Kandidát na prezidenta P. Dubovský: Zvýšil by som sankcie proti režimu a ekonomike Ruska (Rozhovor)
Mgr. Patrik Dubovský, PhD. sa narodil 11. apríla 1965 v Bratislave. V roku 1988 ukončil štúdium archívnictva na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho študoval v zahraničí na University College London so zameraním na slovanské a východoeurópske štúdiá.
Po absolvovaní univerzity pracoval ako odborný archivár v Štátnom okresnom archíve Trnava. Pôsobil aj na katedre dejín Trnavskej univerzity, bol archivárom na ministerstvách kultúry a zahraničných vecí. V rokoch 2000 až 2003 pracoval na úrade vlády v sekcii pre ľudské práva a menšiny.
V Ústave pamäti národa pôsobí ako vedecký pracovník od roku 2004, venuje sa komunistickému režimu v Československu a prenasledovaniu cirkví za totality.
Politickú kariéru začal v 90. rokoch v Demokratickej strane. V roku 2020 kandidoval do parlamentu za stranu Za ľudí, zvolený nebol.
Kandidatúru na post prezidenta SR oznámil v januári 2024. Kandiduje vďaka podpisom 15 poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia (KÚ).
Pre Epoch Times Slovensko poskytol odpovede na otázky týkajúce sa jeho vízie o výkone prezidentského mandátu:
Čo je Vašou hlavnou motiváciou kandidatúry na prezidenta SR?
Vo voľbe prezidenta chcem ponúknuť kresťanskému a konzervatívnemu voličovi možnosť v mojej osobe voliť podľa vedomia a svedomia. Tiež voličov, ktorí z tohto spektra by nešli voliť vôbec, chcem presvedčiť, aby využili túto skvelú možnosť svojím hlasom priamo ovplyvniť, kto bude prezident SR a teda i spoločenský a politický život na Slovensku. Napokon by som rád motivoval takýchto voličov, aby v druhom kole volili protikandidáta ku kandidátovi vládnej koalície P. Pellegrinimu, pretože ten nie je reprezentant kresťanskej konzervatívnej politiky.
Aká je podľa Vás najdôležitejšia úloha prezidenta?
Tá mu/jej vyplýva z Ústavy a to dohliadať na riadny chod ústavných orgánov. Inými slovami, prezident má aktívne zasahovať do legislatívneho procesu, ak si myslí, že návrhy zákonov sú v rozpore s Ústavou a dobrými mravmi. Podobne pri vymenovávaní ústavných činiteľov nemá sa báť odmietnuť morálne a odborne nekompetentného kandidáta. Dôležitou úlohou je aj byť aktívny ako najvyšší veliteľ vojsk SR, najmä pri ich bojaschopnosti a ochrane integrity SR, ako aj efektívnej kolektívnej obrany NATO.
Ako sa pozeráte na rolu Slovenska v Európskej únii a NATO?
Každá krajina, i Slovensko, má svoju jedinečnú úlohu v EÚ i NATO. Hoci sme neveľká krajina, máme dôležitú geo-strategickú polohu na hranici s Ukrajinou a na východnom krídle NATO. Tou Ukrajinou, ktorá trpí pod ruskou vojenskou agresiou a raz bude potrebovať masívnu pomoc EÚ, v čom Slovensko musí zohrať významnú úlohu.
Podobne naše členstvo v NATO je dôležitou súčasťou obrannej a odstrašujúcej politiky vo východnej Európe voči darebáckym krajinám ako Rusko, Bielorusko a Azerbajdžan. V rámci Európy môže byť SR vhodnou krajinou pre investície a tiež môže zohrať svoju úlohu pri vnútornej reforme EÚ v zmysle návratu Európy k jej kresťanským koreňom.
Aké kroky by ste podnikli na posilnenie regionálnej stability v súvislosti s vojnou na Ukrajine?
Obrannú vojnu Ukrajiny a Západu proti ruskej agresii treba vyhrať. Na bojisku i na poli diplomacie. Viem, je to Sofiina voľba, bojovať a pritom strácať životy alebo nebojovať, rokovať o mieri a umožniť agresorovi neskôr znovu útočiť, zabíjať a ničiť. Rusko nie je partner, je to agresor, preto na takýchto platí sila. Spravodlivý mier znamená odsun ruskej armády za hranice Ukrajiny a potrestanie vojnových zločinov. Zvýšil by som sankcie proti režimu a ekonomike Ruska. Treba posilniť vojenské kapacity pobaltských krajín, Rumunska a Moldavska. A ak inak nejde, treba posilniť bojaschopnosť ukrajinskej armády.
Má byť podľa Vás prezident protiváhou voči vláde?
Niekedy anó, keď vláda a parlament prijímajú rozporuplné rozhodnutia, musí naplno využiť svoje kompetencie. V prvom rade musí byť serióznym politickým partnerom, ktorého rešpektujú všetky strany pre jeho politické kvality a autoritu. Prezident musí mať taký vplyv v ústavnom a politickom systéme, aby vláda brala jeho názory ako meritum pre svoje rozhodovanie.
V súčasnosti sa čoraz viac upozorňuje na globálne riziká spolupráce s Čínou – vrátane kybernetických, technologických, ekonomických, bezpečnostných, ako aj ľudskoprávnych. Ako by ste ste sa ako prezident stavali k spolupráci s touto krajinou?
Nie som expert na Čínu. Je však jasné, že Čína nie je demokratická krajina, viď jej správanie voči Ujgurom, Falun Gongu, kresťanom, Tajwanu… Iné porušovania ľudských práv, napríklad voči pracujúcim a pracujúcej mládeži sú tiež známe.
Je zrejmé, že Čína sa snaží stať sa lídrom východnej Ázie, a to i na úkor Ruska. To sa jej darí. Mohla by zohrať nátlakovú politiku voči Severnej Kórei, aby Kimov režim neohrozoval región. Technologickému boomu Číny nezabránime. Musíme vytvoriť systém, aby sa nekvalitný a nebezpečný tovar z Číny nestal dominantným na európskom trhu. Stále je tu riziko z účelovej spolupráce Číny a Ruska, čo by bolo fatálnym nebezpečenstvom pre Európu a potenciálne celú atlantickú civilizáciu a bezpečnostnú štruktúru. EÚ a USA musia vytvoriť minimálny mierový modus vivendi medzi sebou a Čínou. V tomto je blízka spolupráca EÚ a USA historická a nenahraditeľná.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
