Kľúčovou témou prezidentských volieb bol naratív o vojne. Falošnú Korčokovu stránku vytvoril Harabinov podporovateľ
Dynamika kampane pred druhým kolom sa zamerala najmä na šírenie strachu a dezinformácií, čo viedlo k výraznému napätiu medzi kandidátmi. Zatiaľ čo I. Korčok bol označovaný za vojnového štváča, P. Pellegrini sa nevyhol útokom v súvislosti s jeho sexuálnou orientáciou, osobnými a majetkovými vzťahmi. Zdá sa, že téma vojny napokon rozhodla.
Podľa sociologičky a bývalej premiérky Ivety Radičovej zohrala téma zapojenia Slovenska do vojny a šírenia strachu možnou vojnou kľúčovú úlohu pred druhým kolom prezidentských volieb.
„Poziciovanie I. Korčoka do polohy vojnového štváča, alebo že bude vysielať našich chlapcov ako vojakov bojovať na Ukrajinu. To zafungovalo. A aby to ešte bolo priklincované. Tak toto strašenie (pozn. red. počas moratória) bolo ešte spojené s takými manévrami ako fotografia babičky objímajúcej vojaka, pričom bol vymazaný znak, že ide o ukrajinského vojaka a nie slovenského,“ skonštatovala počas volebnej noci na Exprese.
Rozčarovanie z využitia strachu v kampani neskrýval ani samotný finálový kandidát, I. Korčok, ktorý na svojom FB profile takéto praktiky odsúdil. Priznal sklamanie z prehry, ale aj veľké rozčarovanie z kampane, akou uspel víťaz volieb. „Aj toto, vrátane vytvorenia môjho obrazu kandidáta vojny v kontexte Ukrajiny a smrti, v kontexte Gazy, aj toto si Peter Pellegrini nesie so sebou do prezidentskej funkcie. Je to jeho osobná hypotéka.“
Podľa P. Pellegriniho jeho predvolebná kampaň nebola postavená na boji proti niekomu a označovanie I. Korčoka za vojnového kandidáta nebola jeho marketingová stratégia. „Moja kampaň nebola postavená na žiadnom marketingu,“ povedal počas volebnej noci vo svojej centrále. Jeho stranícky kolegovia však Korčoka priamo vykresľovali ako kandidáta, ktorý by bol schopný vyslať slovenských vojakov do vojny na Ukrajine, hoci tieto úvahy boli zo strany I. Korčoka viackrát vyvrátené.
Robert Fico (Smer-SD), ktorý svojho bývalého straníckeho kolegu P. Pellegriniho od začiatku verejne podporoval, povedal, že Ivan Korčok nie je pripravený, aby hral najvyššiu politickú hru. „Nielen 30. septembra 2023 (termín posledných parlamentných volieb), ale aj dnes ľudia na Slovensku ukázali, že rozoznávajú, čo tejto krajine hrozí zo strany liberálnych médií, aktivistov, mimovládnych organizácií a progresivistov. To nebola náhoda. Tí ľudia prišli, lebo sa báli, kam by sa táto krajina, preboha, dostala, keby takíto ľudia dostali k dispozícii moc,“ uviedol na brífingu vo volebnej centrále P. Pellegriniho po neoficiálnom vyhlásení výsledkov.
Vojnový prezident
Zahraničné médiá nepíšu o tom, že by bol porazený vojnový kandidát. Napr. britská verejnoprávna BBC píše o tom, že prezidentské voľby na Slovensku vyhral „proruský populista“. Podľa Talianskeho denníka La Repubblica sa „Slovensko priklonilo k Orbánovmu Maďarsku“.
Oleg Isajčenko v ruských novinách Vzgljad označil P. Pellegriniho ako kandidáta, ktorý je proti podpore Ukrajiny. Odborníci podľa neho výsledok prezidentských volieb a potenciálne zmeny v slovenskej zahraničnej politike definovali ako „katastrofu pre USA a EÚ“.
Expert na zahraničnú politiku nemeckej CDU Norbert Röttgen navrhol, aby Maďarsko a Slovensko vystúpili z EÚ. Podľa neho každý, kto stojí na strane Ruska, do EÚ nepatrí. Nemecký politik Strany zelených v Európskom parlamente Anton Hofreiter zas navrhol možnosť krátenia eurofondov pre Slovensko.
Politológ a prezident inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov sa vyjadril, že jediný vojnový prezident je ruský prezident: „Ten strach by bol oveľa pochopiteľnejší, keby tí, čo sa boja tejto vojny, si uvedomili, odkiaľ pochádza to najväčšie nebezpečenstvo. Prezidentom vojny je Vladimír Putin. To je jediný prezident vojny, ktorý reálne stojí na čele štátu, ktorý už zaútočil na svojho suseda a má aj s celou Európou zlé úmysly. Lenže tuto na Slovensku Ivan Korčok bol označený za prezidenta vojny. To je tak nehorázna vec, ktorá bohužiaľ zaúčinkovala.“
Podľa neho o rovnakú stratégiu šírenia strachu a o mobilizáciu voličov vojnou sa v českých prezidentských voľbách snažil Andrej Babiš, ktorý chcel vykresliť úradujúceho prezidenta Petra Pavla ako vojnového prezidenta. Tam však táto stratégia Babišovi v boji o prezidentský palác nepomohla. G. Mesežnikov si myslí, že česká spoločnosť je v otázkach vonkajšej orientácie trošku prozápadnejšia ako tá slovenská. Pri téme strachu z vojny pozoruje paradox. „To, čo voliči teraz podporili väčšinovo, v žiadnom prípade neznižuje riziko vojny a Slovensko vyvádza z takých interakcií (EÚ, NATO), ktoré práve môžu zaistiť väčšiu bezpečnosť Slovenska,“ povedal.
