Kňažko si myslí, že Blaha surovo a vulgárne zneužil atentát na Roberta Fica, atentátnikovu výpoveď pokladá za veľmi nedôveryhodnú
Na slovenskej politickej scéne v týchto dňoch rezonuje myšlienka zmierenia, otázne je, do akej miery je nastolenie pomyselného zmieru medzi koalíciou a opozíciou reálne a či vôbec do politiky experimenty na báze potlačenia prirodzenej oponentúry patria. V názoroch na túto problematiku sa rôznia aj členovia koalície. Kým Andrej Danko (SNS) vníma tieto snahy ako falošné, predstavitelia Smeru a Hlasu to vidia inak. Napriek prevažujúcemu koaličnému naratívu o upokojení situácie však minulý týždeň neprebehlo avizované stretnutie predsedov strán za okrúhlym stolom, na ktoré podľa novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho ešte „nedozrel čas“. Zhoda totiž neprebieha ani vnútri opozičného tábora, kde je najväčším ohnivkom nesúhlasu bývalé OľaNO (Slovensko). Mimo parlamentu s postojom hnutia nepriamo súhlasí aj bývalý politik Milan Kňažko, ktorého sa nielen na túto tému pýtal v rozhovore Šimon Žďárský.
Kritika na základe vecnej argumentácie nesmie zaniknúť
Na margo vyhlásenia predsedu PS Michala Šimečku o stodňovom „neútočení“ Kňažko vyhlásil, že nejde o útočenie, ale „o konštruktívnu kritiku na základe vecnej argumentácie, a tá nesmie zaniknúť“. Atentát na premiéra Roberta Fica je podľa neho odsúdeniahodný, to však neznamená, že Slovensko je rovnaké ako „človek, ktorý stratil nervy“, a veľmi by váhal, keby mal ukázať prstom na niekoho, kto je vinný, kto podnietil atentátnikov čin.
„V dejinách zastrelili…, zastrelili, nieže postrelili, veľa ľudí, napríklad Johna Lennona, čo je obrovská škoda pre ľudstvo,“ poznamenal Kňažko, no prízvukoval, že americký vrah Lennona nereprezentuje všetkých Američanov. „Aj keď toto (atentát na premiéra), údajne, bolo podnietené politickou situáciou, ale on je veľmi nedôveryhodný vo svojej výpovedi. Teraz napríklad povedal, že je veľmi dobrý strelec a že nechcel ho zabiť, že chcel mu len ublížiť a že má dokonca knihu preňho, ktorú mu chcel venovať,“ uviedol na adresu atentátnika. Predtým, než začneme obviňovať médiá či politické strany, je podľa Kňažka nevyhnutné celú záležitosť dôkladne vyšetriť.
„Počkajme si, prečo tento človek vystrelil, čo je vlastne za tým, nehľadajme za tým ruské dezinformačné kruhy, že za tým je Ukrajina, už vyhlasujú, že za tým je opozícia, povedal už ten Blaha,“ doplnil neskôr.
„Blaha surovo a vulgárne zneužil atentát na predsedu vlády“
Blahova bezprostredná reakcia po atentáte na premiéra je podľa Kňažkových slov surovým a vulgárnym politickým zneužitím situácie. „Nesmierne vulgárne a agresívne, čo urobil, no ale čo čakať od človeka, ktorý podnecoval dav, aby o prezidentke vykrikovali to, čo vykrikovali,“ pýta sa Kňažko, podľa ktorého je sporné aj zastavenie trestného stíhania Ľuboša Blahu v kauze nahradenia prezidentkinho portrétu portrétom marxistického revolucionára Che Guevaru.
Na agresiu si má dávať pozor predovšetkým vládna moc, domnieva sa Kňažko, nemá ju používať voči slabším, teda ani voči opozícii, podľa jeho slov zhruba voči polovici národa.
„Chodec ako najzraniteľnejšia časť dopravy je chránený najviac. Potom je cyklista, rikša a potom je automobil, a medzitým je ešte motocykel,“ ilustroval svoje tvrdenie príkladom z Kambodže – s tým, že práve automobil, ktorý stojí na vrchole tohto dopravného reťazca, môže ublížiť najviac.
Nezačala sa polarizácia spoločnosti v časoch covidu?
