Veda

Prestížne ocenenie Galileo award udelili prvýkrát slovenskému vedcovi

14.11.2024

Výbor pre medzinárodné ocenenia DarkSky International v roku 2024 rozhodol o udelení najvyššej medzinárodnej ceny v oblasti svetelného znečistenia Galileo award slovenskému vedcovi Miroslavovi Kocifajovi z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i. Toto ocenenie sa udeľuje ako uznanie za vynikajúce výsledky vo výskume a akademickej práci počas viacročného obdobia. Chris Peterson […]

50 000 rokov staré sedimenty dokazujú, že „šikmosť“ Zeme ovplyvňuje zrážky

14.11.2024

Deň a noc, ako aj ročné obdobia, sú spôsobené otáčaním Zeme okolo vlastnej osi a okolo Slnka, pričom obe osi otáčania nie sú rovnobežné. Táto „šikmosť Zeme“ má sama o sebe vplyv na zrážky.

Inovatívna metóda miešania medi a síry

05.11.2024

Zmiešaním medi a síry vznikajú nanokryštalické sulfidy medi. Aby to bolo možné, musia byť častice medi dostatočne jemné a mať špecifický tvar. Rovnako tak musí byť dodané určité množstvo energie a musí byť zabezpečený dobrý kontakt medzi reagujúci práškami. V ideálnom prípade tak môžeme špecifickou reakciou pripraviť viaceré sulfidy medi, napríklad kovelín […]

Križujúce sa meteorické roje vrcholia počas novembra a vytvárajú na oblohe vesmírnu šou

05.11.2024

Jesenná meteorická sezóna je už v plnom prúde a čoskoro bude ešte zaujímavejšia. Padajúce hviezdy známe ako Orionidy už dosiahli svoj vrchol a budú padať počas celého novembra. Pritom sa s nimi budú prekrývať ďalšie dva meteorické roje, ktoré spôsobia vesmírny cirkus; meteory budú zdanlivo poletovať na všetky strany. Môže byť ťažké určiť, ktorý roj je ktorý.

Bola sfinga vytvarovaná vetrom? Čo vedci nedávno zistili

31.10.2024

Vedci pozorovali piesočnú búrku, ktorú vytvorili na účely experimentu. Alebo lepšie povedané, simulovali ju. Vodný tunel s rýchlo tečúcim prúdom vody bol nastavený tak, aby simuloval vietor, piesok a prach, ktoré sa pohybujú púštnou krajinou. Vedci tak skúmali pôvod jednej z najznámejších egyptských sôch, ktorá zostáva už stáročia zahalená tajomstvom.

Vedci opísali „Veľkú červenú škvrnu“ na Jupiteri: „Ako miska želé“ (+Video)

22.10.2024

Rozsiahle pozorovania Veľkej červenej škvrny (Great Red Spot – GRS) na Jupiteri odhalili, že táto známa červená škvrna nie je taká stabilná, ako by sa mohlo zdať. Hubblov teleskop odhalil jej bizarné správanie počas 90-dňového pozorovania. Najnovšie údaje ukazujú, že sa škvrna trasie „ako miska želé“. Kombinované snímky z Hubblovho teleskopu umožnili astronómom zostaviť časozberný film, ktorý zachytáva toto správanie.

Okolo Zeme obieha „druhý Mesiac“, ktorý je uväznený v gravitácii našej planéty. Odkiaľ sa vzal?

20.10.2024

Zdá sa, že planéta Zem prevzala úlohu strážiť malý vesmírny objekt, ktorý sa dostal príliš blízko k nášmu svetu a rozhodol sa tu zostať niekoľko týždňov. Cestujúci objekt spadol na obežnú dráhu Zeme v septembri a zostane tam až do konca novembra. Skalnaté teleso s veľkosťou približne autobusu je asteroid, vedci ho však nazývajú „druhým Mesiacom“.

Mala Zem kedysi sústavu prstencov ako Saturn?

12.10.2024

21 kráterov po pozemských meteoritoch naznačuje, že naša modrá planéta mala pred stovkami miliónov rokov prstencovú sústavu, ako ju dnes poznáme z Jupitera alebo Saturna. Dôsledky pre život na Zemi sú ďalekosiahle. Je však veľmi nepravdepodobné, že krátery vznikli náhodou.

Nobelovu cenu za fyziku získala dvojica vedcov za ich objavy v oblasti AI. Jeden z nich sa však obáva, že by to mohlo viesť k zániku ľudstva

09.10.2024

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2024 získala vedecká dvojica Američan John Hopfield a britsko-kanadský vedec Geoffrey Hinton za prevratné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí. Hinton však v posledných rokoch vyjadril aj obavy z rizík umelej inteligencie (AI), ktoré by v konečnom dôsledku mohli znamenať koniec ľudstva.

Vedci stále nevedia vyriešiť otázku „záhadného dunenia“ zeme. O jave kolujú viaceré legendy

08.10.2024

Podľa portálu livescience začali vedci hlbšie skúmať záhadné dunenie ozývajúce sa v niektorých častiach pobrežia Severnej Karolíny. Bližšie nešpecifikované dunenie sa vraj na tomto území ozýva už viac ako 150 rokov a stále nie je jasné, čo tieto zvuky spôsobuje. Doteraz si ich ľudia vysvetľovali ako zemetrasenie, vzdialené búrky,  výbuchy v kameňolomoch alebo dokonca ako paranormálne javy.