Sobota 6. júla, 2024
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka a jeho hovorkyňa Zuzana Drobová. (Foto: FB / Maroš Žilinka - generálny prokurátor SR)

Kontroverzné prideľovanie káuz: bývalí prokurátori ÚŠP obviňujú M. Žilinku z porušenia sľubu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka prisľúbil, že kauzy zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) budú môcť dokončiť pôvodní prokurátori, aby sa zabezpečila kontinuita a odborná starostlivosť prebiehajúcich káuz. Tento prísľub sa však podľa bývalých prokurátorov ÚŠP, ako aj podľa analýzy mimovládnej organizácie Zastavme korupciu úplne nedodržiava. V praxi sa objavujú prípady, keď sú kauzy prideľované na základe výnimky iným prokurátorom, než by podľa zákona alebo podľa Žilinkovho sľubu mali patriť. Poslanec Migaľ (Hlas-SD) pre Epoch Times Slovensko uviedol, že mimovládka sa čoraz viac uchyľuje k polopravdám a filtrovaniu faktov.

Bývalí prokurátori ÚŠP mali dokončiť svoje kauzy

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý bol zriadený ešte počas Dzurindovej vlády a jeho činnosť začala v roku 2004, dňa 20. 3. 2024 oficiálne zanikol. Jeho zrušenie bolo súčasťou kontroverznej novely trestnoprávnych kódexov, ktoré Národná rada (NR) SR začiatkom februára schválila, no prezidentka sa ohľadom novely obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR.

ÚS pozastavil účinnosť niektorých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafoch Trestného poriadku. Rušenie ÚŠP síce nestopol, zákonnosťou zrušenia ÚŠP sa ÚS však zaoberá v rozhodovaní o merite veci.

V zmysle zákona, ktorým sa ÚŠP zrušilo, mali kauzy prejsť na krajské prokuratúry. Šéf Generálnej prokuratúry (GP) však verejne prisľúbil, že prípady, ktoré už sú na súde či pred podaním obžaloby, môžu dokončiť pôvodní prokurátori. Teda prokurátori z bývalej ÚŠP.

„Rozhodli sme o uplatnení výnimky na konania pred Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom. Týchto vecí je 307 a krajské prokuratúry s nimi nebudú mať nič, dokončia ich prokurátori, ktorí tieto veci realizovali dodnes,“ uviedol Žilinka na tlačovej besede po zrušení ÚŠP v marci.

To sa však podľa prokurátorov bývalej ÚŠP úplne nedeje. V otvorenom liste adresovanom generálnemu prokurátorovi sa spomínajú výnimky, ktoré pôsobia účelovo, či napríklad nezmyselné odčleňovanie káuz, ktoré so sebou súvisia.

„Nie je pochopiteľné, prečo na spis, ktorý pôvodne vybavoval bývalý prokurátor ÚŠP a ktorý má naďalej záujem dokončiť ho, bola uplatnená výnimka, avšak pridelený bol prokurátorke Generálnej prokuratúry, ktorá ho nepozná,“ uvádzajú bývalí prokurátori v medializovanom otvorenom liste adresovanom šéfovi GP.

Nadácia Zastavme korupciu: Citlivé kauzy sú prideľované na výnimku

Aj podľa mimovládnej organizácie Zastavme korupciu generálny prokurátor svoj verejný sľub úplne neplní. V zmysle analýzy nadácie väčšina prípadov po zrušení ÚŠP bola pridelená Žilinkom na tzv. výnimku, teda nedostali ju ani bývalí prokurátori, ale ani krajské prokuratúry v zmysle zákona, ktorým sa ÚŠP zrušila.

„Generálny prokurátor Maroš Žilinka pridelil viaceré kauzy po zrušenom Úrade špeciálnej prokuratúry na výnimku. Nie všetky však skončili u bývalých prokurátorov ÚŠP, ktorí ich riešili predtým. Na stole ich má prokurátorka, ktorá predtým vybavovala sťažnosti obvinených a aj vďaka nej boli zrušené viaceré obvinenia v citlivých prípadoch cez známy paragraf 363,“ píše Zastavme korupciu.

Mimovládka ako jeden príklad uvádza kauzu Očistec týkajúcu sa korupcie v polícii. V tejto je obžalovaný bývalý policajný prezident, aktuálne poslanec NR SR Tibor Gašpar (Smer -SD) a tiež mediálne známy podnikateľ blízky strane Smer-SD Norbert Bödör. Tento prípad dozoroval prokurátor bývalej ÚŠP Michal Šúrek. Spis mu síce zostal, ale prípad spolupracujúceho obvineného (tzv. kajúcnika) Ľudovíta Makóa bol na základe výnimky pridelený Kataríne Habčákovej z Generálnej prokuratúry.

„Makó oboch spomínaných usvedčuje. Jeho spis nezostal Šúrekovi, ale ani neputoval na krajskú prokuratúru, ako to stanovuje zákon,“ konštatuje Zastavme korupciu. 