Moderátor pripomenul ustálené označovanie ľudí, ktorí nesúhlasili s Matovičovou či Hegerovou vládou, termínom dezoláti. Reportáž s titulkom Dezoláti v uliciach, ktorej autorom je Adel Ghannam, sa ocitla dokonca aj v živom vysielaní TV Markíza. Televízia sa za titulok viackrát ospravedlnila, prvýkrát už v priebehu vysielania. ,,Redakcia Televíznych novín sa na záver ospravedlňuje organizátorom a účastníkom protestu pred prezidentským palácom, ako aj našim divákom za chybný tematický titulok počas živého vysielania z podujatia,“ zaznelo v závere relácie. Spojenie dezoláti v uliciach však vysoko prekonalo životnosť jednej reportáže a používa sa doteraz.
V čase odvysielania naň upozornili aj administrátori kontroverznej stránky Zomri, medzi najrelevantnejšími komentármi svieti reakcia Miroslava Žiaka (SaS) – „Prosím ukotviť slovo ,,DEZOLÁTI“ v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra!“
Titulkom sa neskôr inšpiroval aj novinár Marek Vagovič, ktorý svoj rozhovor s veliteľom zásahovej jednotky proti protestujúcim Marekom Schürgerom nazval „Ako spacifikovať dezolátov v uliciach?“
Obdobie rozmáhajúceho sa covidu, označovanie názorových oponentov a postup vtedajšej vlády podľa Kňažka polarizáciu spoločnosti nespôsobili. „Pandémia znamená, že sme vo vojnovom stave,“ skonštatoval. „Tu treba disciplínu, tu treba rozkazy, tu treba obrovskú súdržnosť obyvateľov,“ povedal a poukázal na to, že ignorovanie odborných odporúčaní mohlo spôsobiť ohrozenie života. Pandémiu nehodnotí ako obvyklú politickú situáciu ani ako politickú hru.
Kto je americký agent
„Ako môžem byť agentom svojho blízkeho spojenca a priateľa, s ktorým som napríklad v bezpečnostnej štruktúre? Akým agentom?“ pýta sa Kňažko. Označenie agent pripúšta v prípade napojenia na Rusko či arabské extrémistické zoskupenia, avšak nie na USA. Odmieta aj politickú skratku, podľa ktorej Západ súhlasí s vojnou. „Veď my sme Západ, ja som Západ,“ povedal. „Ako môžem byť agentom seba samého?“ Vyvodenie záveru, že v prípade súhlasu so západným smerovaním Slovenska odobruje vojnu, vyhodnotil ako demagógiu.
Označenie americký agent podľa neho slúži na ohlupovanie ľudí a stupňovanie protiamerickej nálady. „Ale nebyť Ameriky, tak možno stále budujeme socializmus,“ skonštatoval.
O zaujatosti moderátorov
Moderátor nemá podľa Kňažka presadzovať svoj názor, no musí byť veľmi obozretný v tom, aby ustrážil, že diskutujúci neporušujú tzv. pravdivé skutočnosti. „Ten moderátor by mal byť natoľko erudovaný, aby rozoznal pravdu, ale keď na tieto pravdivé skutočnosti, fakty, sú rozdielne názory, no ja by som sa ako moderátor do toho nemiešal, nech si ich vymenia,“ vyjadril sa Kňažko.
V najhorúcejšom covidovom období sa v tejto súvislosti „preslávila“ novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová vytrvalým odmietaním diskusie na tému covid, ktoré korunovala výrokom „o pravde sa nemá diskutovať“, ten s odstupom ospravedlnila tvrdením, že fakty sa v tom čase vyvíjali. Celý rozhovor s Jurajom Matyinkom, spoluautorom projektu Hovorme spolu, v ktorom vtedy dostali priestor vedecké, medicínske či právne kapacity odmietané médiami hlavného prúdu, má vysokú výpovednú hodnotu o novinárskej práci aj dnes.
Kňažko si o kvalite novinárskej práce nerobí ilúzie. „Stala sa strašná vec s Kuciakom pred piatimi (pozn.: šiestimi) rokmi, to neznamená, že každý novinár je výnimočný. Výnimočných je len niekoľko, ostatní sú priemerní, podpriemerní, dokonca aj skorumpovaní,“ poukázal na tzv. dezinformačné médiá.
