Konzumácia medu môže eliminovať užívanie liekov, tvrdí český vedec
Hoci liečivé účinky medu sú v tradičných systémoch medicíny a ľudového liečiteľstva známe už tisícky rokov, vedci stále nevedeli prísť na to, na akom princípe liečivá sila medu funguje. Českí vedci túto záhadu rozlúštili pred niekoľkými rokmi, keď objavili spôsob, ako presne určiť látky v mede, ktoré z veľkej časti stoja za jeho blahodarnými účinkami. Ide najmä o proteíny, ktoré do medu dodávajú samotné včely.
Med je ľudstvu známy už tisícky rokov. Nielen ako chutná potravina, ale aj ako liek na mnohé ochorenia. Používali ho liečitelia v starovekom Egypte, Grécku, Ríme, Číne aj Indii. Najčastejšie sa používal ako hojivý prostriedok na povrchové rany, ale aj ako liek na črevné poruchy.
V posledných desaťročiach sa uskutočnili vedecké štúdie zamerané na skúmanie zloženia medu a jeho zdravotných účinkov. Vedci zistili, že med obsahuje približne 200 rôznych látok a dokáže potlačiť aktivitu približne 60 druhov baktérií, ako aj niektorých vírusov a plesní.
Med sa skladá najmä z jednoduchých cukrov a vody, ktorej podiel sa zvyčajne pohybuje okolo 18 %. Hlavnými cukrami v mede sú monosacharidy, fruktóza a glukóza, ktoré tvoria 85 – 95 % všetkých cukrov v sušine medu a ľahko sa vstrebávajú v tráviacom trakte. V mede sa nachádzajú aj fruktooligosacharidy, ktoré pôsobia ako probiotiká. Okrem toho však med obsahuje množstvo ďalších látok, aminokyselín, vitamínov, minerálov a proteínov vrátane dôležitých enzýmov v relatívne malých množstvách.
Český objav
Okrem rastlinných látok z nektáru a peľu obsahuje med aj zložky, ktoré do neho pridávajú samotné včely. Donedávna bolo spektrum proteínov včelieho pôvodu v mede nejasné a neúplné.
Až v roku 2019 sa českým vedcom pod vedením Dr. Tomáša Erbana z Výskumného ústavu rastlinnej výroby (VÚRV) podarilo zistiť, že med obsahuje až 80 rôznych proteínov pridávaných včelami. Dokázali tiež, že každý med obsahuje rôzne množstvo liečivých proteínov a rôzne koncentrácie týchto látok, čo znamená, že každý med má svoje špecifické liečivé vlastnosti.
Vedci z VÚRV a Prírodovedeckej fakulty UK v centre BIOCEV to v rámci testovania spôsobov odhaľovania falšovania medu. Optimalizovali účinný a nedeštruktívny postup na oddelenie proteínov od ostatných látok, najmä cukrov. Všetky proteíny potom analyzovali pomocou hmotnostnej spektrometrie v kombinácii s kvapalinovou chromatografiou.
Vedný odbor, ktorého prístupy využívajú, sa nazýva proteomika. Výsledkom ich analýz je takzvaný proteóm, čo je obraz všetkých proteínov prítomných v danej vzorke medu. Týmto spôsobom môžu teraz veľmi podrobne opísať zloženie akéhokoľvek medu a tiež určiť jeho kvalitu, odvodiť jeho liečivý potenciál a tiež odhaliť akékoľvek falšovanie vrátane riedenia.
Tieto poznatky sa dajú využiť v medicíne a farmakológii pri vývoji nových liekov, ako aj pri určovaní pôvodu, kvality a pravosti medu.
Samoregeneračné včely
Až do českého objavu bolo spektrum proteínov, ktoré včely dodávajú do medu, len čiastočné, boli známe len najrozšírenejšie proteíny a výsledky jednotlivých štúdií sa líšili. Výskum českých vedcov však priniesol dôkazy, že v mede sa nachádzajú liečivé proteíny rôzneho druhu.
Ako vysvetlil Dr. Erban pre Epoch Times, včely si v úľoch vytvárajú zásoby medu na zimu, aby prežili najťažšie obdobie. Včely majú schopnosť samoliečby, a keďže musia odolávať mnohým vírusom, parazitom a bakteriálnym ochoreniam, vedia, čo pridať do medu, aby ich vyliečil.
Čím viac prospešných látok do medu pridajú, tým majú väčšie šance na prežitie. „Ako vieme, látky z rastlín, najmä liečivých, sú dôležité, ale to, čo včely samy pridávajú do medu, aby ich liečil, sme identifikovali až my,“ upozorňuje vedec.
Aké proteíny pridávajú včely do medu?
V prvom rade vedci zistili, že v mede sa nachádzajú tie isté proteíny ako v materskej kašičke, ktorá sa sama o sebe považuje za superpotravinu. Materská kašička sa používa na chov lariev, z ktorých sa stanú kráľovné alebo matky a tie sú touto výživnou zmesou kŕmené včelími robotnicami po zvyšok ich života.