Podobne na výnimku bola vec pridelená ďalšej z prokurátoriek GP, ktorá  predtým nepracovala na ÚŠP. Ide o prípad spolupracujúceho obvineného Bernarda Slobodníka, ktorý má byť podstatným svedkom v kauze údajnej korupcie, kde sú v postavení podozrivých bývalý prokurátor ÚŠP Dušan Kováčik a podnikateľ Peter Košč. 

Zdroje z GP, na ktoré sa nadácia vo svojom článku odvoláva, potvrdili, že prokurátorka Katarína Habčáková má dozorovať aj ďalšie citlivé príprady, ako napr. „Rozuzlenie“. Podľa slov nadácie ide o prokurátorku, ktorá zamietla sťažnosti obvinených policajtov tzv. „čurillovcov“ a policajta NAKA Martina Juhása, ktorý je stíhaný vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa v kauze „Chaty v Čifároch“, a na druhej strane zrušila obvinenie napríklad Branislavovi Zurianovi, aktuálnemu šéfovi policajnej inšpekcie.

Prokurátorky zodpovedné za 363-ku

Nadácia zastavme korupciu pripomína, že GP nevysvetlila, prečo sú spisy prideľované práve Habčákovej. Prokurátorka spolu s ďalšou prokurátorkou Martinou Cibuľovou, tiež z GP, nedávno prešli na novovzniknuté oddelenie závažnej kriminality. Vedúcim tohto oddelenia je Ján Hrivnák. 

Prokurátorky mali byť zodpovedné aj za vybavovanie tzv. 363-ky – rušenia trestného stíhania na základe paragrafu 363 Trestného poriadku.

„Malo ísť napríklad o trestnú vec obvineného Vladimíra Pčolinského, bývalého riaditeľa SIS či exposlanca Sme rodina Martina Borguľu, ale aj kauzu Súmrak, kde boli stíhaní premiér Robert Fico a minister obrany Robert Kaliňák a ďalšie osoby. Nemožno zabudnúť ani na stíhaného guvernéra NBS Petra Kažimíra, kde takisto podľa paragrafu 363 pripravili podklady na zrušenie obvinenia, aj napriek tomu, že neskôr sudca vyhodnotil dôkazy tak, že voči Kažimírovi vydal trestný rozkaz,“ popisuje Zastavme korupciu niektoré činnosti prokurátoriek.

Katarína Habčáková i Martina Cibuľová ako prokurátorky v trestných veciach obvinených Vladimíra Pčolinského, Miroslava Výboha, Petra Košča a Dušana Kováčika mali dokonca žiadať súd konajúci v trestnej veci, aby zvážil, či nevráti obžaloby pre údajné porušenie práv obvinených. Tým sa akoby stavali do pozície obhajcov, na čo podľa slov mimovládky upozornil bývalý šéf ÚŠP Daniel Lipšic. 

S. Migaľ: Nadácia Zastavme korupciu sa čoraz viac uchyľuje k polopravdám

„V nadácii Zastavme korupciu opäť robia nadprácu, ktorá nepomôže nikomu… Zastavme korupciu sa však čoraz viac uchyľuje k polopravdám a k filtrovaniu faktov, ktoré sa nehodia do príbehu,“ uviedol poslanec Samuel Migaľ (Hlas-SD) na sociálnej sieti.

Pre Epoch Times Slovensko bližšie špecifikoval svoje výhrady voči vyjadreniu nadácie: „Zastavme korupciu už minimálne dvakrát použila ako príklad na „zneužitie 363ky“ zrušenie obvinenia Braňa Zuriana. Braňo Zurian však nikdy o paragraf 363 nežiadal. Zurianove obvinenie zrušila dozorová prokuratúra na základe jeho sťažnosti,“ uviedol. 

Zurian podľa Migaľa dvakrát písal šéfke nadácie Zuzane Petkovej a žiadal o opravu. Po pár hodinách, kým chybu napravili, si už status žil vlastným životom, zhodnotil.

Poslanec sa obáva, že ak dnes nadácia prekrúca realitu, v prípade, že odhalí nabudúce niečo seriózne, zostane nedôveryhodnou. Podľa Migaľa sa mimovládka stala aktivistickou po tom, čo sa do jej tímu zapojil bývalý policajt Ľubomír Daňko. „Práve uňho existujú vážne podozrenia, že krivil realitu tak, aby tí, ktorí si to podľa Matoviča, Lipšica a Čurillu „zaslúžili“, boli vo väzbe za čokoľvek,“ uviedol poslanec.

Nadácia Zastavme korupciu sa pre Epoch Times Slovensko k celej veci vyjadrila tiež. „Status propagoval našu rozsiahlu analýzu a v snahe zostručniť jej závery sme uviedli formuláciu, ktorá mohla evokovať, že p. Zurianovi bolo zrušené obvinenie cez 363. Keď nás na to upozornil, status sme upravili a ospravedlnili sme sa mu.“ Mimovládka dodáva, že status opravili po niekoľkých hodinách – bolo to najrýchlejšie ako im personálne kapacity dovolili.

Prečítajte si aj