Riadnu kampaň prekonala antikampaň
Na rozdiel od prvého kola prezidentských volieb, v ktorom sa kandidáti pohybovali v paralelných svetoch a k priamej konfrontácií sa dostali zriedkakedy, sa v druhej časti kampaň poriadne vyostrila. Hlavnú rolu však zohrala antikampaň od tretích strán.
Podľa I. Radičovej nabrala kampaň v druhom kole rýchlejší spád a väčší kurz. Objavilo sa nesmierne veľa negatívnej kampane proti I. Korčokovi. A to z rôznych zdrojov. „Boli to negatívne výstupy organizované ministrom vnútra, ktorý platil kampaň. Označil Korčoka za prezidenta vojny. Sám minister vnútra konštatoval, že v tom nevidí porušenie zákona. Veď do toho vložil len pár eur,“ pripomenula I. Radičová, ktorá zároveň dodala, že podpora tretích strán kandidátovi je zakázaná a je to o to horšie, keď vychádza z úst ministra vnútra, ktorý by to mal strážiť.
Pre predstavu uvádzame, aký mal dosah zmieňovaný príspevok M. Šutaja Eštoka, do ktorého vložil pár eur: príspevok mal vyše 16 tisíc lajkov, vyše 2500 komentárov, takmer 4000 zdieľaní a celkovo vyše 260 tisíc zhliadnutí.
Ďalej sa v druhom kole objavil aj falošný web I. Korčoka tváriaci sa ako originálna stránka a obsahoval vymyslené citáty či nepravdivé tvrdenia. Podľa I. Korčoka odborníci hovoria, že jeho falošná stránka bola vytvorená z rovnakej šablóny ako stránka P. Pellegriniho.
P. Pellegrini odmietol, že by stál za falošným webom I. Korčoka. Uviedol, že podobné „ťahy s hacknutou stránkou malo aj PS“ počas kampane do parlamentných volieb. Súhlasil s návrhom na prešetrenie incidentu s tým, že sa môže preukázať, že niekto z tímu protistrany naschvál vytvoril falošnú stránku, aby to vzbudilo dojem, že na Korčoka niekto útočí.
K tvorbe nepravej internetovej stránky sa napokon prihlásil bratislavský podnikateľ, pôvodne podporovateľ Š. Harabina, o čom informovalo Transparency International Slovensko na sociálnej sieti: „Bratislavský podnikateľ Igor Cako vložil niekoľko tisíc eur do propagácie falošného webu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Reklamu platí cez svoju firmu Erste Consulting, ktorá poslala v prezidentských voľbách 2019 kandidátovi Štefanovi Harabinovi dar vo výške 12 460 eur. Cako v telefonickom rozhovore s nami potvrdil, že web ivankorcok2024.sk nielen sponzoruje, ale ho aj vytvoril.“
Antikampani sa nevyhol ani úspešný kandidát a novozvolený prezident Slovenskej republiky, P. Pellegrini, ktorého si na mušku zobral predseda Hnutia Slovensko, Igor Matovič. Ten odhalil, že P. Pellegrini využíva vilu poslanca Hlasu Petra Náhlika (Hlas-SD), s ktorým má mať P. Pellegrini podľa Matoviča blízky intímny vzťah. Vo videu Náhlika označil za jedného z Pellegriniho partnerov a doplnil, že P. Náhlik nehnuteľnosť vo svojom majetkovom priznaní neuvádza.
Neskôr sa na sociálnej sieti Facebook objavili staršie fotografie oboch pánov z prechádzky mestom, tieto zverejnila europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) a neskôr aj I. Matovič. O rovnakých fotografiách už pritom hovoril aj R. Fico pred troma rokmi na poľovníckej chate, keď povedal, že fotografie vyhotovili turisti zo Slovenska v talianskom meste Verona a poslali mu ich.
Sociológ Michal Vašečka prezidentskú kampaň vyhodnotil ako neférovú: „Táto kampaň, musím povedať, bola festivalom neférovosti z jednej strany. No bolo to aj o tomto. Niektorí dodržiavali z jednej strany predsa len všetko, čo mohli. No a niektorí iní hrali všetko to, čo im umožňuje moderná doba,“ uviedol.
Následne dospel k záveru, že vyhral kandidát, ktorý nepovedal nič pravdivé: „Ja som sa zamyslel ku koncu tej kampane, tesne pred voľbami, že čo vlastne povedal Peter Pellegrini pravdivého, a ja som nič nenašiel. To už ani neboli nejaké zvláštne posunuté interpretácie – to do politiky patrí – politici trošku klamú, upravia si realitu. Tu však bola lož jedna za druhou, nie len politické, ale aj týkajúce sa súkromného života, nákladov na kampaň. Tam v podstate nesedelo nič.“
Čo sa týka prostriedkov použitých na kampaň podľa Pellegriniho „všetko je tak, ako má byť“. Prisľúbil, že po voľbách sa občania presne dozvedia, ako to bolo s financovaním jeho kampane. „Tak dobre zorganizovaná strana ako Hlas si nemôže dovoliť chybu a ani ju neurobí,“ povedal.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK