Kláštory „zavesené“ v oblakoch: pred 700 rokmi ich postavili mnísi vysoko v gréckych skalách (+Foto)
Predajte všetko, čo máte. Predajte svoje auto, dom a všetok svoj pozemský majetok. Potom peniaze venujte na charitu. A choďte žiť na horu. Kto niekedy nepomyslel na to, že to urobí? No niektorí to tak skutočne spravili.
V 9. storočí sa askéti v Grécku rozhodli na dobro opustiť svetské bolesti. Udomácnili sa na vysokých útesoch pohoria Pindus v Tesálii, aby sa mohli v blaženom tichu nerušene modliť a meditovať.
Pozostatky starovekých jaskynných obydlí a pokrútených drevených rebríkov sa stále dajú nájsť uprostred vysokých stĺpovitých útvarov nachádzajúcich sa len niekoľko kilometrov severne od mestečka Kalabaka. V niektorých ohľadoch musel byť takýto spôsob života drsný, avšak tiež je ľahké pochopiť aj príťažlivosť takéhoto životného štýlu.
Na jednej strane výhľad z týchto útesov na údolie rieky Pineios bol, a možno stále je, už len sám osebe náboženským zážitkom a inšpiráciou pri “hľadaní Boha”.
Na druhej strane to, pred čím utekali – svet sužovaný utrpením, politickými bojmi a prenasledovaním – robilo ich život v bežnej spoločnosti nemožným.
Nakoniec túto pomerne neusporiadanú skupinu askétov zhromaždil a zorganizoval mních menom Nilos. Tunajší mnísi vyznávajúci východný pravoslávny obrad a uprostred mrakov začali realizovať svoj vznešený stavebný projekt.
A tak v 14. storočí začalo predstavovať pre mníchov veľké duchovné zadosťučinenie vyliezť na strmé skaly pohoria Pindus a preskúmavať nové miesta, kde by založili nové kláštory. Spoločne vybudovali 24 samostatných monastierov, ktoré akoby sa šplhali až do samotného neba. Tam mohli v samote rozjímať o Bohu a večnom pokoji.
Začalo sa to monastierom Veľký Metéoron – najväčším zo všetkých – postaveným na najmohutnejšom skalnom útese v oblasti. Založil ho mních svätý Athanasios v roku 1356. Monastier Varlaam je druhý najväčší. Bol založený, keď sa mníchovi Varlaamovi podarilo vyliezť na vrchol skaly, odkiaľ bolo možné cez horské hmly vidieť Veľký Metéoron.
A pokračovalo to ďalej: monastier sv. Mikuláša Anapafsu vznikol koncom 14. storočia. Monastier Najsvätejšej Trojice je najťažšie dostupný, ale oplývajúci najúžasnejším panoramatickým výhľadom. Najlepšie prístupný je ženský kláštor Agios Stefanos s malým mostom spájajúcim dve skaly.
Schody boli vytesané priamo do živej skaly. Aj keď cestička bola stále zradná a strmá (často vystúpala do výšky viac než 1 500 metrov), teraz bola aspoň priechodná pre zdatných, odvážnych a horlivých pútnikov.
Okrem spomínaných monastierov je tu ešte dvadsať ďalších galantne stojacich na vrcholkoch skál pozdĺž celého údolia. Spolu sa nazývajú Metéora, čo v preklade z gréčtiny znamená „zavesené vo vzduchu“.
Jedinečný geografický útvar pohoria Pindus vznikal milióny rokov a v porovnaní s podobnými útvarmi vo svete je veľmi unikátny.
Tu a tam sa objavujú pripomienky drsného života z prvých rokov. Mnísi, ktorí začali so stavebnými prácami, postavili veže s navijakmi na princípe kladky, ktoré možno dodnes vidieť. Laná sa používali na vyťahovanie stavebného materiálu, tovaru a ľudí. Boli tu rebríky, ktoré sa dali v prípade napadnutia vyniesť nahor, čím sa obyvatelia dokázali pred útokom účinne obrániť.
Budovalo sa pomaly; často stavali vertikálne, keďže na zemi mali len obmedzený priestor. Náročná práca sa však vyplatila: Veľký Metéoron sa rozšíril vďaka pustovníkovi Ioasafovi, synovi grécko-srbského kráľa, a s prílevom nových pútnikov prišlo aj bohatstvo a prestíž.
Odľahlosť narastajúceho komplexu sa vyplatila aj iným spôsobom. Keď v 15. storočí expandujúca Osmanská ríša obsadila región, mnísi, prenasledovaní Gréci a katolíci našli bezpečné útočisko medzi jeho múrmi. Odoprieť cestujúcim útočisko – alebo po grécky „philoxenia“ – sa považovalo za jedno z najväčších rúhaní.
Keďže osmanskí sultáni sa Metéory nedotkli, v nasledujúcich storočiach sa jej naďalej darilo. V 16. storočí bola ozdobená živou výzdobou s portrétmi jej zakladateľov a svätcov vyhotovenými na freskách. Najpozoruhodnejšie maľby vytvoril v roku 1527 Teofan Kréťan v interiéri monastieru sv. Mikuláša Anapafsu.
Žiaľ, dobré časy nemohli trvať večne. Ak si mnísi želali len to, aby ich nechali v pokoji modliť sa a obnoviť svoje príbytky, nestalo sa tak. V 20. storočí totiž ich majestátne kláštory postihli skúšky. Skalné útvary sužovali zemetrasenia a zosuvy pôdy, ktoré spôsobovali rozpad ciest a budov. Kláštory neboli ušetrené ani vojnového pustošenia. Počas druhej svetovej vojny si svoju daň vybrali zemetrasné bomby a vibrácie z nízko letiacich nemeckých lietadiel. Počet používaných kláštorov sa výrazne znížil z 24 na 6.
Nakoniec sa však vynaložilo úsilie, aby lokalita ostala zachovaná. V roku 1972 prebehol komplex procesom konzervácie a v roku 1988 sa stal pamiatkou chránenou UNESCO. Kláštory sa zachovali. Dnes hŕstka mníchov a mníšok nazýva Metéoru svojím domovom.
V priebehu storočí prežila Metéora prenasledovanie, inváziu, zemetrasenia a vojny. Dnes čelí novému druhu invázie. V modernej dobe zábavy a turizmu zostávajú dvere Metéory naďalej otvorené, rovnako ako v minulosti. Prichádzajú davy návštevníkov – a dokonca aj filmových tvorcov.
Špionážny film o Jamesovi Bondovi „Len pre tvoje oči“ z roku 1981 s Rogerom Moorom v hlavnej úlohe sa s povolením gréckeho ministerstva kultúry natáčal priamo v kláštore Najsvätejšej Trojice. Nie všetci s tým však boli spokojní.
„Mnísi z Metéory sa proti tomuto rozhodnutiu ostro postavili,“ píše sa na webstránke Metéory. „Nakoniec mnísi prinútili producentov, aby kláštor natáčali len zvonku.“ Scény vo vnútri sa museli nakrúcať na neďalekom útese v kulisách pripomínajúcich kláštor.
Každé leto sa Metéora mení tak trochu na turistickú pascu. Aj keď sa na ňu stále dá vystúpiť klasicky pešo, pre nenáročný výstup boli v oblasti vybudované cesty pre autá. Na vyhliadkach sa objavujú rozradostení mladí cestovatelia, ktorí si robia selfie, a pravdepodobne aj dovolenkári hľadajúci duchovnú inšpiráciu.
Hoci sú dvere Metéory otvorené, stále sa tu dodržiavajú staré pravidlá úcty a skromnosti. Ženy, ktoré sem zavítajú, by podľa tradície mali mať oblečené šaty, inak môžu očakávať, že im bude zamietnutý vstup.
Veľkou nádejou pre Metéoru je, že jej obyvatelia nájdu pokoj, ktorý hľadajú, a jej návštevníci si časť z toho možno prinesú so sebou domov. A pritom ani nemusia predávať svoje autá.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
