Keď smútok trvá príliš dlho: pochopte komplexný smútok a spravte kroky k uzdraveniu
Proces smútenia je pre každého iný.
Minulý týždeň po seminári, ktorý som viedol na tému uzdravovanie z depresie, ma jedna mladá žena požiadala, či by sa so mnou mohla porozprávať. „Môj otec zomrel pred tromi rokmi pri autonehode – pre mňa a moju mamu to bola zničujúca tragédia,“ povedala.
„Viem, že smútenie často trvá dlho, a chápem, že mame bude otec vždy chýbať a bude smútiť nad jeho stratou. A ja tiež. Ale začala som sa o ňu veľmi báť, pretože sa zdá, že vôbec nie je schopná pohnúť sa ďalej vo svojom živote. Od otcovej smrti akoby zamrzla v čase. Nemá takmer žiadnych priateľov, je uzavretá a izolovaná a odmieta sláviť akékoľvek sviatky. Zdá sa, akoby nemala žiadny život a žiadnu silu urobiť kroky vpred.“
Ako odborník na duševné zdravie s viac ako 40-ročnou praxou som podobné príbehy počul mnohokrát. Každý človek sa stretáva so stratou a každý sa s ňou vyrovnáva inak.
Smútok je jednou z najhlbších životných emócií, ktorá svedčí o láske a spojení s tými, ktorých sme stratili. Je to púť cez bolesť a zármutok, proces prispôsobovania sa, ktorý nás učí žiť bez niekoho, kto bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Pre mnohých táto cesta, hoci bolestná, vedie ku konečnému prijatiu a uzdraveniu. Pre iných však môže smútok zostať ako ťažký a neúprosný tieň.
Výskumníci a psychológovia tento druh trvalého smútku bežne označujú ako „komplexný“ alebo „zložitý smútok“. Ako to výstižne opísala žena po mojom seminári, ľudia sa niekedy môžu cítiť ako „zamrznutí v čase“, bez radosti a bez sily ísť ďalej.
Čo je to komplexný smútok?
Klinicky známy ako „porucha predĺženého smútenia“, komplexný smútok je viac ako len smútenie – je to pretrvávajúci a intenzívny smútok, ktorý sťažuje zapojenie sa do života. Na rozdiel od bežného smútenia, ktoré časom postupne slabne, komplexný smútok je ako otvorená rana, ktorá sa nikdy nezahojí.
Vedci z Mayo Clinic vysvetľujú: „Pri komplexnom smútku sú bolestivé emócie také dlhotrvajúce a intenzívne, že máte problém spamätať sa zo straty a vrátiť sa k svojmu životu. …V prvých mesiacoch po strate sú mnohé príznaky normálneho smútku rovnaké ako príznaky komplexného smútku. Avšak zatiaľ čo príznaky normálneho smútku sa postupne začínajú zmierňovať, príznaky komplexného smútku pretrvávajú alebo sa zhoršujú.“
Smútok je hlboko osobný a neexistuje časový plán, podľa ktorého by mal „skončiť“. Komplexný smútok však uväzňuje jednotlivcov v kolobehu bolesti a bráni im prijať stratu, pokojne spomínať na blízkych alebo si predstaviť život plný radosti.
Komplexný smútok môže preniknúť do všetkých zákutí života človeka a spôsobovať mu emocionálne, psychické a fyzické ťažkosti. Medzi príznaky patria:
Neutíchajúca bolesť. Smútok pri komplexnom zármutku je intenzívny a vytrvalý a odmieta poľaviť, aj keď čas plynie. Môže zahŕňať pocity viny, ako napríklad myšlienky „ Mal/a som urobiť viac“, alebo hnev na okolnosti, iných ľudí alebo seba samého. Neustála emocionálna ťažoba sťažuje vykonávanie každodenných úloh alebo udržiavanie vzťahov.
Neustále prehodnocovanie. Môže mať rôzne podoby: túžba po prítomnosti milovanej osoby, prehrávanie chvíľ z minulosti, časté prezeranie fotografií alebo spomienkových predmetov alebo živé sny, v ktorých sa zosnulý javí ako opäť živý. Zatiaľ čo spomínanie je normálnou súčasťou smútenia, pri komplexnom smútku sa všetko stáva pohlcujúcim a ponecháva málo priestoru pre iné aspekty života.
