Kontroverzná novela Infozákona pozastavená: Ústavný súd stopol poplatky za informácie
Ústavný súd minulý týždeň pozastavil účinnosť časti novely Infozákona, ktorá umožňovala spoplatnenie poskytovania informácií. Návrh na preskúmanie podali niektorí opoziční poslanci a verejný ochranca práv. Mimovládne organizácie toto rozhodnutie vítajú, pretože podľa nich mohla novela obmedziť transparentnosť verejnej správy. Na konečný verdikt Ústavného súdu, či je časť novely Infozákona protiústavná, si ešte budeme musieť počkať.
Ústavný súd zatiaľ poplatky za informácie stopol
Ústavný súd (ÚS) v stredu (12. 3.) pozastavil účinnosť novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (Infozákon) v tej časti, ktorá stanovuje možnosť spoplatniť samotné poskytnutie informácií. Podnet na ÚS podal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský a skupina opozičných poslancov. Konečné rozhodnutie ÚS nie je ohraničené žiadnymi lehotami, no dovtedy bude prístup k informáciám určite bezplatný.
„Vítame toto rozhodnutie. Ide o dôležité povzbudenie, že boj za občianske práva a právny štát má zmysel,” reagovala na sociálnej sieti mimovládna organizácia Nadácia Zastavme korupciu (NZK).
Podľa Transparency International Slovensko (TIS) je dobrou správou, že za informácie zatiaľ platiť nebudeme. „Novela mala totiž umožniť politikom, úradníkom či štátnym manažérom, aby mohli bez jasných pravidiel rozhodovať o spoplatňovaní rozsiahlejších informácií o nakladaní s verejnými zdrojmi,” uviedla mimovládna organizácia na sociálnej sieti.
Ďalej bude ÚS v konaní rozhodovať o tom, či predmetné ustanovenia sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR.
Novelu vetoval aj prezident
„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií,“ argumentovali predkladatelia z SNS. „Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,” dodali národniari.
V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní.
„Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Nový návrh vyvolal kritiku zo strany médií, verejného ochrancu práv, opozície, či mimovládnych organizácií. Zákon bol dokonca vetovaný aj prezidentom Petrom Pellegrinim.
Kým predkladatelia argumentovali tým, že novela pomôže verejnej správe pokryť náklady na spracovanie náročných žiadostí a bojovať so zahlcovaním povinných osôb, kritici varovali, že úpravy by mohli obmedziť prístup verejnosti k informáciám, sťažiť kontrolu nad činnosťou verejných orgánov a ich nakladania s verejnými prostriedkami.
Podľa ombudsmana bol náš Infozákon vzorový
Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský vníma rozhodnutie prezidenta vetovať novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám pozitívne. Podľa neho táto úprava umožňuje orgánom verejnej moci v nejasných prípadoch spoplatňovať poskytovanie informácií, čo považuje za zásah do ústavného princípu právnej istoty. Ombudsman tiež upozornil, že novela neovplyvní len bežných občanov, ale zasiahne aj novinárov, čím ohrozí ich slobodu prejavu a právo na prístup k informáciám.
Podľa Dobrovodského sme až do prijatia vetovanej novely mali na Slovensku vzorový zákon o slobode informácií, ktorý mohol byť inšpiráciou pre transparentnosť a otvorené vládnutie vo svetovom meradle. Uviedol, že zákon bol rozsiahly a umožňoval občanom jednoduchý a efektívny prístup k informáciám.
„Mal priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Žiaľ, novela zákona o slobode informácií takmer po 24 rokoch jeho existencie znižuje úroveň prístupu obyvateľov k informáciám,“ skonštatoval Dobrovodský.
Ombudsman zdôraznil, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám slúži ako nástroj na presadzovanie princípu transparentnosti, ktorý patrí k základným pilierom fungovania orgánov verejnej moci vrátane orgánov verejnej správy v právnom a demokratickom štáte.
Na čo slúži Infozákon
Infozákon ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby, ako sú štátne orgány (ministerstvá, vláda, súdy), obce, VÚC, či napríklad právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnymi orgánmi, sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi, resp. zverejňovať niektoré zákonom stanovené informácie. Občanom na druhej strane umožňuje pýtať si informácie od štátnych úradov o ich činnosti a o tom, ako hospodária s peniazmi občanov. Najviac využívaný je neziskovými organizáciami a médiami.
„Koaliční poslanci minulý rok výrazne zasiahli do vášho práva na informácie. Na návrh SNS prijali zákon, ktorý umožňuje, aby štát za informácie o svojom fungovaní pýtal od ľudí peniaze,“ uviedla NZK minulý týždeň na Facebooku.
„Právo na informácie nám všetkým garantuje ústava, bez ohľadu na to, kto má či nemá peniaze na poplatky,” skonštatovalo na druhý deň TIS. Mimovládna organizácia na margo rozhodnutia ÚS poznamenala, že v tomto prípade sa inštitúciám a demokratickým mechanizmom podarilo zastaviť účinnosť tejto časti zákona napriek tomu, že sa samotnú novelu snažila zastaviť už hlava štátu.
Prezidentovo veto však bolo prelomené parlamentnou väčšinou a zákon tak vstúpil do platnosti aj bez podpisu najvyššieho ústavného činiteľa. „Kľúčové teraz bude finálne rozhodnutie Ústavného súdu,” naznačili predstavitelia TIS. Zároveň pripomenuli, že niektoré ďalšie novinky, ktoré priniesla novela Infozákona, už začali platiť. Demonštratívne uviedla príklad predĺženia lehoty na poskytnutie informácií, kedy sa z pôvodných 8 pracovných dní predĺžila na 12 pracovných dní.
Predĺženie lehoty z 8 na 12 dní
Novelou dochádza k predĺženiu lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií z 8 dní na 12. Táto zmena platí a nie je predmetom rozhodovania ÚS. Túto úpravu predkladatelia odôvodňovali rastúcim počtom infožiadostí a ich náročnosťou.
Mimovládky kritizujú, že predkladatelia novely argumentovali potrebu zmeny na nepodložených tvrdeniach, pričom neposkytli relevantné analýzy alebo dáta z praxe.
„Predkladatelia návrhu na predĺženie lehoty pre vybavenie infožiadosti riešia podľa nášho názoru neexistujúci problém a jediným dôsledkom ich konania bude sťaženie prístupu aktívnych občanov a novinárov k informáciám od štátu, čo môže zásadne oslabiť efektívnu kontrolu verejnej moci a boj proti korupcii,“ skonštatovala riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
„Štatistické údaje o počte infožiadostí a spôsobe ich vybavenia za obdobie od 1. 1. 2020 do 31. 8. 2021 ukazujú, že ministerstvá a úrad vlády v danom období vybavili približne 6 800 infožiadostí,” uviedlo TIS v novembri. Tieto čísla majú predstavovať v priemere 24 žiadostí za mesiac na každý úrad. Zo všetkých infožiadostí bolo podľa TIS iba 0,7 % nevybavených v zákonnej lehote.
Podľa predsedu Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáša Dika už aj za súčasného právneho stavu sa žiadatelia stretávajú s množstvom prípadov, kedy štátne inštitúcie porušujú zákon tým, že neodpovedajú na ich otázky, čím im bránia vykonávať verejnú kontrolu v mene svojich čitateľov alebo divákov „Akýkoľvek obmedzujúci zásah do zákona o slobodnom prístupe k informáciám túto situáciu ešte zhorší a môže zasiahnuť do ústavného práva verejnosti na informácie,” uzavrel.
