Kto sú teroristické skupiny, ktoré teraz ovládajú Sýriu?
Po viac ako 50 rokoch pri moci padol Asadov režim a bývalý sýrsky prezident Bašár al-Asad utiekol do Moskvy. Kto teda zostáva na čele Sýrie? Rôzne časti Sýrie ovláda najmenej päť rôznych skupín.
1. Haját Tahrír al-Šám
Hlavnou teroristickou skupinou, ktorá sa zmocnila Aleppa, Hamá a Homsu počas víchrice ofenzívy, ktorá sa začala 27. novembra a vyvrcholila 7. decembra pádom Asadovho režimu, je Haját Tahrír al-Šám (HTS), čo v arabčine znamená Organizácia za oslobodenie Sýrie.
HTS vznikla ako Front al-Nusra, pobočka al-Káidy, islamistickej teroristickej skupiny založenej zosnulým Usámom bin Ládinom. Ministerstvo zahraničných vecí USA označilo túto skupinu v roku 2018 za zahraničnú teroristickú organizáciu. Na jej vodcu Ahmeda al-Šaraa, ktorý používa pseudonym Abu Mohammed al-Golani, vypísali Spojené štáty odmenu 10 miliónov dolárov.
Vo svojom prvom televíznom rozhovore v roku 2014 al-Golani povedal katarskej sieti Al-Džazíra, že jeho cieľom je, aby v Sýrii vládlo islamské právo, a uviedol, že tam nie je miesto pre alavitské, šiitské, drúzske ani kresťanské menšiny.
Podľa Komisie Spojených štátov pre medzinárodnú náboženskú slobodu sa skupina dopustila porušovania ľudských práv „vrátane mučenia, znásilnenia a iného sexuálneho násilia a zabíjania vo väzbe“, ktoré Organizácia Spojených národov zdokumentovala do roku 2020. „Po prevzatí vládnych väzníc a zriadení ďalších väzníc HTS využívala sektársky motivované zadržiavanie a s tým súvisiace únosy a požiadavky na výkupné voči príslušníkom menšinových skupín,“ uviedla komisia.
Al-Golani za posledné desaťročie výrazne zmenil svoj postoj. V roku 2021 povedal americkému novinárovi zo siete PBS, že HTS nepredstavuje pre Západ žiadnu hrozbu. „Áno, kritizovali sme politiku Západu,“ povedal al-Golani. „Ale čo sa týka vedenia vojny proti Spojeným štátom alebo Európe zo Sýrie, to nie je pravda… Nepovedali sme, že chceme bojovať.“
Posledných osem rokov bola HTS v defenzíve, ukrytá v provincii Idlib na krajnom severozápade Sýrie. Keď sa však Rusko v dôsledku vojny na Ukrajine čoraz viac odpútavalo od Sýrie, HTS videla príležitosť otestovať odhodlanie jednotiek Asadovho režimu. Dňa 27. novembra podnikla prekvapivý útok na Aleppo a čoskoro zistila, že Asadove jednotky ustupujú, bojujú bez ruskej leteckej podpory a neprejavujú takú brutalitu ako predtým.
Al-Golani si všimol príležitosť na postup na juh a obsadil mestá Hama, Homs a potom Damask. Počas celej ofenzívy al-Golani a HTS starostlivo pripravovali propagandu v sociálnych médiách, aby skupinu vykreslili ako sýrsku nacionalistickú organizáciu. Pred pádom Damasku al-Golání povedal pre CNN: „Sýria si zaslúži inštitucionálny vládny systém, a nie systém, v ktorom jeden vládca prijíma svojvoľné rozhodnutia… Nesúďte podľa slov, ale podľa činov.“
Komisia Spojených štátov amerických pre medzinárodnú náboženskú slobodu v informačnom liste z roku 2022 uviedla, že „napriek sústredenej kampani HTS v oblasti vzťahov s verejnosťou, ktorej cieľom je rehabilitovať jej imidž, jej autoritárske a ideologicky motivované riadenie – ako aj jej neustále sa vyvíjajúce vzťahy s inými neštátnymi a štátnymi aktérmi, ktorí bojujú o kontrolu v niektorých častiach Sýrie – vystavuje nábožensky rôznorodé obyvateľstvo severozápadnej Sýrie neustálemu riziku“.
