Krach bánk v Číne: 40 bánk zatvorených za jeden týždeň
Zdá sa, že realitná kríza v Číne teraz vedie k bankovej kríze. V priebehu jedného týždňa zaniklo 40 regionálnych bánk. To teraz vyvolalo potenciálne katastrofálny domino efekt.
Čínsky bankový sektor sa nachádza vo vážnej kríze. V priebehu jedného júnového týždňa bolo 40 regionálnych bánk zatvorených.
Jednou z postihnutých čínskych bánk je napríklad Jiangxi Bank of China. Je to komerčná banka v provincii Jiangxi a je členom Čínskej bankovej asociácie. Jej kolaps ešte viac zhoršil zložitú situáciu v tomto sektore.
Niektorí odborníci varujú, že situácia by mohla mať vážne dôsledky pre svetové hospodárstvo. Rôzne médiá informovali, že klienti čínskej banky Jiangxi Bank of China vtrhli do banky, aby si vybrali svoje peniaze. Klienti sa obávali fám o bankrote. Banka vopred oznámila, že jej výnosy by mohli klesnúť o 30 % v dôsledku problémov s platbami klientov.
Príliš veľa zlých úverov
Médiá tiež uvádzajú, že ďalším 3 800 bankám na čínskom vidieku hrozí bankrot. Tieto banky majú aktíva vo výške 55 biliónov jüanov (6,95 bilióna eur), čo predstavuje 13 % celého čínskeho bankového systému.
Tieto banky boli údajne už nejaký čas zle riadené a nahromadili príliš veľa zlých úverov. V posledných rokoch niektoré banky zistili, že 40 % ich portfólií (celkových aktív) tvoria práve tieto nesplácané úvery.
Hlavným dôvodom je, že banky požičiavali peniaze developerom a miestnym samosprávam, čím sa vystavili dôsledkom krízy na trhu s nehnuteľnosťami.
Odborníci tiež poukázali na to, že najmä vážna recesia predstavuje pre čínsky realitný sektor osobitný problém. Zadĺžení developeri a miestne vládne orgány nie sú schopní splácať svoje úvery, čo vedie k finančnej nestabilite. Ceny nehnuteľností prudko klesli a stavebné projekty boli zastavené. To ešte viac zaťažuje hospodársky systém.
Podľa správ sa vyskytol aj problém skrytých nedobytných pohľadávok. Banky využívali spoločnosti na správu aktív (asset management companies – AMC), aby sa zbavili zlých úverov. Tým chceli vytvoriť ilúziu stability. Nový bankový regulátor, Národná finančná regulačná správa (NAFR), však začal proti týmto praktikám zakročovať ukladaním pokút a sprísňovaním dohľadu.
Vznikajú „väčšie a horšie“ banky?
Po zatvorení bánk prevzala 36 zo 40 zatvorených bánk Vidiecka hospodárska banka Liaoningu (LiaoNing RCB). LiaoNing RCB bola zriadená regulačnými orgánmi v septembri 2023 s cieľom spravovať problémové banky.
Podľa týždenníka „The Economist“ bolo za posledných desať mesiacov zriadených päť podobných inštitúcií s rovnakým účelom, aby pohltili malé, problémové banky. Kritici však varujú, že tak vznikajú len „väčšie a horšie“ banky.
Zároveň sa objavilo mnoho príznakov poukazujúcich na katastrofálny vývoj čínskeho hospodárstva. Patrí k nim prudký pokles bytovej výstavby, spotrebiteľskej dôvery a spotrebiteľských cien v súvislosti s klesajúcou populáciou. Okrem toho rastie zadĺženosť v percentách HDP.
Banková kríza ohrozuje totalitnú vládu ČKS
V júni orgány Čínskej komunistickej strany Číny (ČKS) oznámili vrátenie daní za 30 rokov. Analytici sa domnievajú, že orgány ČKS sa snažia výrazne zvýšiť pokuty v dôsledku finančných ťažkostí. Zároveň sa miestne samosprávy, ktoré majú tiež finančné ťažkosti, snažia dosiahnuť veľké zisky. To sa rovná okrádaniu a vedie to k tomu, že veľký počet malých a stredných súkromných spoločností musí vyhlásiť konkurz a ukončiť svoju činnosť.
Najhoršie hospodáriace malé banky tak ohrozujú sociálnu stabilitu, ktorá je hlavným záujmom totalitného centra ČKS. Opísané okolnosti viedli k tomu, že viaceré banky už neumožňujú svojim klientom vyberať peniaze. V dôsledku toho dotknutí investori demonštrovali za svoje práva v uliciach provinčného hlavného mesta.
Už v roku 2022 boli do podvodných transakcií zapojené štyri miestne banky v provincii Henan. Celková suma, ktorej sa to týkalo, sa rovnala 3,85 miliardy eur. O svoje vklady prišlo približne 600 000 ľudí.
Aj vtedy ľudia vyšli do ulíc, aby získali späť svoje úspory. Miestne orgány však protest potlačili v mene boja proti terorizmu. Mnohí z nich boli zatknutí, zbití, nezákonne zadržiavaní a dlho prísne sledovaní.
Projekt China Dissent Monitor ľudskoprávnej organizácie Freedom House so sídlom vo Washingtone sa na tento vývoj pozerá so znepokojením. Dôvodom je skutočnosť, že počet ekonomických protestov v Číne sa v štvrtom štvrťroku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 127 % na 805. Existuje aj riziko vládnych zásahov, pričom sa hovorí o bankových krízach, reštrukturalizáciách alebo fúziách, ktoré by viedli k hromadnému útoku na banky.
Varovania pred prasknutím dlhopisovej bubliny
Ako v máji informoval čínsky denník Epoch Times, Mike Sun, severoamerický investičný konzultant, povedal: „Kríza sa zvyčajne šíri z dedinských bánk do miestnych malých a stredných bánk, do akciových bánk a nakoniec do veľkých štátnych bánk.“
Podľa jeho názoru môžu veľké štátne banky tento rok vydať dlhopisy, aby zvýšili svoj kapitál. Zároveň už začali vydávať dlhopisy TLAC (Total Loss-Absorbing Capacity) – kapitálové požiadavky pre veľké banky.
Od apríla vydala centrálna banka ČKS strany viac ako tucet varovaní, že bublina dlhopisov môže spľasnúť. To by spôsobilo ťažkosti na finančných trhoch a brzdilo nerovnomerné oživenie čínskeho hospodárstva.
Malé a stredné banky sú obzvlášť zraniteľné voči úrokovému riziku. Keď sa úrokové sadzby začnú zvyšovať, tieto banky prídu o obrovské sumy peňazí a budú čeliť riziku zatvorenia.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
