Klimatológovia tvrdia, že by sme mali akceptovať vyššie hodnoty CO2 (Špeciálny report)
Zatiaľ čo vlády vynakladajú miliardy dolárov na znižovanie emisií CO2, niektorí klimatológovia tvrdia, že CO2 je potrebný a jeho vyššie hodnoty nepredstavujú pre klímu problém.
Krajina vstúpila na „neprebádané územie“ a život je „v obkľúčení“. Verejnosť túto správu nevníma a „čas už vypršal“, píše sa v nedávnej správe BioScience Oxford Academics.
Autori správy napísali, že katalyzátorom takýchto hrozivých varovaní je zvyšujúca sa koncentrácia oxidu uhličitého (CO2).
Ďalej uviedli, že na záchranu toho, čo zostalo, je potrebné postupovať oveľa rýchlejšie a prestať používať ropu, uhlie a iné fosílne palivá. Ak sa to nepodarí, môže to spôsobiť nedostatok vody a potravín a extrémne horúčavy pre tretinu až polovicu svetovej populácie.
Toto posolstvo je podobné posolstvu OSN, amerického prezidenta Joea Bidena, Svetového ekonomického fóra a mnohých vládnych predstaviteľov: pokračujúce spaľovanie fosílnych palív, pri ktorom sa uvoľňuje CO2, údajne povedie k úmrtiu ľudí.
Preto OSN tvrdí, že je nevyhnutné vynaložiť miliardy dolárov daňových poplatníkov na „iniciatívy šetrné ku klíme“, ako je veterná a solárna energia a konzumovať menšie množstvo mäsa. Bidenova administratíva vyzvala na úplný prechod na elektrické autá.
Nie všetci vedci však zastávajú tento názor.
Podľa Patricka Moora, predsedu a hlavného výskumného pracovníka spoločnosti Ecosense Environmental a spoluzakladateľa environmentálnej organizácie Greenpeace, sa správy o zmene klímy nezakladajú na faktoch.
„Celé je to totálny podvod,“ povedal Moore. „V skutočnosti v celej ére ľudstva neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že CO2 je zodpovedný za zmenu klímy.“
Patrick Moore pripomína, že správy o klíme sa v posledných desaťročiach opakovane menili: najprv to bolo globálne ochladzovanie, potom globálne otepľovanie, potom zmena klímy a teraz je to katastrofálne počasie.
„Hovorí sa, že všetky tornáda, hurikány, záplavy a vlny horúčav sú spôsobené CO2. To je lož. … Sme jednoducho súčasťou tohto cyklického procesu,“ povedal.
„Nepotrebujeme CO2. Je to pre nás odpadový produkt – potrebujeme kyslík. Ale rastliny sú tie, ktoré pre nás vyrábajú kyslík, a my im CO2 vraciame.“
Spaľovanie fosílnych palív, pri ktorom sa uvoľňuje CO2, je podľa neho pre život rastlín prospešný.
„Dopĺňame atmosféru CO2 na množstvo, ktoré je oveľa priaznivejšie pre život a najmä pre vývoj rastlín.“
Počet úmrtí súvisiacich s počasím a klimatickými katastrofami sa v priebehu posledných rokov rapídne znížil, uviedol John Christy, klimatológ, profesor atmosférických vied na Alabamskej univerzite v Huntsville a riaditeľ Centra pre vedu o zemskom systéme.
Podľa Human Progress v roku 1925 zomrelo na celom svete v dôsledku klimatických zmien 484 880 ľudí. Odvtedy toto číslo neustále klesá, pričom v poslednej správe z roku 2020 sa uvádza, že na celom svete zomrelo v dôsledku klimatických zmien 14 893 ľudí.
„CO2 sa teraz prezentuje ako príčina škodlivého extrémneho počasia. Náš výskum ukazuje, že tieto extrémy nie sú čoraz intenzívnejšie ani častejšie,“ povedal Christy pre Epoch Times. „Preto CO2 nemôže byť príčinou niečoho, k čomu ani nedochádza.“
OSN plánuje, že krajiny do roku 2050 znížia emisie čo najbližšie k nule.
Podľa Malgosie Askanasovej, vedúcej pracovníčky výskumu a vývoja vo Výskumnom ústave biofyziky Aurora, je tento plán „kolektívnou samovraždou“.
Askanasová uviedla, že obavy z CO2 nie sú založené na vedeckých poznatkoch.
„Začalo to hystériou o novej dobe ľadovej a nie príliš známou správou CIA z roku 1974, ktorá tvrdila, že dochádza k veľkým klimatickým zmenám,“ povedala Askanasová.
