Kuracie z Brazílie, jablká z Nového Zélandu. Zbytočné dovozy potravín masívne zvyšujú uhlíkovú stopu, hovorí štúdia
Štúdia na príklade štyroch poľnohospodárskych komodít ukázala, že keby v ČR nedovážali potraviny zo vzdialených krajín, ušetrili by stovky tisíc ton emisií v podobe CO2. Zbytočne dovezené potraviny majú mnohonásobne vyššiu uhlíkovú stopu ako tie tuzemské.
Štúdiu od spoločnosti Fair Venture si nechal vypracovať Poľnohospodársky zväz ČR (ZSČR). Týkala sa štyroch komodít, ktoré si českí poľnohospodári vedia v dostatočnom množstve vyprodukovať sami – cibuľa, jablká, bravčové mäso a hydinové mäso. Spracovatelia skúmali, aký vplyv má doprava a vzdialenosť na uhlíkovú stopu danej potraviny, pričom dovezené produkty porovnávali s tými lokálnymi, vysvetlil v tlačovej správe Jan Baláč z Fair Venture.
„Na konkrétnych modelových výpočtoch možno vidieť, že hon maloobchodov za cenou má neblahý dopad nielen na ekonomiku, ale aj životné prostredie. Predávať jablká z Čile alebo Nového Zélandu či dovážať bravčové zo Španielska a hydinu z Brazílie skrátka nedáva zmysel, keď sme tieto potraviny schopní vyprodukovať sami, a to vo veľmi vysokej kvalite,“ hovorí Martin Pýcha, predseda ZSČR.
Až milióny ton ročne emisií
Česká republika v roku 2023 doviezla značné množstvo potravín, vrátane 61,6 milióna kilogramov jabĺk, 60 miliónov kilogramov cibule, 281 milióna kilogramov bravčového a 120 miliónov kilogramov hydinového mäsa. Tieto produkty často cestujú stovky až tisíce kilometrov, čo zvyšuje ich uhlíkovú stopu. V prípade niektorých komodít je rozdiel v emisiách medzi dovozom a lokálnou produkciou až niekoľkonásobný a tým aj výrazný dopad na životné prostredie.
„Súhrnné emisie CO2 dopravy všetkého dovezeného tovaru týchto štyroch komodít – jabĺk, cibule, bravčového a hydinového mäsa – predstavovali za rok 2023 až 131 tisíc ton CO2 pri náročnej doprave dovozu (letecky a/alebo menšie nákladné auto), čo je o 103,6 tisíc ton CO2 viac ako pri využití lokálnych potravín. Jedná sa o 4,8 násobok rovnakého objemu produkcie v ČR a zodpovedá to zhruba ročnej uhlíkovej stope menšej obce s veľkosťou do 15 000 obyvateľov,“ vysvetľuje Baláč.
„Ak je uhlíková stopa dopravy dovozu iba štyroch potravín taká vysoká, výsledky týchto výpočtov vnímam ako veľmi závažné. Uvedomme si, že do Česka každoročne dovážame tisíce, možno aj desaťtisíce rôznych komodít, takže úspora CO2 by v tom prípade išla do miliónov ton ročne,“ komentuje výsledky Pýcha. Keby spotrebitelia v ČR preferovali české produkty, mohli by nielen znížiť uhlíkovú stopu, ale aj podporiť miestnych poľnohospodárov a životné prostredie, myslí si šéf ZSČR.
Podrobnejší pohľad na jednotlivé komodity
Jablká
Hlavnými dovozcami jabĺk do ČR v roku 2023 boli Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Taliansko, ale nájdu sa aj exotickejšie miesta pôvodu. Pri importe tohto ovocia z Nového Zélandu a Čile sú emisie CO2 mnohonásobne vyššie ako u lokálnych produktov. Napríklad, jablká dovezené z Nového Zélandu letecky v kombinácii s menším nákladným autom majú uhlíkovú stopu až 386-násobnú oproti lokálne pestovaným jablkám, tie z Čile 260-násobnú.
