Klasická hudba môže pomôcť ľuďom pri liečbe depresie
Počujete ju, keď ste na masáži, keď čakáte na fakturačnom oddelení a keď vám opravujú auto. Klasická hudba nás často upokojuje a výskumy dokazujú, že hudba môže mať potenciál liečiť nás. Čínski vedci skúmali mozog, aby odhalili mechanizmus, akým hudobné zvukové vlny ovplyvňujú našu myseľ a náladu.
Predchádzajúce práce vedcov z celého sveta ukazujú, že hudba vyvoláva v mozgu emócie. Vedci z Univerzity Jiao Tong v Šanghaji nedávno skúmali, ako môže počúvanie hudby – konkrétne západnej klasickej hudby – ovplyvniť zodpovednú oblasť v mozgu a viesť k zmierneniu depresie. Ich zistenia sú prísľubom – ale zatiaľ nie liekom – pre ľudí trpiacich depresiou.
„Klasická hudba môže mať upokojujúci účinok na myseľ a telo, čo je prospešné pre reguláciu nálady,“ uviedol pre Epoch Times hlavný autor štúdie Dr. Bomin Sun, riaditeľ a profesor Centra funkčnej neurochirurgie na Univerzite Jiao Tong v Šanghaji. „Štúdie preukázali, že počúvanie klasickej hudby môže znížiť úzkosť, zlepšiť kvalitu spánku a znížiť hladinu stresu, čo sú všetko faktory dôležité pre zvládanie depresie.“
Sun a jeho kolegovia sa rozhodli preskúmať špecifické nervové mechanizmy, vďaka ktorým pôsobí klasická hudba antidepresívne.
V štúdii zverejnenej 9. augusta v časopise Cell Reports skúmali účinky klasickej hudby na 13 osobách s neriešiteľnou depresiou, ktorým boli do mozgu predtým umiestnené elektródy za účelom hlbokej mozgovej stimulácie.
Elektródy boli podľa univerzity umiestnené v okruhu spájajúcom dve oblasti v prednom mozgu – lôžko jadra stria terminalis (BNST) a nucleus accumbens (NAc). Vedci identifikovali oscilačné spojenie BNST a NAc – synchronizáciu sluchovej kôry a mozgového „okruhu odmien“ – jav s antidepresívnym účinkom.
Hudba tlmila depresiu pacientov „synchronizáciou nervových oscilácií medzi sluchovou kôrou, ktorá je zodpovedná za spracovanie zmyslových informácií, a okruhom odmien, ktorý je zodpovedný za spracovanie emočných informácií“, uviedla univerzita v tlačovej správe.
Čím viac sa pacientom počúvaná hudba páčila, tým viac im zlepšovala náladu. „Miera, do akej mal subjektívny pôžitok z hudby antidepresívne účinky, bola výraznejšia, než sme pôvodne očakávali,“ uviedol Sun.
Lepšie oscilačné spojenie, lepšia nálada
Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín: jednu tvorilo 13 osôb, ktoré klasickú hudbu nepoznali (tzv. skupina UF), a druhú 10 osôb, ktoré ju poznali lepšie (skupina FA).
Pacienti počúvali Čajkovského 6. symfóniu, ktorá predstavuje smútok, a tretiu vetu Beethovenovej 7. symfónie, ktorá podľa vedcov predstavuje radosť a vzrušenie. Zatiaľ čo 13 pacientov UF počúvalo hudbu, vedci súčasne zaznamenávali signály ich elektroencefalogramov a intrakraniálne záznamy z oblastí BNST a NAc ich mozgu.
Depresia pacientov bola hodnotená pred počúvaním hudby a po ňom pomocou vizuálnej analógovej stupnice pre depresiu, úzkosť a potešenie.
Pri testovaní pacientov v skupine FA, ktorí dostávali hudobné segmenty na počúvanie trikrát denne počas 14 dní, vykazovali vedci lepšie oscilačné spojenie a zlepšenie príznakov depresie ako pacienti v skupine UF.
Keď však výskumníci pridali k hudbe šum s frekvenciou theta (3,5 – 7,5 Hz), aby posilnili oscilačné spojenie BNST-NAc, pacienti v skupine UF uvádzali vyšší pôžitok z hudby. Tóny s frekvenciou théta rezonujú s frekvenciami mozgových vĺn počas spánku a hlbokej relaxácie.
Zaujímavé je, že „nálada“ hudobných segmentov, ktoré pacienti počúvali (či už smutná alebo veselá), nemala žiadny vplyv na depresiu, úzkosť alebo pôžitok z hudby, čo naznačuje, že terapeutický účinok hudby „nemusí závisieť od emocionálneho efektu“, tvrdia vedci.
Prečo klasická hudba?
Vedci si vybrali západnú klasickú hudbu, pretože ju účastníci výskumu poznali len málo a je menej pravdepodobné, že si s ňou predtým spájali spomienky a emócie.
„Klasická hudba je dobre zdokumentovaná a preskúmaná, a ponúka bohatú škálu skladieb s rôznymi emocionálnymi tónmi, rytmami a štruktúrami, ktoré môžu byť starostlivo vybrané na skúmanie špecifických nervových reakcií,“ uviedol Sun. Poznamenal, že ázijskí ľudia často klasickú hudbu nepoznajú, takže je u tejto populácie ľahšie kontrolovateľnou premennou.
Klasická hudba je v posledných rokoch celosvetovo na vzostupe popularity a najmä mladí ľudia zisťujú, že ich baví. Rezonuje s nami pravdepodobne vďaka oscilačnému spojeniu, ktoré bolo pozorované v novej štúdii.
Sun v tlačovej správe univerzity poznamenal, že on a jeho kolegovia sú optimistickí a veria, že sa ich poznatky ukážu ako praktické a ľahko využiteľné pre ľudí s depresiou. „Domnievame sa, že sa nám podarí previesť výsledky nášho výskumu do klinickej praxe a vyvinúť vhodné a účinné nástroje a aplikácie hudobnej terapie,“ povedal.
Sun pre Epoch Times uviedol, že najpriaznivejšia je hudba, ktorá zodpovedá preferenciám človeka. „Ľuďom s depresiou môže prospieť počúvanie hudby, ktorá ich baví a upokojuje, čo môže zahŕňať klasickú hudbu alebo iné žánre,“ povedal.
„Pravidelné počúvanie hudby, ktorá s nimi rezonuje, by mohlo pomôcť zlepšiť náladu a znížiť príznaky depresie,“ dodal. Poznamenal však, že muzikoterapia by mala byť považovaná za doplnkovú liečbu k iným formám terapie a liečby depresie.
Pôvodný článok
