Kňaz Hoffmann: J. Havlíka súdili z nenávisti k viere, ani vo väzení ju nezaprel
Budúceho blahoslaveného Jána Havlíka zadržali, súdili, väznili a mučili z nenávisti voči katolíckej viere, ktorú ani vo väzení nezaprel. Jeho príbeh je dôležitý aj preto, aby sa nezabudlo na hrôzy komunistického režimu, lebo stačí málo a tie časy sa môžu rýchlo vrátiť späť. Uviedol to katolícky kňaz Emil Hoffmann, vicepostulátor procesu blahorečenia Jána Havlíka.
„Ján pevne veril, že ani komunistický režim sa nevymkol Bohu z rúk. Chcel byť misijným kňazom, Boh mu však dal príležitosť byť misionárom vo väzení, byť misionárom laikov. Zostal vnútorne vzpriamený, odvážny, nezradný, nepodplatiteľný. Mohol sa dostať na slobodu, stačilo zaprieť vieru. On to vedel, a preto to neurobil,“ priblížil Hoffmann z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (vincentíni).
Poukázal na to, že Ján Havlík bol ako tisíce iných zadržaný, súdený a väznený z nenávisti voči katolíckej viere, mučený z toho istého motívu a nakoniec na následky neľudského zaobchádzania zomrel. „Fáral ako mnoho iných väzňov do hlbín uránových baní, odsedel si celý trest. A predsa je jeho životný príbeh iný. V jeho postojoch vidieť inšpiráciu Kristovým učením. Domáha sa spravodlivosti, slobody, a pritom sa modlí za svojich mučiteľov,“ podčiarkol.
Proces blahorečenia iniciovali vincentíni, medzi ktorých Ján Havlík patril a predstavitelia obce Dubovce v okrese Skalica. Diecézny proces blahorečenia riadil tribunál vytvorený bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. „Rehoľu vždy zastupuje generálny postulátor sídliaci v Ríme, ktorý sa môže nechať suplovať vicepostulátorom,“ priblížil Hoffmann, ktorý v rámci procesu blahorečenia zastával práve túto funkciu od roku 2014, keď nahradil Augustína Slaninku.
„Vicepostulátor predkladá tribunálu mená očitých svedkov, sleduje priebeh prác historickej komisie, zabezpečuje preklady, zostavuje finálnu verziu spisov a informuje generálneho postulátora o priebehu. Nič sa nesmie prifarbiť, upraviť,“ podotkol s tým, že proces blahorečenia sa týka kresťana katolíka, ktorý v živote, vo svojej smrti i po smrti mal povesť svätosti a hrdinsky žil všetky kresťanské čnosti alebo sa teší povesti mučeníctva.
„Povesť mučeníka, ako tomu je v prípade Jána Havlíka, znamená mienku rozšírenú v ľude, že Boží služobník podstúpil smrť kvôli viere. Táto povesť musí byť autentická, stála, trvalá a spontánna, teda nie umelo vyvolávaná,“ ozrejmil Hoffmann. Cirkev túto povesť a ďalšie aspekty života a smrti preskúma a konečný verdikt po ukončení diecéznej a rímskej fázy blahorečenia ponechá na vatikánske dikastérium pre kauzy svätých.
„Proces blahorečenia alebo svätorečenia nič nepridá k nebeskej sláve svätých, nezväčší ju ani nezmenší, neposkočia vyššie v nebeskom rebríčku. Nie každý, kto žil hrdinsky, bude vyhlásený za svätého,“ dodal Hoffmann s tým, že blahorečenie je povinným krokom pred prípadným vyhlásením za svätého.
Ján Havlík zomrel v roku 1965 ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach. Pápež František schválil 14. decembra 2023 dekrét o jeho mučeníctve z nenávisti k viere, čím potvrdil, že bude blahoslavený. Slávnostná svätá omša blahorečenia sa uskutoční v sobotu 31. augusta na priestranstve pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach (okres Senica).
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