„Ak dovezieme ročný objem dovozu jabĺk do ČR lodnou dopravou alebo väčším kamiónom, spôsobí to len na doprave také emisie CO2, ako keby sme nechali bežať osobný automobil na voľnobeh po dobu 136 rokov. Ak by sme využili uhlíkovo náročnejšiu dopravu, napríklad kombináciu lietadiel a menších nákladných áut, spôsobí to len u jabĺk a iba za jeden rok toľko emisií, koľko by vyprodukoval automobil na voľnobeh po dobu 898 rokov,“ vypočítava Baláč.
Cibuľa
V roku 2023 bola do ČR najviac dovážaná z Holandska, Nemecka, Slovenska, Poľska a Talianska. Talianska cibuľa vytvára dopravou najviac emisií a to až 5,2-násobok oproti českej cibuli, zistila štúdia. V prípade Holandska je to 3,6-násobok a susedného Poľska až 2,6-násobne viac emisií CO2.
Bravčové mäso
Import bravčového do Česka v roku 2023 zahŕňal významný podiel mäsa zo Španielska, Belgicka, Holandska alebo Poľska. Len zo Španielska Česi v roku 2023 doviezli 26 % celkového objemu dovezeného bravčového. Pritom doprava bravčového zo Španielska zanecháva až 9-násobne väčšiu uhlíkovú stopu, než by bola pri využití rovnakého objemu od lokálnych chovateľov. Keby Česká republika nedoviezla vôbec žiadne bravčové mäso, došlo by len na doprave k úspore emisií CO2 vo výške okolo 40-tisíc ton.
Štúdia českých vedcov z tohto roku ukázala, že české bravčové mäso vykazuje vyššiu mieru kvality ako dovezené. Týka sa to napríklad množstva intramuskulárneho tuku, oxidačnej stability alebo straty mäsovej šťavy. Množstvo šťavy, ktorá sa z mäsa uvoľní do obalu, pritom priamo súvisí s dopravou a skladovaním. Čím dlhšia preprava, tým väčšie množstvo šťavy sa uvoľňuje.
Hydinové mäso
Hoci až 61 % dovezeného hydinového mäsa pochádza zo susedného Poľska, táto komodita sa do ČR dováža aj z Brazílie. Uhlíková stopa brazílskeho hydinového mäsa je až o 202-krát vyššia v prípade emisne náročnej dopravy, a 12-násobne vyššia než v prípade šetrnejšej lodnej a kamiónovej dopravy, zistila štúdia.
Znižujúca sa sebestačnosť
Objemy dovozov potravín sa v Českej republike od deväťdesiatych rokov až na menšie výkyvy neustále zvyšujú. S tým sa zhoršuje agrárne saldo zahraničného obchodu. „Podľa aktuálnych údajov Českého štatistického úradu najväčší podiel na strate mal obchod s mäsom (89 %),“ upozorňuje Pýcha. Podotýka, že v roku 2023 predstavovalo agrárne saldo -38 mld. Kč (-1,5 mld. eur), pričom predikcia pre tento rok hovorí o úrovni cez -40 mld. Kč (-1,58 mld. eur). Vo veľkom sa podľa neho dovážajú hlavne spracované produkty. „Nie je to ekonomické, ani ekologické,“ dodáva Pýcha.
Zatiaľ čo ešte okolo roku 1989 bola ČR v produkcii bravčového mäsa sebestačná, dnes české bravčové tvorí iba 46 % celkovej spotreby. U hydinového je momentálna sebestačnosť 70 %, u zeleniny klesla medzi rokmi 1992 a 2020 z necelých 67 % na iba 31 %.
Podľa šéfa ZSČR to tak však byť nemusí. „Česká republika má veľký potenciál na to, aby sa stala sebestačnejšou a ekologicky zodpovednejšou. Podpora domácej produkcie, investície do ekologického poľnohospodárstva a osveta medzi spotrebiteľmi môžu viesť k zníženiu emisií a ochrane českého poľnohospodárstva pred negatívnymi dopadmi zbytočných dovozov,“ dodáva Pýcha.
Pôvodný článok
