Nedeľa 13. apríla, 2025
Shen Yun 2025
Klaus Schwab, zakladateľ a predseda Svetového ekonomického fóra, počas zasadnutia Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose 19. januára 2017 (Fabrice Coffrini/AFP via Getty Images)

Klaus Schwab sa úplne sťahuje: Zakladateľ WEF oznámil svoj odchod zo správnej rady

Okrem svojho odstúpenia z funkcie výkonného predsedu zahajuje 87-ročný Klaus Schwab teraz aj svoj odchod zo správnej rady Svetového ekonomického fóra (WEF). Tento krok nasleduje po roku plnom turbulencií: obvinenia z diskriminácie, problémy s vedením a kritické mediálne správy predstavujú pre inštitúciu veľké výzvy. Teraz by sa malo určiť nové smerovanie.

Pred necelým rokom zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) Klaus Schwab odstúpil z funkcie výkonného predsedu organizácie. Teraz 87-ročný Schwab zahajuje aj svoj odchod zo správnej rady. Vyplýva to z listu členom správnej rady, ktorého obsah získal Financial Times. Proces odchodu by mal byť ukončený do januára 2027, uviedlo WEF pre tieto noviny.

Schwab sa sťažuje na „turbulencie“ vo WEF v posledných mesiacoch

Schwab vo svojom liste uviedol, že „po turbulenciách posledných mesiacov“ je nevyhnutné nájsť „opäť zmysel pre misiu WEF“. Konkrétne podrobnosti o týchto turbulenciách neuvádza. Afroeurópska bývalá zamestnankyňa podala žalobu na WEF, v ktorej organizáciu obviňuje z diskriminácie na základe farby pleti alebo počas tehotenstva.

WEF obvinenia poprelo. Aj keď bola žaloba v marci pred newyorským súdom stiahnutá, vyšetrovanie odhalilo „problémy s vedením a manažmentom“. Schwabov nástupca na čele WEF, bývalý nórsky minister zahraničia Børge Brende, sa minulý mesiac obrátil na sponzorov.

Vo svojom liste naznačil, že WEF „prehodnotí a zlepší“ svoj etický kódex. Správy na niektorých mediálnych platformách, v ktoré tvrdili, že úsporná politika Oddelenia pre efektívnosť americkej vlády DOGE ohrozuje finančné zaistenie WEF, sa však ukázali ako špekulatívne.

Wall Street Journal diagnostikoval „toxické pracovné prostredie“

V článku sa uvádzalo, že americká vláda na pokyn DOGE zastavila platbu vo výške 52 miliónov dolárov pre WEF, ktorá bola pravidelne zasielaná od roku 2013. Avšak nenašiel sa žiadny autorizovaný pôvodný zdroj potvrdzujúci túto informáciu.

V súvislosti s WEF bola vo výpise všetkých výdavkov americkej vlády zahrnutá len jedna faktúra a jedna úprava z roku 2013. Tieto sumy však nedosahovali ani sedemmiestnu sumu. V skutočnosti sa WEF nefinancuje prostredníctvom dotácií z verejných zdrojov, ale z členských príspevkov, ktoré poskytujú veľké spoločnosti pôsobiace ako „strategickí partneri“ alebo „priemyselní partneri“.

K tomu sa pripočítavajú účastnícke poplatky vyberané počas každoročného stretnutia v Davose. „Turbulencie“ spomínané Schwabom sa teda pravdepodobne týkali slabého mediálneho pokrytia v posledných mesiacoch. V júni minulého roka uverejnil Wall Street Journal kritický článok o „toxických“ pracovných podmienkach na WEF. Podľa tohto článku nebola žalobkyňa z New Yorku jedinou zamestnankyňou, ktorá sa sťažovala na rasistické alebo sexistické správanie voči zamestnancom. Brende sa v rozhovore pre Tagesanzeiger snažil tento dojem vyvrátiť.

Odovzdá Schwab funkciu niektorému zo svojich detí?

Vo svojom liste Schwab uviedol, že WEF musí po turbulentných mesiacoch opäť nájsť „zmysel pre svoje poslanie“. Je „hlboko presvedčený, že fórum je v dnešnom zvláštnom kontexte dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým“. Vďaka „úspešnému finančnému riadeniu“ je organizácia tiež „finančne veľmi dobre zabezpečená“.

Oznámenie Klausa Schwaba o jeho odchode aj zo správnej rady WEF prišlo deň po vyhlásení prezidenta USA Donalda Trumpa o nových amerických clách. Tento krok bol prekvapením, ako uviedli interné zdroje denníka Financial Times. Schwab totiž nebol na tejto pozícii dlho. Ako výkonný predseda však pôsobil nemecký ekonóm viac ako polstoročie.

Schwab oznámil, že v čase, keď to bude vhodné, navrhne správnej rade svojho nástupcu. Zakladateľ WEF má dve dospelé deti. Nicole Schwabová je spoluzakladateľkou organizácie Gender Equality Projects a Olivier Schwab, ženatý s Číňankou, vedie kanceláriu WEF v Pekingu.

Brende: WEF by malo zmierňovať vojny a konflikty

V súčasnosti sú členmi správnej rady okrem Schwaba aj prezidentka ECB Christine Lagardeová a výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová. Ďalšími sú predseda Reliance Industries Mukesh Ambani, generálny riaditeľ BlackRock Larry Fink a predseda Salesforce Marc Benioff.

Schwab sa teraz chce sústrediť na písanie svojich memoárov. Dňa 1. apríla 1970 začal rozvíjať koncept „globálnej dediny“. Schwabov nástupca Brende podľa svojich slov zameria pozornosť na niekoľko tém, ktoré budú súčasťou práce WEF.

Jednou z týchto tém je zabránenie eskalácii konfliktov na Blízkom východe a v Africkom rohu. Hlavným cieľom je zmierniť vojny a konflikty a povzbudiť vlády a spoločnosti, aby spolupracovali na relevantných témach. Medzi tieto témy patrí okrem iného boj proti korupcii a počítačovej kriminalite alebo znižovanie plastového odpadu.

Od dialógu v časoch studenej vojny až po aféru „One Minute“

Samotné WEF si stanovilo za cieľ vytvoriť akési verejno-súkromné partnerstvo s OSN, aby spoločne optimalizovali štátne a neštátne systémy riadenia. Na tento účel organizuje odborné stretnutia, financuje výskumné správy a ponúka prostredníctvom každoročného stretnutia príležitosti na neformálne rozhovory medzi globálnymi rozhodovacími činiteľmi.

Kritici však organizácii vyčítajú, že globálne dianie skúma z elitárskeho a často eurocentrického hľadiska. Organizácia je považovaná za netransparentnú a obviňovanú zo snahy zasahovať do záležitostí zvolených vlád s nápadmi, ktoré nemajú podporu väčšiny. Samotný WEF sa však považuje za obeť „dezinformácií“ a konšpiračných teórií.

WEF bolo miestom, kde sa už počas studenej vojny stretávali zástupcovia Sovietskeho zväzu alebo komunistického režimu v Číne so západnými politikmi a lídrami biznisu. V 80. rokoch predstavil zakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates svoje vízie budúcnosti s komunikačnými technológiami.

WEF počas svojej histórie zažilo aj škandály. Napríklad vystúpenie vtedajšieho tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana proti izraelskému prezidentovi Šimonovi Peresovi, ktoré sa stalo známym pod názvom One Minute, znamenalo začiatok zhoršenia vzťahov medzi týmito bývalými blízkymi spojencami.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj