Koniec Green Dealu v Amerike – od klimatickej politiky späť k pragmatizmu
Čo v energetike sľúbil, to splní. Hneď v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii amerického prezidenta podpísal Donald Trump celý rad výkonných nariadení týkajúcich sa energií a súvisiacich energetických transformácií a elektromobility.
Odchod z klimatického paktu
Trump v prvý deň druhého mandátu opäť nechal Spojené štáty odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody. Vo svojom prvom funkčnom období oznámil odstúpenie od dohody 1. júna 2017.
Formálne odstúpenie od paktu potrvá rok, ale signalizuje, že energetická politika krajiny už nebude dodržiavať globálne ciele týkajúce sa emisií uhlíka. Klimatická politika pritom posledných päť rokov dominovala vyspelým ekonomikám.
„Spojené štáty nebudú sabotovať náš vlastný priemysel, zatiaľ čo Čína beztrestne znečisťuje,“ povedal Trump v prejave na štadióne Capital One Arena vo Washingtone. „Čína, viete, oni používajú množstvo „špinavej“ energie, ale produkujú veľa energie, a keď sa táto látka dostane do vzduchu, nezostane tam… vznáša sa do Spojených štátov amerických,“ poznamenal Trump a dodal, že „ak to nerobí každý, tak to jednoducho nefunguje“. Odstúpenie od klimatického paktu ušetrí daňovým poplatníkom 1 bilión dolárov, uviedol Biely dom.
Český europoslanec za ANO Ondřej Knotek na svojom profile na sociálnej sieti X uviedol, že jeho stranícki kolegovia v Európskom parlamente dnes v reakcii na Trumpovo vyhlásenie pripravili oficiálnu otázku pre Európsku komisiu, či tiež predloží zmeny v súčasnej klimatickej politike „aby sa konečne zvýšila konkurencieschopnosť podnikov a znížili ceny ľuďom“.
Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na Svetovom ekonomickom fóre však nič také nenaznačuje: „Všetky kontinenty sa budú musieť vyrovnať s rastúcou záťažou spôsobenou zmenou klímy. Jej dopad nemožno ignorovať. Parížska dohoda je aj naďalej najlepšou nádejou ľudstva. Európa bude pokračovať v nastúpenom kurze.“
Podľa Jiřího Koželouha, vedúceho českého programu Klíma, energia a odpady v Hnutí DUHA, Trumpovo odstúpenie od Parížskej dohody „oslabí globálnu spoluprácu na riešení zmeny klímy, ale oslabí hlavne pozíciu USA v medzinárodných rokovaniach“.
Znižovanie skleníkových emisií sa podľa neho nezastaví ani v USA, ani mimo nich, pretože „je poháňané nielen klimatickými cieľmi, ale hlavne inováciami v energetike aj doprave a snahou o zvyšovanie energetickej efektivity,“ domnieva sa ekológ. Na sieti X vo svojom komentári doplnil, že Trump podľa neho „narazí na odpor nielen na globálnej úrovni, ale aj vo vlastnej federácii a u veľkých korporácií, ktoré pokračujú v realizácii svojich cieľov, napríklad v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov“.
Hlavný ekonóm investičnej skupiny Natland Petr Barton uviedol, že „zelená Európa sa v reakcii na to rozdelí na dva tábory“. Tým prvým to bude „inšpiráciou“ na „zreálnenie“ klimatických cieľov, zatiaľ čo tí druhí budú „vyšinutejší ešte viac, pretože budú chcieť odčiniť aj americké vystúpenie,“ napísal na X ekonóm s tým, že sa neodvažuje odhadnúť, „ktorých bude viac“.
Rozvoj fosílnych palív
Energetická politika Spojených štátov nadobudne s Trumpom úplne opačný smer ako doteraz. Americký štátnik vyhlásil stav národnej energetickej núdze a otvoril milióny akrov na Aljaške pre rozvoj ťažby fosílnych palív. Nasledovať majú ďalšie výkonné nariadenia súvisiace s energetikou.
„Budeme vŕtať, vŕtať, vŕtať,“ sľúbil Trump za búrlivého potlesku počas svojho inauguračného prejavu a poznamenal, že národ má „väčšie množstvo energie, ropy a zemného plynu, než ktorákoľvek krajina na Zemi, a my ho využijeme.“
Na základe výkonného nariadenia môže prezident urýchliť povoľovacie procesy, uvoľniť predpisy a „použiť všetky potrebné zdroje na vybudovanie kritickej infraštruktúry“, ako sú potrubia a rozšírenie elektrickej sústavy.
„Chystáme sa vyvážať energiu do celého sveta. Budeme opäť bohatým národom a bude to tekuté zlato pod našimi nohami, ktoré nám to umožní,“ prehlásil. Trump nariadil ministerstvu vnútra (DOI), aby obnovilo prenájom plôch na ťažbu ropy a zemného plynu na 13 miliónoch akrov v aljašskej Národnej ropnej rezerve s rozlohou 23 miliónov akrov, čím zrušil Bidenovo nariadenie a vrátil späť platnosť svojho nariadenia z prvého funkčného obdobia.
Najmenej dva príkazy zrušili Bidenove exekutívne nariadenia, ktoré pred niekoľkými týždňami zaviedli obmedzenia na ťažbu v mori na ploche 625 miliónov akrov pri východnom a západnom pobreží.
Aj napriek tomu, že sa Trump bude snažiť zvyšovať ťažbu ropy a zemného plynu, „spotreba fosílnych palív môže kľudne naďalej klesať“, domnieva sa Koželouh a dodáva, že tak to bolo aj počas jeho posledného funkčného obdobia, keď sľuboval nárast ťažby uhlia a pritom odklon od jeho využívania pokračoval.
Koniec podpory pre elektromobily
V súlade so svojou víziou americkej energetiky Trump odvolal výkonné nariadenie podpísané Bidenom v auguste 2021, ktoré stanovilo cieľ predávať do roku 2030 polovicu nových vozidiel s nulovými emisiami. Podľa Cox Automotive podiel predaja elektrických vozidiel v Spojených štátoch v roku 2024 tvoril 8,1 %.
Nová hlava štátu tiež zrušila výkonné nariadenie Bidena z decembra 2021, ktoré vyžadovalo, aby do roku 2035 boli všetky vozidlá obstarané vládou bezemisné. Vozidlá s ľahkou karosériou by museli túto métu splniť do roku 2027.
Ďalšie nové výkonné nariadenie stanovuje zámer zrušiť dotácie na elektrické vozidlá a zrušiť štátne výnimky z palivových emisií.
Trump uviedol, že jeho nariadenia napĺňajú sľuby dané americkým automobilkám. „Budete si môcť kúpiť auto podľa vlastného výberu. V Amerike budeme opäť vyrábať autá rýchlosťou, o akej sa pred niekoľkými rokmi nikomu ani nesnívalo,“ povedal politik.
Úrad pre ochranu životného prostredia (EPA) vytvoril na základe Bidenovho výnosu nové emisné predpisy, podľa ktorých musia výrobcovia vozidiel postupne do roku 2032 znižovať emisie výfukových plynov. Cieľom bolo dosiahnuť, aby predaje elektrických vozidiel v krajine predstavovali do roku 2032 celkovo 56 % všetkých nových predajov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