„Proteíny, ktoré sú v materskej kašičke, sú liečivé, takže ak sú v mede, znamená to, že aj ten lieči,“ vysvetlil pre Epoch Times Dr. Erban z VÚRV, ktorý je hlavným autorom štúdie uverejnenej v odbornom časopise Journal of Natural Products.
Podľa neho majú v mede najväčší terapeutický potenciál proteíny nazývané antimikrobiálne peptidy. Ide o látky, ktoré sú súčasťou prirodzenej imunity a včely ich pridávajú do medu na potlačenie baktérií alebo iných mikróbov. Tieto peptidy môžu mať antibiotické aj antivírusové účinky.
Ďalšou skupinou sú peptidy, ktoré bránia štiepeniu proteínov, tzv. inhibítory proteáz. Klinické štúdie naznačujú, že inhibítory proteáz, ktoré českí vedci objavili v mede, môžu znížovať riziko vzniku niektorých druhov rakoviny u ľudí.
Vedci zistili, že niektoré antibakteriálne peptidy sa nachádzajú len v niektorých medoch, napr. hymenoptaecín. „Ten má takú jedinečnú vlastnosť, že pôsobí proti grampozitívnym aj gramnegatívnym baktériám,“ vysvetľuje Dr. Erban.
Zatiaľ čo grampozitívne baktérie možno zničiť niektorými dostupnými antibiotikami, gramnegatívne baktérie sú voči nim veľmi odolné. Zistilo sa však, že hymenoptaecín dokáže tlmiť aktivitu aj týchto ťažko zničiteľných baktérií a v kombinácii s ďalším včelím peptidom abaecínom sa jeho účinnosť ešte zvyšuje.
Podľa štúdie z roku 2016 sa ukázalo, že med účinne potláča rezistentný patogén Helicobacter pylori. Táto baktéria spôsobuje zápal v žalúdku, ktorý môže viesť k vzniku žalúdočných vredov a v niektorých prípadoch k rakovine žalúdka. Liečba syntetickými antibiotikami je neúspešná až v 20 % prípadov.
Ďalšou skupinou proteínov identifikovaných v mede sú alergény a jedovaté proteíny. Látky vo včeľom jede môžu byť v malých množstvách aj liečivé. Mimochodom, úspešne sa používajú v apiterapii. Hoci pre citlivých jedincov, ktorí nadmerne reagujú na včelie bodnutie, by aj konzumácia medu mohla potenciálne predstavovať určité riziko, Dr. Erban poznamenáva, že v mede je zanedbateľné množstvo týchto látok a konzumácia medu „môže v podstate vytvoriť odolnosť voči alergii“. Ide vlastne o formu orálnej imunoterapie, pri ktorej sa citlivý jedinec „de facto desenzibilizuje“, uvádza vedec.
Americká chemická spoločnosť vydala k štúdii tlačovú správu, v ktorej uviedla, že okrem odhalenia liečebného potenciálu medu výskum Dr. Erbana a jeho tímu „vrhá nové svetlo na rôzne alergény prítomné v mede a tieto zistenia by mohli uľahčiť ďalší výskum liečby alergií na med a včely“.
Ktorý med je najlepší?
Včelie proteíny v mede sa líšia v závislosti od miesta, ročného obdobia, genetiky včiel a druhu rastlín, z ktorých včely zbierali nektár. Včelie proteíny v rôznych medoch môžu stáť za špecifickými terapeutickými účinkami, hovorí Dr. Erban. Vo všeobecnosti platí, že čím viac proteínov so špecifickým terapeutickým účinkom sa v mede nachádza, tým lepšie.
„Pokiaľ ide o celkový obsah proteínov v mede, terapeutický potenciál sa môže medzi rôznymi medmi dosť líšiť,“ hovorí Dr. Erban a dodáva: „Niektoré medy môžu obsahovať 50 proteínov, iné 60, 70, alebo niektoré medy môžu obsahovať ten jeden dôležitejší antimikrobiálny peptid, ktorý nás ochráni aj pred odolnými baktériami.“
Ako vedec zdôrazňuje, včely pridávajú do každého medu iný celkový obsah proteínov. Niektoré medy sa od seba v celkovom obsahu proteínov líšia aj desaťnásobne. Ako príklad uvádza agátový med, ktorý „má najnižší obsah včelích proteínov“. Keď kvitnú agátové stromy, je to pre včely ľahký a bohatý materiál na med.
Na druhej strane pohánkový med má mimoriadne vysoký obsah včelích proteínov. Dr. Erban to vysvetľuje tým, že pohánka, ktorá je sama o sebe veľmi zdravá, má drobné kvety. „Včely sa musia veľmi snažiť, aby nazbierali nektár. A táto práca sa odráža v tom, že do medu pridávajú veľa vlastných proteínov.“
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
