát otvorila aj počas stretnutia v Budapešti 30. septembra. Ukrajinský minister zahraničných vecí zdôraznil, že jeho krajina je odhodlaná zaručiť práva tejto menšiny. Spolupráca by preto mohla byť oveľa atraktívnejšia aj pre maďarskú vládu.
Pôvodný článok
