Kráľ prikázal usmrtiť všetkých starých ľudí. Obetavá láska starej matky však spôsobila zázrak
Na úpätí hory žil chudobný roľník so svojou starou ovdovenou matkou. Mali kúsok pôdy, ktorá ich počas celého roka zásobovala jedlom. Farmár a jeho matka boli mierumilovní, skromní a šťastní ľudia.
V neďalekom mestečku, ktoré sa volalo Žiarivé mesto, vládol krutý vládca, ktorý sa bál, že zostarne a stratí svoju moc, a tak si nechcel pripomínať starobu ani len pohľadom na starých ľudí. V dôsledku toho učinil kruté rozhodnutie a nariadil každej rodine na celom území, aby svojich starých blízkych čo najskôr usmrtili.
Medzi ľuďmi to vyvolalo zmätok; mnohí nechali svojich starých rodičov napospas smrti.
Chudobný roľník, ktorý žil na úpätí hory, bol z tejto správy zdrvený, pretože svoju matku veľmi miloval. Nikto sa neodvážil neuposlúchnuť zlého vládcu, a tak roľník vymyslel najmenej bolestivý spôsob, ako svoju matku zabiť.
Na konci dňa, keď skončil svoju prácu, vzal si trochu nebielenej ryže, ktorá bola hlavným jedlom obyčajných ľudí. Uvaril ju, vysušil, zviazal do štvorcovej látky a zavesil si ju vo zväzku cez plece spolu s džbánom naplneným vodou.
Vyšvihol si starú matku na chrbát a začal stúpať na horu.
Cesta na vrchol hory bola dlhá a krkolomná. Míňali lovcov a drevorubačov a v jednej chvíli zablúdili – ale roľníkovi bolo jedno, či sa stratia.
Pokračoval v stúpaní k vrcholu hory. Táto oblasť bola známa ako Obatsuyama, čo znamená „opúšťanie starých ľudí”.
Stará matka si všimla, že jej syn je zmätený, pretože blúdi z jednej strany na druhú. Obávala sa, že by sa na ceste späť mohol dostať do problémov. Preto počas cesty natiahla ruku, odlomila niekoľko vetvičiek a každých pár krokov ich za hrsť odhodila, aby tak vytvorila chodníček vedúci naspäť.
Keď konečne dorazili na vrchol hory, syn bol veľmi unavený a tiež zdrvený z predstavy, že musí opustiť svoju matku. Položil ryžu a vodu a pripravil matke pohodlné miesto. Z opadaného borovicového ihličia urobil mäkké lôžko a opatrne naň matku položil. Ovinul jej okolo pliec vypchatý kabát a potom sa s ňou so slzami v očiach a bolesťou v srdci rozlúčil.
Stará matka dala svojmu synovi poslednú radu. Jej hlas sa chvel nesebeckou láskou. Povedala: „Syn môj, nedovoľ, aby si zablúdil. Horská cesta je plná nebezpečenstiev. Pozorne sa dívaj a sleduj chodník s hromadami vetvičiek. Navedie ťa späť na cestu, ktorú poznáš, dolu horou.”
Syn sa obzrel späť na cestu a s prekvapením uvidel hromady vetvičiek. Potom sa pozrel na matkine úbohé, staré, vráskavé ruky. Boli poškriabané a špinavé od práce, ktorú preňho vykonala.
Uklonil sa, aby jej prejavil úctu, a rozhodol sa, že ju neopustí, a vezme ju so sebou späť.
Vzal si matku na chrbát a vydal sa na cestu dolu horou. Tentoraz sa mu zdala ťarcha ľahká a podarilo sa mu prejsť tieňmi a mesačným svitom až k ich malej chyži.
Pod podlahou kuchyne sa nachádzala skrytá pivnica na skladovanie jedla. Tam syn ukryl svoju matku. Staral sa, aby mala všetko jedlo, ktoré potrebovala, no obával sa, že ich niekto prichytí.
Keď uplynulo niekoľko mesiacov, pomyslel si, že na vládcov príkaz už všetci zabudli. Vtedy však vládca vydal ďalší nezmyselný príkaz. Chcel, aby mu jeho ľudia darovali povraz z popola. Všetci sa začali strachovať, pretože príkaz sa musel splniť, avšak nikto v celom Žiarivom meste nevedel, ako taký povraz vyrobiť.
Jedného večera povedal syn svojej matke o novom príkaze panovníka. Matka mu poradila, aby vyrobil povraz zo stočenej slamy, natiahol ho na rad plochých kameňov a za bezveternej noci ho zapálil.
Syn zvolal ľudí a spoločne urobili presne to, čo mu matka povedala. Keď oheň vyhasol, na kameňoch ležal dokonale tvarovaný povraz z popola. Keď to zbadal vládca, bol ohromený roľníkovou šikovnosťou a pochválil ho. Dožadoval sa však informácie, ako k tomuto nápadu prišiel.
Roľník nechcel klamať a vyrozprával panovníkovi svoj príbeh.
Panovník ho pozorne počúval a dlho premýšľal. Nakoniec zdvihol hlavu a povedal: „Žiarivé mesto potrebuje viac než len mladú silu. Zabudol som na staré príslovie: So striebornou korunou prichádza múdrosť.“
Vzápätí sa rozhodol odvolať ohavný zákon a tento zvyk upadol ďaleko do zabudnutia. Ostala po ňom len táto legenda.
Tento príbeh je jedným z mnohých videopríbehov vytvorených kanálom Ancient Stories na stránke GanJingWorld.com, globálnej online platforme, ktorá pomáha oživovať tradičné väzby.
Pôvodný článok
