Krvavá história múzea voskových figurín: Madame Tussaud a jej strašidelné výtvory
Jednými z prvých modelov Madame Tussaud boli odrezané hlavy gilotín počas Francúzskej revolúcie.
Mnohí ľudia sa tešia na návštevy múzeí voskových figurín, iní sa zas pri nehybných, ale neuveriteľne realisticky vyobrazených figurínach, cítia nepríjemne.
Múzeá voskových figurín spravidla vystavujú voskové sochy, ktoré zobrazujú historické postavy, kráľovské rodiny, celebrity, športovcov a iné významné alebo populárne osobnosti.
V niektorých múzeách sa nachádza aj „Komnata hrôzy“. V nej sú ukázaní ohavní zločinci alebo príšery zo záhrobia. Moderné techniky a pokročilé umelecké spracovanie vezmu návštevníka do krajiny hyperreality, kde skutočnosť a fikcia splýva do jedného celku. Táto skúsenosť môže byť pre niekoho nepríjemná, pre iného úžasná.
História najslávnejšieho múzea voskových figurín – Madame Tussauds v Londýne – je však objektívne temná. Tussaudovej príbeh o umení, smrti, revolúcii a sláve zostáva skrytý pod priateľským moderným zovňajškom múzea. História múzea Madam Tussauds je rozprávaním o hrôzostrašných maskách, krvavej revolúcii a jednej z najúspešnejších podnikateliek 19. storočia.
Formovanie hláv a vyrezávanie tvárí
Marie Grosholtzová sa narodila v roku 1761 vo Francúzsku. Vychovávala ju ovdovená matka – jej otec, nemecký vojak, zomrel na následky ťažkých zranení z vojny. Obe sa presťahovali do Švajčiarska, kde Mariina matka pracovala ako pomocníčka v domácnosti pre šikovného lekára Philippa Curtiusa. Curtius Mariu učil umeniu voskových sôch. Portál HistoryToday píše, že Curtius mal talent na modelovanie sôch z vosku, pričom nazhromaždil vlastnú zbierku voskových hláv a búst.
Maria bola v práci s voskom zručná. Dokázala vyrezať významné osobnosti svojej doby – napríklad historika a filozofa Voltarieho a amerického štátnika Benjamina Franklina.
Zvesť o jej talente sa rýchlo rozšírila. V roku 1780 ju pozvali na kráľovský dvor vo Versailles, kde sa stala učiteľkou umenia sestry kráľa Ľudovíta XVI Alžbety. Marie sa začala pohybovať v elitných kruhoch, stretávala sa s aristokratmi, intelektuálmi a francúzskymi revolucionármi.
Hrôzostrašné začiatky
Hovorí sa, že krátko po vypuknutí Francúzskej revolúcie dostala Marie príkaz vytvoriť sadrové odliatky a posmrtné masky obetí gilotíny. Mnohé obete osobne poznala, keďže sa s nimi spriatelila počas svojho pôsobenia v Paríži.
Na oficiálnej webstránke múzea Madam Tussauds sa píše, že počas jakobínskej vlády teroru boli Marie Grosholtzová a jej matka uvrhnuté do väzenia, pričom Marie „bola nútená dokázať svoju vernosť revolúcii tým, že vytvorila posmrtné masky popravených šľachticov a svojich bývalých zamestnávateľov, kráľa a kráľovnej“. Po poprave odliala formu hlavy kráľa Ľudovíta XVI., ako aj odrezané hlavy kráľovnej Márie Antoinetty a Maximiliena Robespierra – najznámejšej politickej postavy revolúcie.
Neskôr Marie vo svojich memoároch uviedla, že z nekonečných hromád hláv sťatých gilotínou musela vytvárať voskové modely a posmrtné masky. Posmrtné masky, vyrobené z vosku alebo hliny a odliate z formy odobratej z tváre zosnulého, boli oslavované ako víťazstvo revolúcie a predvádzané v uliciach Paríža.
Pracujúca žena
Grosholtzová opustila Francúzsko a keďže sa nemohla vrátiť v dôsledku napoleonských vojen, cestovala po Európe a vystavovala svoju zbierku nádherných a niekedy aj znepokojujúcich voskových výtvorov.
V roku 1795 sa vydala za Francoisa Tussauda a z jej putovnej výstavy sa stala dnes svetoznáma „Madam Tussauds“. Manžel ju opustil v roku 1802 a slobodná matka sa s dvoma synmi usadila v Londýne. Tam si otvorila a prevádzkovala svoju voskovú dielňu – čo bolo v tom čase pre ženu nezvyčajné. Múzeum a jej výtvory boli veľmi populárne, jej podnikanie bolo veľmi úspešné. Múzeum často navštevoval vojvoda z Wellingtonu (aby si vychutnal podobizne seba a Napoleona), Tussaudová naviac zrekonštruovala veľkolepú scénu korunovácie kráľovnej Viktórie z roku 1837.
Synovia sa pripojili k podnikaniu, pričom Marie Tussaudová pokračovala v práci až do svojich 80 rokov.
Strašidelné výtvory
Keď Tussaudová zriadila svoju výstavu v Londýne, vystavila v nej historické postavy a kráľov. To ale nebolo všetko. Zároveň vytvorila aj takzvanú „Oddelenú miestnosť“. V nej sa nachádzali na tú dobu mimoriadne škandalózne exponáty vrátane šokujúcich posmrtných masiek Márie Antoinetty a kráľa Ľudovíta XVI, egyptská múmia, scény popráv známych francúzskych zločincov a model vražednej gilotíny.
„Oddelená miestnosť“ bola nakoniec premenovaná na „Komnatu hrôzy“, pričom návštevníci za jej prehliadku museli zaplatiť vyššie vstupné.
Múzeum v Londýne postihol v roku 1925 požiar. Počas druhej svetovej vojny budovu dokonca priamo zasiahlo nemecké bombardovanie. Zničených bolo viac než 300 foriem, avšak niekoľko Tussaudovej pôvodných foriem a výtvorov ostalo zachovaných.
V roku 1933 bol vo vosku zvečnený nemecký diktátor Adolf Hitler a umiestnený do Komnaty hrôzy. V roku 2008 sa však jeden 41-ročný Nemec vrhol na figurínu a sťal jej hlavu. Socha bola opravená a premiestnená a dnes je starostlivo strážená.
Voskové diela dnes
Značka voskových figurín Tussaud je známa po celom svete. Múzeá s týmto slávnym menom sa nachádzajú od Hollywoodu až po Šanghaj. Múzeum Madame Tussauds na Baker Street v Londýne je dnes ikonickou turistickou atrakciou, ktorá sa môže pochváliť širokou zbierkou tých najextravagantnejších kúskov. Zároveň je však aj vrcholným dielom podnikavej ženy schopnej sa prebojovať cez búrlivé a krvavé historické časy a vyjsť z nich úspešne.
Rôzne múzeá voskových figurín dnes možno nájsť po celom svete. Niekedy ide o hlavnú atrakciu mesta, inokedy o skromné výstavy ukryté v malých mestách. Žiadne sa však nemôže vyrovnať podmanivej histórii Marie Tussaud a jej hrôzostrašným výtvorom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
