Kríza v moldavskej pravoslávnej cirkvi poukazuje na rozdelenie medzi Východom a Západom
Moldavský autonómny región Gaugazsko opätovne vyjadruje nádej na nadviazanie užších vzťahov s Moskvou.
Desiatky kňazov údajne prestúpili z moldavskej pravoslávnej cirkvi napojenej na Moskvu do rumunskej pravoslávnej cirkvi v presvedčení, že budúcnosť Moldavska je nakoniec na Západe.
„Tento jav predznamenáva rozmrazenie v cirkvi,“ povedal Vasile Banescu, hovorca rumunskej pravoslávnej cirkvi v rozhlasovom rozhovore 25. apríla. „Kňazi pochopili, že … Budúcnosť Moldavska je s Európou, s Rumunskom.“
Moldavsko a Rumunsko sú bývalé socialistické republiky. Na rozdiel od Moldavska je však Rumunsko oboma nohami pevne zakotvené v západnom tábore.
V roku 2004 sa Rumunsko stalo členom transatlantickej aliancie NATO. O tri roky neskôr vstúpilo do Európskej únie. Moldavsko, ktoré sa nachádza na neistom mieste medzi Rumunskom a Ukrajinou, nie je členom žiadnej z týchto organizácií.
Minulý rok získalo Moldavsko (spolu s Ukrajinou) štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, čo mu umožňuje vstúpiť do európskeho bloku do konca tohto desaťročia.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová, ktorá je jasne prozápadne orientovaná, vyzvala na celoštátne referendum o členstve v EÚ, ktoré by sa malo uskutočniť koncom tohto roka.
Moldavskí pravoslávni kresťania – približne 90 % obyvateľstva – sú rozdelení medzi dve súperiace cirkvi s odlišnými politickými názormi: Moldavskú metropoliu a Metropoliu Besarábie. Obe majú sídlo v Kišiňove, hlavnom meste Moldavska, a obe sa hlásia k princípom pravoslávneho kresťanstva.
Avšak zatiaľ čo Moldavská metropolia je podriadená Ruskej pravoslávnej cirkvi, Metropolia Besarábie sa zodpovedá Rumunskej pravoslávnej cirkvi so sídlom v Bukurešti.
Koncom minulého roka sa moldavská metropolia rozhodla zachovať si svoje dlhoročné spojenie s Moskovským patriarchátom, historickým sídlom Ruskej pravoslávnej cirkvi.
„Duchovenstvo a ľud zostávajú verní [s Moskvou spojenej] Moldavskej pravoslávnej cirkvi,“ uviedol vtedy hovorca cirkvi.
„Nebudeme diskutovať o spojení Moldavskej pravoslávnej cirkvi s rumunským patriarchátom.“
Politická ortodoxia
Odvtedy údajne desiatky pravoslávnych kňazov prestúpili z moldavskej cirkvi do rumunskej. Zdá sa, že hlavným dôvodom prestupov je Rusko a jeho pokračujúca invázia na východnú Ukrajinu, ktorá trvá už tretí rok.
V minuloročnom vysielaní prezidentka Sanduová uviedla, že moldavská pravoslávna kresťanská komunita „chce mier a chce, aby sa rešpektovali hranice všetkých krajín“. V nepriamej narážke na konflikt na Ukrajine povedala: „Cirkev nemôže zostať bokom a tváriť sa, že nevidí, čo sa deje.“
Moldavsko pod vedením Sanduovej odsúdilo ruskú inváziu, zastavilo dovoz ruského zemného plynu a obvinilo Moskvu zo zasahovania do ich vnútorných záležitostí.
Rumunská pravoslávna cirkev otvorene podporuje ambíciu Moldavska ohľadom vstupu do EÚ do roku 2030. Ruská pravoslávna cirkev, naopak, zvyčajne odsudzuje Západ a jeho vedúce inštitúcie ako dekadentné a skorumpované.
Pod vedením moskovského pravoslávneho patriarchu biskupa Kirilla zostáva cirkev verným podporovateľom pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu.
V. Banescu povedal, že jeho cirkev bude naďalej prijímať moldavských kňazov, ktorí sa chcú dištancovať od Moskvy. „Trend odchodov z moldavskej metropolie … sa bude naďalej rozširovať,“ povedal.
V reakcii na to moldavská metropolia napojená na Moskvu vyzvala odchádzajúcich kňazov, aby „zvážili svoje chyby, hlboko sa kajali a vrátili sa do lona cirkvi“.
Autonómna oblasť sa pozerá na východ
Kým vláda v Kišiňove je naďalej odhodlaná vstúpiť do EÚ, niektorí moldavskí politickí predstavitelia sú podstatne menej nadšení.
„Vstup do EÚ znamená zrieknutie sa štátnych záujmov, suverenity a nezávislosti,“ povedala tento týždeň Jevgenija Guculová, hlava Moldavskej autonómnej republiky Gagauzsko.
Na rozdiel od zvyšku Moldavska je Gagauzsko obývané najmä etnickými Turkami, ktorí sa hlásia k ruskej pravoslávnej cirkvi. Tento región a jeho obyvatelia, známi ako gagauzskí Turci, leží v blízkosti Čierneho mora a udržiava dlhodobé kultúrne a náboženské väzby s Ruskom.
Minulý rok bola Evghenia Guțulová zvolená za vodkyň (baškana) Gagauzskej republiky, čo vyvolalo veľké zdesenie v Kišiňove.
Okrem toho, že je proti členstvu Moldavska v EÚ, ona a jej proruská strana Sor (vyslovuje sa „Šor“) uprednostňujú užšie vzťahy s Moskvou. Minulý mesiac navštívila Rusko, kde sa stretla s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Počas návštevy údajne povedala Putinovi, že prozápadne orientované osobnosti v Kišiňove sa aktívne snažia zbaviť Gaugazska jeho ústavných práv.
Po stretnutí novinárom povedala, že Putin prisľúbil „poskytnúť podporu gagauzskému ľudu pri obhajobe jeho práv, autority a medzinárodného postavenia“.
V prejave tento týždeň E. Guțulová kritizovala EÚ v celom rade otázok a uviedla, že Moldavsku by lepšie prospelo, keby sa pripojilo k Eurázijskej hospodárskej únii (EAEÚ).
EAEÚ, ktorú založila Moskva v roku 2014, je hospodárska únia piatich bývalých sovietskych eurázijských štátov. Okrem Ruska sú v súčasnosti členmi bloku Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko.
„Svoju budúcnosť vidíme v EAEÚ, kde sú vzťahy založené na vzájomnom rešpekte, a nie na diktáte cudzej byrokracie,“ uviedla Guțulová vo vyjadreniach, ktoré citovala ruská tlačová agentúra TASS.
Pôvodný článok