2. Sýrska národná armáda
Sýrsku národnú armádu (SNA) – odlišnú od Asadovej vlastnej Sýrskej arabskej armády – vytvorili vojaci, ktorí v roku 2011 prebehli z Asadovej armády. SNA – pôvodne známa ako Slobodná sýrska armáda – podporovaná tureckou armádou, bola vyslaná, aby vytlačila teroristickú skupinu ISIS aj kurdské sily od hraníc s Tureckom.
SNA v súčasnosti kontroluje rozsiahle územie na severe Sýrie, paralelne s tureckou hranicou. Keď HTS začala 27. novembra ofenzívu proti Asadovmu režimu, SNA sa k nej pridala a zúčastnila sa na bojoch v Aleppe. Keď sa HTS obrátila na juh smerom k Hamá a Damasku, SNA sa vydala na východ, zabrala územie od Asadovho režimu, ale potom sa stretla s Kurdmi vedenými silami v okolí Manbidžu.
3. Sýrske demokratické sily
V Sýrii, podobne ako v susednom Turecku a Iráne, žije početná kurdská menšina, a keď v roku 2011 vypukla sýrska občianska vojna, Sýrske demokratické sily (SDF) sa zorganizovali do Ľudových ochranných jednotiek (YPG), ktoré v roku 2012 prevzali kontrolu nad veľkými časťami severovýchodnej Sýrie, keďže Asadov režim stiahol svoje jednotky, aby bojoval proti nepriateľom inde.
Turecko považovalo YPG za neoddeliteľnú súčasť Strany kurdských pracujúcich (PKK), teroristickej skupiny, ktorá bojovala za nezávislý kurdský štát na juhovýchode Turecka. V októbri zabili teroristi z PKK päť ľudí počas útoku na tureckú leteckú továreň v Ankare.
V Sýrii však bola YPG jednou z mála armád schopných postaviť sa ISIS a po roku 2014 ju podporovali Spojené štáty. YPG neskôr vytvorili základ Sýrskych demokratických síl (SDF), aliancie kurdských a arabských milícií. SDF teraz kontrolujú väčšinu územia Sýrie na východ od rieky Eufrat vrátane bývalého hlavného mesta ISIS Rakky, ktoré je známe ako Autonómna správa severnej a východnej Sýrie.
Dňa 6. decembra SDF dobyla Deir el-Zor, ďalšie veľké mesto na východe Sýrie. 8. a 9. decembra bojovali sily SDF s konkurenčnou SNA o kontrolu nad mestom Manbidž. Existujú nepotvrdené správy, že SNA vytlačila SDF z Manbidžu.
4. Južná operačná miestnosť
V posledných týždňoch sa na ďalekom juhu Sýrie objavila nová povstalecká skupina, ktorá obsadila mesto Dará, kde sa v apríli 2011 zrodilo povstanie proti Asadovmu režimu. Je známa ako Južná operačná miestnosť a jej súčasťou sú bojovníci z drúzskej menšiny, ktorá žije aj v južnom Libanone a na izraelských Golanských výšinách.
5. ISIS
Na východe Sýrie sa stále nachádzajú zvyšky extrémnej džihádistickej skupiny ISIS, niekedy označovanej ako Daeš, ale zdá sa, že už zďaleka nepredstavuje takú hrozbu ako v rokoch 2014 až 2018. Hovorca Pentagónu, generálmajor Pat Ryder, 2. decembra novinárom povedal, že americké sily nasadené v Sýrii sú „výlučne zamerané na trvalú porážku ISIS a … zostávajú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa ISIS už nikdy nemohol v Sýrii znovu objaviť“. V Sýrii je v súčasnosti nasadených zhruba 900 amerických vojakov, ktorí kontrolujú ropné polia nachádzajúce sa v blízkosti východného brehu rieky Eufrat.
ISIS sa dostal do popredia v roku 2013 a rýchlo dobyl územie vo východnej Sýrii a severnom Iraku, ktoré spoločne ovládli ako samozvaný kalifát. Prejavoval prekvapujúcu brutalitu vrátane stínania hláv západných rukojemníkov a zajatých vojakov, ale nakoniec bol vojensky porazený kombináciou amerických, irackých, sýrskych a kurdských síl.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
