M. Kotleba: Prezident musí reprezentovať SR bez ohľadu na záujmy mocností (Rozhovor)
Prezident musí reprezentovať SR bez ohľadu na záujmy svetových mocností. Na vnútropolitickej scéne musí vláde neustále zdôrazňovať, aby zlepšovala životnú úroveň obyvateľov. V rozhovore to uviedol kandidát na hlavu štátu Marian Kotleba. Za najdôležitejšiu kompetenciu prezidenta považuje právo dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy. Rozhovor s M. Kotlebom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na prezidenta SR.
Čo vnímate, ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR?
Prezident SR musí reprezentovať Slovenskú republiku navonok ako suverénny štát bez ohľadu na záujmy svetových mocností alebo globalistov. Rovnako tak však musí prezident intenzívne a suverénne pôsobiť aj na vnútropolitickej scéne. Tu ako moju hlavnú úlohu vidím neustále zdôrazňovanie povinnosti vlády zlepšovať životnú úroveň obyvateľov, najmä však tých, ktorí poctivo pracujú, no napriek tomu sa ich zárobok hýbe v okolí minimálnej mzdy. Ide o veľmi veľkú časť pracujúceho obyvateľstva. Sú to slušní a poctiví ľudia, no akoby nikoho nezaujímali. Toto sa musí zmeniť aj aktívnym pričinením nového prezidenta Slovenskej republiky.
Ktorú kompetenciu prezidenta považujete za najdôležitejšiu a bez ktorej by ste si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie, prípadne, ktorú neplánujete používať?
Za jednoznačne najdôležitejšiu kompetenciu považujem právo dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy. Bez súhlasu prezidenta totiž nemôže žiadna medzinárodná zmluva vstúpiť do platnosti. Vďaka tejto silnej kompetencii môže byť prezident silnou protiváhou vláde presadzujúcej medzinárodné zmluvy, ktoré škodia Slovenskej republike a jej občanom. Či už ide o zmluvy, ktoré nás podriaďujú rôznym nadnárodným inštitúciám a západným veľmociam ovládaným globalistami, zmluvy, ktoré nás zaťahujú do rôznych vojenských konfliktov, ktoré sa nás nijako netýkajú, alebo zmluvy presadzujúce najrôznejšiu zvrhlú agendu liberálov, ako je napríklad LGBT a gender ideológia. Všade tam môže byť prezident brzdou, ktorá ochráni záujmy Slovenska a Slovákov v medzinárodnej, respektíve zahraničnej politike.
Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?
Za rečami o zmene volebného systému nevidím nič iné, ako snahu o nastavenie volieb tak, aby to vyhovovalo politickým stranám, ktoré sú práve pri moci. Ak by sme napríklad zmenili súčasný pomerný volebný systém na väčšinový, viedlo by to k tomu, že by sa radikálne znížil počet politických strán zastúpených v parlamente. Posilnilo by sa tak postavenie najväčších strán, pričom veľká časť slovenských voličov by v NR SR nemala žiadne zastúpenie.
Zmenu volebného systému by som podporoval len v otázke posilnenia princípu priamej demokracie, najmä všeľudového hlasovania – referenda. Ešte ako poslanec NR SR som do parlamentu predložil návrh ústavného zákona, ktorý by znížil nielen počet podpisov potrebných na vyhlásenie referenda (zo súčasných 350-tisíc na 100-tisíc), ale zároveň by aj celkom zrušil kvórum potrebné na to, aby bolo referendum platné. Výsledky referenda by boli jednoducho záväzné bez ohľadu na to, koľko voličov by prišlo k volebným urnám.
Aký je váš postoj k členstvu SR v NATO a EÚ? Členmi sme už 20 rokov.
Môj postoj je 20 rokov nemenný a konzistentný. Rovnako ako na pôde parlamentu, aj ako prezidentský kandidát jasne hovorím, že ak chceme pre Slovensko zaistiť mier, musíme vystúpiť zo zločineckej organizácie NATO. A ak nechceme ako krajina dopadnúť ako štáty západnej Európy alebo Švédsko, ktoré sú dnes doslova spaľované multikultúrnymi nepokojmi na uliciach a ktorých mládež je likvidovaná LGBT a gender ideológiou v školách a médiách, tak musíme vystúpiť aj z Európske únie.
Dôvodov na vystúpenie z EÚ je však omnoho viac ako len imigračná hrozba či LGBT a gender propaganda. Za 20 rokov nášho členstva v EÚ sa znížila potravinová sebestačnosť Slovenska zo 73 percent na súčasných len 37 percent. Diskriminačná európska dotačná politika likviduje slovenských chovateľov, pestovateľov aj potravinárov.
Prezident SR je aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii, posilneniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc?
V prvom rade presadzujem vyhlásenie trvalej vojenskej neutrality Slovenskej republiky, aby sme sa v budúcnosti vyhli akejkoľvek vojne so štátmi, ktoré nás nijako neohrozujú. Vojenské pakty sa nám totiž v slovenskej histórii absolútne neosvedčili, lebo nás nielenže nedokázali ochrániť (spomeňme si na Mníchovskú dohodu), ale, naopak, často boli práve príčinou zbytočného zapojenia sa Slovenska do vojny. Mojou ambíciou je presadzovať pás neutrálnych štátov – Slovensko, Rakúsko, Švajčiarsko. Vždy je lepšie sa vojne celkom vyhnúť, ako sa do nej, hoci aj s tými najsilnejšími spojencami, nechať zatiahnuť. V každej vojne totiž najviac trpia tí obyčajní ľudia a civili, a nie politici, oligarchovia a nikým nevolené elity.
Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za členstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní.
Odmietam sa ďalej podieľať na ožobračovaní obyvateľov Slovenskej republiky len preto, že sa musíme skladať na Ukrajincov. Slovenská republika je šiesty najštedrejší podporovateľ Ukrajiny zo všetkých štátov sveta. Ja sa pýtam, koho je toto záujem? Ako je možné, že vláda opäť predĺžila dotácie na ubytovávanie Ukrajincov, a to takmer až do výšky 2000 eur, ale pre slovenské rodiny sa žiadne peniaze na pomoc s bývaním nenájdu? Ako je možné, že médiá každý deň rozprávajú o potrebe pomoci Ukrajincom, ale o potrebe pomoci slovenským rodinám a slovenským dôchodcom je úplné ticho?
Ukrajinským prisťahovalcom vieme dávať lieky zadarmo, ale slovenskí dôchodcovia – naši rodičia a starí rodičia, si ich musia platiť za svoje. Ako prezidentský kandidát preto rezolútne odmietam zvýhodňovanie akýchkoľvek cudzincov pred našimi vlastnými občanmi. Potreby a záujmy Slovákov a všetkých slušných obyvateľov Slovenskej republiky budú pre mňa ako prezidenta vždy na prvom mieste, a to bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť médiá, oligarchovia, alebo nimi ovládaní politici.
Má byť prezident protiváhou vláde? Prečo?
Ja chcem byť prezidentom apolitickým a nadstraníckym. To znamená, že keď akákoľvek vláda príde s akýmkoľvek nápadom dobrým pre celé Slovensko, tak ho podporím. Ak však vláda príde s nejakým vyslovene škodlivým návrhom, ako bola napríklad aktuálna novela Trestného zákona, takýto návrh budem s celou váhou prezidentského úradu veľmi jasne kritizovať a rezolútne ho odmietnem.
O prezidentský palác zabojuje v tohtoročných voľbách celkovo 11 kandidátov. Sú nimi Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