Vyhýbanie sa spomienkam alebo miestam. Aby ste sa ochránili pred intenzívnou emocionálnou bolesťou, môžete sa naopak vyhýbať všetkému, čo súvisí s vaším zosnulým blízkym. Vyhýbanie je často motivované strachom – strachom zo zrútenia, opätovného prežívania bolesti alebo prehlbovania výčitiek. Táto stratégia však môže viesť aj k izolácii a brániť uzdraveniu, pretože znemožňuje spracovanie a začlenenie straty do vášho života.
Náhle myšlienky. Aj keď aktívne nemyslíte na stratu blízkeho, môžu sa nečakane objaviť spomienky, obrazy alebo pocity. Tieto okamihy pôsobia ako „emocionálne prepadnutie“ spúšťajúce zúfalstvo alebo pocit viny, o ktorých ste si mysleli, že ich máte pod kontrolou. Náhle myšlienky sa často vracajú počas tichých chvíľ, bezsenných nocí alebo počas spúšťačov, ako je začutie určitej piesne alebo zacítenie známej vône.
Fyzické problémy. Emocionálna záťaž komplexného smútku nepostihuje len myseľ – má vplyv aj na telo. Chronická únava, poruchy spánku, strata chuti do jedla a nevysvetliteľná fyzická bolesť sú bežné. Hladiny stresových hormónov, ako je kortizol, bývajú u ľudí prežívajúcich dlhodobý smútok zvýšené, čo prispieva k fyzickému vyčerpaniu a oslabeniu imunity. Tieto fyzické príznaky sa môžu časom zhoršovať a viesť k častým bolestiam hlavy, bolestiam na hrudi alebo tráviacim problémom.
Prečo sa smútok komplikuje?
Niekedy okolnosti straty alebo vzťah, ktorý sme mali so zosnulým, spôsobujú, že smútok sa zdá byť neprekonateľnou horou. Medzi tieto okolnosti patrí napr:
Náhla alebo traumatická strata. Keď vám náhle alebo tragicky odíde milovaná osoba, šok vás zastihne nepripravených a bezmocných. Možno si v hlave prehrávate udalosti, hľadáte odpovede alebo si želáte zmeniť to, čo sa stalo.
Hlboké spojenie. Keď niekto tvoril základ vášho života – dieťa, partner alebo rodič – jeho absencia zanecháva prázdnotu, ktorú je ťažké zaplniť. Bez toho človeka si len ťažko dokážete predstaviť budúcnosť, akoby s ním odišla aj časť vás.
Emocionálna zraniteľnosť. Ak ste v minulosti čelili výzvam, ako sú úzkosť, depresia alebo trauma, smútok vás môže zasiahnuť ešte tvrdšie, prehlbovať tieto problémy a sťažovať hľadanie cesty vpred.
Izolácia. Smútok môže spôsobovať neuveriteľnú osamelosť, najmä ak vaše okolie úplne nerozumie vašej bolesti alebo ak na vás kultúrne či rodinné očakávania vyvíjajú tlak, aby ste sa rýchlo „pohli ďalej“. Tento nedostatok podpory môže spôsobiť, že váš smútok bude pôsobiť neviditeľne a nezvládnuteľne.
Malé kroky k uzdraveniu
Uzdravenie neznamená zabudnutie. Znamená naučiť sa niesť lásku, ktorú ste zdieľali, a pri tom nachádzať nové spôsoby, ako objímať život. Cesta smútkom je pre každého jedinečná, ale tieto kroky vám môžu pomôcť nájsť pokoj a odolnosť.
Priznanie si svojho smútku
Dovoľte si smútiť svojím vlastným spôsobom. Neexistuje „správny“ spôsob smútenia, ani časový plán. Vaše pocity – či už je to smútok, hnev alebo vina – sú prirodzenou reakciou na hĺbku vašej lásky.
Hovorte k sebe láskavo. Povedzte si: „Je v poriadku, že sa takto cítim. Môj smútok je odrazom mojej lásky.“ Písanie denníka alebo zdieľanie svojich emócií s niekým, komu dôverujete, vám môže pomôcť potvrdiť, že vaše pocity sú oprávnené.
