Korupcia na Slovensku: Prepad v rebríčku CPI je historický
Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie (CPI) prepadlo o 12 miest a aktuálne sa nachádza na 59. priečke zo 180 krajín. Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) označila tento pokles za historický. Zostup podľa mimovládky odráža negatívne zmeny v boji proti korupcii, ktoré nastali po zmene vlády. TIS upozorňuje, že zrušenie protikorupčných inštitúcií, ako je Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA, a ďalšie legislatívne zmeny oslabili schopnosť stíhať páchateľov korupcie. Premiér Fico rebríček odmietol a spochybnil jeho relevantnosť.
Zostup Slovenska o 12 priečok
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) minulý týždeň informovala o tom, že Slovensko sa v najprestížnejšom rebríčku vnímanej korupcie (CPI) prepadlo o 12 miest. Ide o zoznam 180 krajín, ktorý každoročne zostavuje centrála Transparency International (TI) v Berlíne. Podľa TIS ide o historický prepad, keď Slovensko z dosiaľ najlepšieho 47. miesta v roku 2023 kleslo na 59. priečku.
„Mimoriadny je aj pokles skóre o 5 bodov z 54 na aktuálnych 49 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). V aktuálnom vydaní sa rovnako ako my medziročne prepadlo iba šesť ďalších krajín a viac iba jediná (Eritrea o -8 bodov). Z hľadiska skóre aj umiestnenia sme tak klesli na úroveň výsledkov zo sklonku tretej Ficovej vlády po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ uviedol v správe riaditeľ mimovládky Michal Piško.
Poradie krajín sa zostavuje na základe indexov nezávislých inštitúcií s údajmi z predchádzajúceho roka či dvoch. Stav vnímania korupcie na Slovensku bol hodnotený cez 10 týchto indexov, pričom 9 už odrážalo obdobie štvrtej vlády Roberta Fica. Na rozdiel od minulého roka, keď hodnotenie ešte zahŕňalo aj vlády Eduarda Hegera a čiastočne Ľudovíta Ódora, aktuálny prepad je už vizitkou súčasnej vlády.
Prvé tri priečky na svete obsadili Dánsko (90 bodov), Fínsko (88) a Singapur (84), ktorý na tretej pozícii vymenil Nový Zéland (83). Z postkomunistických krajín najlepšie dopadlo Estónsko (76 bodmi) na celkovej 13. pozícii. „Z krajín Vyšehradskej štvorky sú pred nami Česko (46. pozícia a skóre 56) a Poľsko (53. so skóre 53 bodov), ktoré si tiež mierne pohoršili. Ďalej padá aj Maďarsko, ktoré zostáva v EÚ beznádejne posledné (82. pozícia so 41 bodmi),“ vymenúva TIS.
Na posledných miestach rebríčka sa nachádzajú Južný Sudán (180. pozícia a 8 bodov), Somálsko (179. a 9 bodov), Venezuela (178. miesto a 10 bodov) a Sýria (177. a 12 bodov). Najhoršiu priečku v Európe obsadilo Rusko (154. so skóre 22), korupcia zostáva významným problémom aj na vojnou zmietanej Ukrajine (105. a 35 bodov).
Dôvody prudkého poklesu
Centrála TI upozorňuje, že mnohé zmeny, ktoré sa na Slovensku udiali po zmene vlády, naštrbili protikorupčné mechanizmy. „Vláda zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej kriminalite. V kombinácii so skrátením premlčacích lehôt, zmiernením trestov za korupciu a upustením od hroziacich trestov, viedli tieto zmeny k obmedzeniu schopnosti stíhať páchateľov ako i k beztrestnosti v niektorých významných kauzách,“ zosumarizovala centrála Tl v analýze o vývoji v krajinách Západnej Európy a EÚ.
Dodala, že k negatívnemu tredu prispeli politické nominácie, obchádzanie bežných legislatívnych procesov a snahy vlády oslabiť nezávislé inštitúcie a médiá, ako aj útoky na mimovládne organizácie prostredníctvom rétoriky o „zahraničných agentoch“.
TIS doplnilo, že takýto nelichotivý vývoj Slovenska v priečkach CPI väčšina expertov aj odhadovala. Až 90 % odborníkov podľa mimovládky neverí, že vláda má záujem riešiť korupciu. Odvoláva sa na skutočnosť, že zmeny v trestných kódexoch mali úžitok pre viacero vplyvných osôb, vrátane exministra financií Jána Počiatka, jeho nástupcu Petra Kažimíra či podnikateľa Miroslava Výboha.
„Vládna moc pomohla aj za úplatok v prospech mafie právoplatne odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi,“ pripomína šéf TIS prípad, kedy terajší minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) súčasne s podaním dovolania na Najvyšší súd rozhodol o prerušení Kováčikovho trestu. „Človek, ktorý mal pôvodne zastupovať štát v boji s korupciou z prvého radu, sa tak opakovane stal jej symbolom,“ podotkol Piško.