„Neskôr sa alarmizmus o „globálnom ochladzovaní“ zmenil na opak, keď sa začala forsírovať falošná myšlienka o globálnom otepľovaní v dôsledku nadbytku CO2 – čo je z chemického hľadiska nepravdivé.“
Oxid uhličitý a život
John Christy uvádza, že zemská klíma má „obrovskú prirodzenú variabilitu“ a v súčasnosti sa nachádza vo fáze postupného otepľovania.
„CO2 je nespravodlivo démonizovaný, pretože vo svojej atmosférickej forme je v skutočnosti potravou pre rastliny a je splodinou výroby energie na báze uhlíka, čo nepochybne zlepšuje život na celom svete,“ povedal.
CO2 nazýva „menou života“.
„V minulých historických obdobiach bolo v atmosfére mnohonásobne viac CO2 ako dnes.“
Patrick Moore poukázal na graf, ktorý znázorňuje CO2 a teplotu za posledných 500 miliónov rokov.
„Je celkom jasné, že pomery CO2 a teploty sa častejšie rozchádzali ako zhodovali,“ povedal. „To viac-menej popiera celú myšlienku, že ide o priamu príčinu a následok (globálneho otepľovania).“
Podľa Moora sú súčasné koncentrácie CO2 „historicky nízke“.
„Ak sa vrátime o 150 miliónov rokov späť, CO2 sa pohyboval niekde medzi 2 000 a 2 500 milióntin (ppm),“ povedal.
Podľa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC) sú koncentrácie CO2 v atmosfére počas ľadových dôb vo všeobecnosti nízke (okolo 180 ppm) a vyššie počas medziľadových dôb.
IPCC uvádza, že pred priemyselnou érou (približne rok 1750), bola koncentrácia CO2 v atmosfére po niekoľko tisíc rokov približne 280 ppm.
Podľa údajov výskumu NOAA Research z roku 2021 je súčasná maximálna úroveň v atmosfére približne 420 milióntin (ppm).
Moore tiež uviedol, že je to len dobre a že snaha o nulové emisie CO2 je katastrofálna politika. Čokoľvek pod 150 ppm znamená pre väčšinu rastlinných druhov „hladovanie“.
„Obsah CO2 v atmosfére je v súčasnosti len 0,042 %. Rastliny by pre optimálny rast potrebovali 1 500 až 2 000 ppm,“ povedal Moore.
„Komerční pestovatelia v skleníkoch na celom svete zámerne zvyšujú hladinu CO2 vo svojich skleníkoch na 800 až 1 200 ppm. V skutočnosti je optimálna úroveň pre stromy a rastliny vo všeobecnosti okolo 2 000 ppm.“
Patrick Hunt, predseda organizácie Klimatickí realisti z Britskej Kolumbie povedal, že ľudia vo všeobecnosti nechápu význam CO2.
„Bolo im povedané, že teplejšia Zem je zlá, hoci dôkazy ukazujú, že to tak nie je,“ povedal pre Epoch Times. „V temnom stredoveku bolo chladnejšie. Počas malej doby ľadovej bolo chladnejšie a život nebol ani zďaleka taký pohodlný.“
„Ale počas stredovekého otepľovania zbohatli natoľko, že mohli stavať katedrály.“
Hunt poznamenal, že biomasa (alebo rastlinstvo) na Zemi sa za posledných 40 rokov zvýšili o 20 % a 70 % z toho sa prisudzuje CO2.
V roku 2018 NASA vydala správu, ktorá ukázala, že „zelenosť“ Zeme sa zvyšuje, čo naznačuje, že zdravie lesov, pastvín a fariem je oveľa odolnejšie.
„Paradoxne, tie isté emisie uhlíka, ktoré sú zodpovedné za škodlivé zmeny klímy, zároveň prispievajú k vývoju rastlín, čo do určitej miery zmierňuje globálne otepľovanie,“ uviedol spoluautor správy Jarle Bjerke z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody.
Na ďalších mapách je vidieť zväčšujúcu sa zelenú plochu Zeme.
Teplota a oxid uhličitý
Od roku 1950 sa emisie CO2 spôsobené človekom zvýšili „exponenciálne“, povedal Moore, ale teplota nereagovala rovnakým spôsobom.
„Nie je možné, aby bol medzi nimi príčinný vzťah. Príčinou má byť údajne CO2. Ak by však príčinou otepľovania bol CO2, otepľovalo by sa viac, ako sa otepľuje,“ povedal.
Hlavným celosvetovým hnutím proti zvyšovaniu teploty je Parížska dohoda OSN, právne záväzná medzinárodná zmluva o „výraznom znížení globálnych emisií skleníkových plynov“ s cieľom obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni.
Parížska dohoda bola prijatá v roku 2016 a podpísalo ju viac ako 195 krajín. V júni 2017 však od nej odstúpil prezident USA Donald Trump.