Vyhľadajte odbornú pomoc
Niekedy je ťarcha smútku príliš veľká na to, aby ste ju niesli sami. Cieľom terapie nie je „napraviť“ váš smútok, ale poskytnúť vám bezpečný priestor, kde môžete preskúmať svoje emócie, nájsť zmysel a znovu objaviť nádej.
Terapeut vám môže pomôcť spracovať nevyriešené pocity, ako je vina alebo hnev, a nasmerovať vás k obnove a naplneniu života. Podporné skupiny sú cenné aj preto, že vás spájajú s ľuďmi, ktorí skutočne rozumejú vašej bolesti.
Obnovenie rutiny
Strata môže spôsobiť, že svet sa bude zdať chaotický, avšak malé rutinné postupy môžu vytvoriť pocit stability. Aj také jednoduché úkony, ako raňajkovanie každý deň v rovnakom čase, vám môžu pomôcť nájsť pevnú pôdu pod nohami, keď sú vaše emócie nepredvídateľné.
Začnite s malými, zvládnuteľnými návykmi, ako je napríklad každodenná prechádzka alebo vypitie šálky čaju každé ráno v rovnakom čase. Tieto rutinné postupy slúžia ako jemné pripomienky, že život môže opäť nadobudnúť svoj rytmus.
Prejavujte si súcit
Smútok často sprevádza pocit viny – za to, že ste nezabránili strate, za prežívanie radosti alebo za to, že netrúchlite „dostatočne“. Pamätajte, že ste len človek. Smútok nie je meradlom vašej lásky – je to proces, ktorý si vyžaduje čas.
Keď sa objaví sebakritika, spýtajte sa sami seba, čo by ste povedali drahému priateľovi v podobnej situácii. Hovorte k sebe s rovnakou láskou a porozumením.
Uctite si pamiatku svojho milovaného
Hľadanie spôsobov, ako si uctiť pamiatku vášho milovaného, môže priniesť útechu. Rituály vám môžu pomôcť zostať v spojení s jeho pamiatkou a zároveň si uvedomiť novú kapitolu svojho života.
Zapáľte sviečku na jeho pamiatku, vytvorte fotoalbum alebo zasaďte strom na jeho počesť. Tieto prejavy lásky umožňujú, aby jeho pamiatka žila ďalej zmysluplnými spôsobmi.
Nikdy neprestanete milovať alebo postrádať osobu, ktorú ste stratili, ale môžete nájsť spôsob, ako si uctiť jej pamiatku a zároveň vytvoriť priestor pre radosť a nové spojenia vo svojom živote.
Udržujte aktivity, ktoré vás napĺňajú
Smútok vás môže pohltiť natoľko, že zabudnete na aktivity, ktoré vám kedysi prinášali pokoj a radosť. Dôležitou súčasťou zdravej starostlivosti o seba je pokračovanie v činnostiach, ktoré vás povzbudzujú a rozveseľujú.
Identifikujte tri aktivity, ktoré vám prinášajú radosť, napríklad stretnutie s priateľom na obede, jazda na bicykli alebo hranie golfu. Potom si tieto činnosti naplánujte a naozaj ich vykonajte.
Zostaňte v kontakte s blízkymi ľuďmi
Smútok izoluje, ale zdieľanie s ostatnými môže priniesť nečakané potešenie. Či už ide o blízkych priateľov, rodinu alebo komunitnú skupinu, je nevyhnutné nájsť si ľudí, ktorí vás vypočujú bez posudzovania.
Aj keď je ťažké nadviazať kontakt, začnite malými krokmi – zavolajte priateľovi alebo napíšte list niekomu, komu dôverujete. Ak je pre vás rozprávanie príliš náročné, jednoduché posedenie v prítomnosti niekoho, kto vás podporuje, môže byť liečivé. Štúdie ukázali, že sociálna podpora poskytuje kľúčový zdroj emocionálnej energie a odolnosti. Na ceste životom vás priatelia podporujú v ťažkých časoch, delia sa o smiech počas tých dobrých a veria vo vás bez ohľadu na všetky okolnosti.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