Doplnil, že počet vyšetrovaných korupčných trestných činov výrazne klesol. V roku 2024 polícia odhalila a objasnila menej než 50 prípadov, čo je najhorší výsledok za posledné desaťročie. Pripísal to rušeniu a reorganizovaniu špecializovaných zložiek.
Premiér rebríček neuznáva
Premiér Robert Fico (Smer-SD) rebríček o citeľnej korupcii zostavený centrálou TI nepovažuje za výpovedný. Zdôrazňuje pritom, že od nástupu súčasnej vlády koncom roka 2023 jej predstavitelia nie sú spájaní so žiadnymi korupčnými škandálmi.
„Sorosom a ďalšími podobnými financovaná organizácia Transparency International po tom, čo slovenská vláda obmedzila financovanie jej slovenskej pobočky, vydala správu o poklese SR v rebríčku vnímania korupcie. Predseda vlády SR tento politický pamflet absolútne odmieta, pretože od vzniku súčasnej vlády SR na konci roku 2023 jej predstavitelia nečelili žiadnym korupčným škandálom,“ objasnil predseda vlády na sociálnej sieti.
Podľa jeho slov argumenty centrály TI len jednostranne kopírujú vyjadrenia opozície, protivládnych mimovládnych organizácií a médií.
Úrad vlády pochybuje o objektivite
Vláda SR sa tiež stavia k rebríčku skepticky a odmieta Index vnímania korupcie Transparency International 2024 ako objektívny ukazovateľ. Považuje ho za výsledok selektívnych meraní politicky aktívnej mimovládnej organizácie.
„Index vnímania korupcie Transparency International 2024 nemôže Úrad vlády SR vnímať ako objektívny ukazovateľ miery korupcie, nakoľko ho vykonáva politicky aktívna mimovládna organizácia na základe selektívne vybraných meraní. Index sa opiera o merania, ktoré vykonávajú mimovládne organizácie platené aj z grantov USAID (ktorý aktuálne podlieha finančnému auditu a vyšetrovaniu z dôvodu podozrenia z financovania nekalých činností),“ uviedol Úrad vlády SR na sociálnej sieti.
Úrad preto presadzuje legislatívu na zvýšenie transparentnosti mimovládneho sektora. TIS sa podľa úradu pri svojom hodnotení opiera o skupinu expertov, ktorí sú označovaní za názorových oponentov premiéra a vládnych strán, čo podľa vládnej inštitúcie predstavuje konflikt záujmov. Vláda uprednostňuje výsledky Eurobarometra 2024, podľa ktorého 89 % Slovákov nezažilo korupciu a 81 % nepozná nikoho, kto by bral úplatky. Úrad kritizuje TI za to, že tieto údaje nezohľadňuje.
Reakcia TIS: premiér sám manipuluje
Mimovládna organizácia premiérové spojenie slabého výsledku Slovenska v rebríčku s obmedzením financovania slovenskej pobočky TI odmietla. Štátne príspevky tvoria len malú časť rozpočtu TIS a o žiadnom obmedzení, na ktoré premiér odkazuje, mimovládka nevie, uviedol Piško.
K premiérovmu argumentu, že vláda od konca roku 2023 nečelila korupčnému škandálu, TIS zdôraznila, že polícia za posledný rok všeobecne neodhalila významné prípady korupcie aj v dôsledku zaoberania sa reorganizáciami a zmenami.
„Koho nominanti ale boli, pán premiér, desiatky stíhaných, obvinených, obžalovaných, aj odsúdených korupčníkov, ktorých kauzy plnia média už prinajmenšom od vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? V minulom roku sa mnohí z nich dočkali de facto „amnestie“, ktorú im zabezpečila práve vami mocensky presadená problematická novela trestných kódexov,“ prihovoril sa Piško premiérovi.
K bodu, v ktorom predseda vlády vyjadril prekvapenie nad tým, že „hoaxy ako správa TI vôbec nachádzajú priestor vo verejnej diskusii“, TIS uviedla, že CPI je najuznávanejší globálny rebríček vnímania korupcie, citovaný mnohými inštitúciami, medzinárodnými médiami a zároveň sledovaný investormi.
„CPI zostavuje centrála Transparency v Berlíne už od roku 1995 na základe 13 indexov ďalších nezávislých inštitúcií, vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think-tankov. Na vytváraní týchto zdrojových indexov sa Transparency International nepodieľa a slovenská pobočka už vôbec nie,“ pripomenul Piško.
Mimovládka odmieta, že by sa pridala k „protivládnej kampani“.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
