Koniec akademickej slobody v USA alebo ako to bolo skutočne (Komentár)
Trumpova administratíva pozastavila federálne granty Harvardovej univerzite v celkovej výške 2 miliardy eur. Tento krok prišiel po tom, ako sa renomovaná vzdelávacia inštitúcia vzoprela požiadavkám na reformu.
Vo „vládnom“ liste z 11. apríla bolo uvedených niekoľko podmienok, ktoré musí škola splniť, aby si udržala „finančný vzťah“ s federálnou vládou. Požiadavky zahŕňali sériu reforiem v oblasti prijímania študentov a zamestnancov, zastavenie politiky rozmanitosti, rovnosti a inklúzie (DEI), audit „názorovej rozmanitosti“ medzi študentmi a vyučujúcimi, odstránenie antisemitizmu a „zmysluplné potrestanie“ študentov, ktorí porušili školské pravidlá, keď na Harvard Yard vyrástol propalestínsky stanový tábor.
Prijímanie zamestnancov by malo byť odteraz „založené na zásluhách“ a musí byť ukončené „akékoľvek uprednostňovanie na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pohlavia alebo národnosti pri prijímaní zamestnancov, povyšovaní, odmeňovaní a súvisiacich postupoch“.
Rovnako tak musí univerzita prijať zásady prijímania študentov „založené na zásluhách a ukončiť všetky preferencie založené na rase, farbe pleti alebo národnostnom pôvode“. V tejto oblasti existovali nejasnosti týkajúce sa diskriminácie najmä ázijských študentov.
Ďalej sa majú zrušiť „všetky kritériá, preferencie a postupy, či už povinné alebo nepovinné, v prijímacom a náborovom procese, ktoré fungujú ako ideologické lakmusové papieriky“. Mnohé z týchto často nepísaných pravidiel WOKE viedli k akejsi preventívnej autocenzúre medzi učiteľmi a študentmi.
„Každá katedra alebo odbor, ktorý nemá dostatočnú názorovú rozmanitosť, sa musí reformovať prijatím kritického množstva nových vyučujúcich.“ Výborne, skutočnosť, že na americkej univerzite nenájdete konzervatívne zmýšľajúceho profesora, je už roky terčom verejne tradovaných vtipov a narážok.
Ďalej je nutné „zreformovať disciplinárne pravidlá a postupy pre študentov tak, aby škola rýchlo a transparentne presadzovala svoje disciplinárne zásady, a to dôsledne a nestranne, bez dvojakých štandardov založených na identite alebo ideológii.“
No po dôkladnom zvážení sa vedenie univerzity odmietlo podriadiť týmto požiadavkám, a preto radšej odmietlo federálne dotácie. Koniec akademickej slobody? Ale kdeže! Žiadna sloboda nie je nikomu upieraná, škola si môže naďalej robiť, čo chce, akurát za svoje…
A pozor, situácia má aj taký „nepodstatný kontext“. Školné na Harvarde je okolo 80 tisíc eur ročne, univerzita má ročný rozpočet 5,3 miliárd eur. Federálne zdroje predstavujú len asi 10 – 15 % ich rozpočtu!
Ako pripomína Dan Vávra vo svojom komentári, Harvard je „nechutne bohatý“, je to najbohatšia univerzita na svete s odhadovaným majetkom 45 miliárd eur. Je to úplne ziskový súkromný biznis. Predmetom údivu médií by mal byť skôr skutočnosť, že takáto firma vôbec stojí v rade na štátne dotácie.
Ako hodnotiť tvrdenie v titulku článku na iDnes, že „akademická sloboda v USA končí“? Je to lož alebo manipulácia?
Prevzaté z webovej stránky Konzervatívnych novín.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