„Parížska dohoda o klíme je jednoducho posledným príkladom toho, ako Washington uzatvára dohodu, ktorá znevýhodňuje Spojené štáty v prospech iných krajín a necháva … daňových poplatníkov, aby prijali náklady v podobe straty pracovných miest, nižších miezd, zatvorených tovární a výrazne zníženého hospodárskeho výkonu,“ povedal vtedy prezident Trump.
Prezident Biden sa k dohode vrátil v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii, 20. januára 2021. Biely dom uviedol, že „klimatická kríza“ je jednou zo „štyroch kríz“, na ktorých riešenie sa jeho administratíva zameria, a že opätovné pristúpenie k dohode je dôležitým spôsobom, ako to dosiahnuť.
Moore povedal, že limit 1,5 °C stanovený Parížskou dohodou je „nezmysel“.
„Tých 1,5 stupňa, má zničiť celú Zem? Zem bola počas väčšiny svojej histórie teplejšia o viac ako 1,5 stupňa,“ povedal.
„V súčasnosti sa nachádzame v období otepľovania, ktoré sa nazýva moderné teplé obdobie. Moderné teplé obdobie však nastalo po malej dobe ľadovej, ktorá dosiahla vrchol okolo roku 1600 – dávno predtým, ako sme začali používať fosílne palivá.“
Dodatočné množstvo CO2 by mohlo oddialiť ďalšiu dobu ľadovú, ale nie oveľa, povedal Christy.
„Mám dojem, že CO2 je čistým prínosom, keď zvážime výhody energie a výrobkov na báze uhlíka v porovnaní so životom bez toho,“ povedal. „Žil som v Afrike a môžem vás uistiť, že bez energie je život krutý a krátky.“
„Koncentrácia CO2 sa zvyšuje, pretože ľudia využívajú uhlík mnohými spôsobmi na zvýšenie svojej životnej úrovne. Reakcia klimatického systému je postupná a podľa môjho názoru celkom zvládnuteľná, najmä vzhľadom na obrovské výhody, ktoré ľuďom prináša.“
Politika verzus veda
Podľa Christyho sa klimatológia stala „neúspešnou vedou“, pretože spochybňovanie jej tvrdení je „potláčané alebo dokonca znemožňované“.
„Platí to najmä pre niektoré politické skupiny a väčšinu médií, ktoré vidím.“
Malgosie Askanasová sa ohradila voči široko propagovanej predstave, že existuje vedecký konsenzus o „škodlivosti CO2, trende globálneho otepľovania, náraste prírodných katastrof a topení arktického ľadu“.
„Všetko sú to politicky motivované dogmy, ktoré sú podložené nedbalými alebo priamo podvodnými údajmi, štatistikami a argumentmi,“ povedala, pričom plán OSN na uhlíkovú neutralitu označila za „skrz-naskrz fašistický“.
Askanasová ďalej uviedla, že klimatickú agendu považuje za spôsob, ako môžu vlády získať úplnú politickú kontrolu.
Uviedla niekoľko vládou nariadených opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane nariadení o uhlíkovej stope, uhlíkových kreditoch, prudko rastúcich nákladov na dopravu a obrovských štátnych dotácií na tzv. zelené iniciatívy.
Podľa vyhlásenia Bieleho domu prezident Biden zahrnul do svojho rozpočtu na tento rok 52,2 miliardy dolárov pre diskrečné výdavky „na riešenie klimatickej krízy“. V porovnaní s fiškálnym rokom 2023 ide o nárast o 10,9 miliardy dolárov.
„Ako prezident som povinný konať naliehavo a rozhodne, keď náš národ čelí jasnému a aktuálnemu nebezpečenstvu,“ povedal prezident Biden 16. augusta 2023, „a práve o tom je zmena klímy. Je to doslova, nie obrazne, jasné a aktuálne nebezpečenstvo.“
Moore vyjadril obzvlášť znepokojenie nad výdavkami na postupné vyraďovanie fosílnych palív z energetických systémov.
„Veternú energiu ovplyvňuje výskyt mrakov, rovnako ako slnečnú energiu. A tak vám ostáva približne tretina času, kedy tieto dve technológie energiu vyrábajú,“ povedal.
„Čo teda budete robiť zvyšné dve tretiny času, ak odstavíte fosílne palivá? No, prvou odpoveďou by bola jadrová energia, pretože tá to dokáže. Ale nie, to na Západe nechceme.“
Veterné a solárne elektrárne podľa neho „nie sú schodné“. „Je to iba sen, fantázia. Nie je to možné.“
Askanasová súhlasí s týmto názorom: „Premena Zeme na púšť so solárnymi panelmi a veternými generátormi aj tak nezabezpečí dostatok energie. Možno by sa tým planéta stala tak neobývateľnou, že by žiadna energia nebola potrebná.“
Tento článok pôvodne vyšiel na webovej stránke amerického denníka Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK