Jedlý hmyz – superpotravina budúcnosti alebo len výživné krmivo?
Európska komisia schválila hmyz ako potravinu až v roku 2021 na základe podkladov od Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Zoznam povolených druhov hmyzu sa pomaly rozširuje, pričom v súčasnosti sú v EÚ povolené len 4 druhy jedlého hmyzu: múčiar obyčajný, koník sťahovavý, cvrček domový, potemník stajňový.
Tento hmyz sa môže predávať v mrazenej, sušenej alebo práškovej forme. Každý druh hmyzu a vo všeobecnosti každá takzvaná nová potravina sa môže dostať na pulty až potom, ako prejde zdĺhavým schvaľovacím procesom, ktorý preukáže bezpečnosť potraviny pre ľudské zdravie.
Koniec koncov, diskusia o hmyze ako potravine sa v Európe začala približne pred desiatimi rokmi, upozorňuje Petra Škvorová, odborníčka na jedlý hmyz z Katedry mikrobiológie, výživy a dietetiky Českej poľnohospodárskej univerzity.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) tvrdí, že hmyz je potravou budúcnosti. Zanecháva oveľa menšiu uhlíkovú stopu ako tradičné hospodárske zvieratá a pri jeho produkcii sa spotrebuje menej krmiva a priestoru, čo všetko robí z hmyzu udržateľnejší zdroj „vysokokvalitných bielkovín.“
Úrad sa obáva, že s rastúcim počtom obyvateľov na svete (podľa odhadov OSN do roku 2050 9,7 miliardy) nebude planéta schopná poskytnúť dostatok zdrojov na výrobu takéhoto množstva potravín, preto sa hmyz javí ako bezpečný a ekologický zdroj potravín pre ľudstvo a hospodárske zvieratá.
FAO označuje hmyz za „minizviera“ a dokonca aj podľa českej legislatívy sú povolené druhy hmyzu v súčasnosti uvedené ako „hospodárske zvieratá“.
Povinné označovanie
Pred časom sa na sociálnych sieťach a niektorých webových stránkach objavili fámy, že mletý hmyz sa teraz bude tajne pridávať do rôznych potravín bez toho, aby o tom spotrebiteľ vedel. Táto teória má však svoje úskalia. Okrem toho, že to nie je povolené, bola by to ekonomická samovražda.
Informácie o obsahu a druhu hmyzu musia byť vždy uvedené v zložení spolu s informáciou, že zložka môže spôsobiť alergickú reakciu, a musí to byť uvedené v tesnej blízkosti zoznamu zložiek.
V rozhodnutí Európskej komisie o povolení jedlého hmyzu ako potraviny a v jednotlivých vykonávacích predpisoch sa uvádza, do ktorých potravín sa môže pridávať daná forma hmyzu a v akom maximálnom množstve. „Nemôžete ho tam dať príliš veľa, pretože sa tým naruší napríklad technologická kvalita. Takže ak by som chcela do pečiva pridať 20 percent, nebolo by to jedlé,“ vysvetľuje Škvorová.
Dnes sa hmyzia múčka pridáva do sušienok, cestovín, proteínových tyčiniek, ovsených kaší, chipsov, ale v ponuke nájdete aj cvrčkovú bolonskú omáčku a iné potraviny. Výrobcovia sa tým nijako netají, práve naopak. V skutočnosti táto informácia odôvodňuje výrazne vyššiu cenu výrobku.
Proti gustu žiaden dišputát
Otázka konzumácie hmyzu je pre niektorých zdrojom odporu a pre iných zvedavosti. Hoci sa jedlý hmyz stal v posledných rokoch veľmi populárny a takéto potraviny sú v móde, najmä medzi mladými ľuďmi, v blízkej budúcnosti sa pravdepodobne v slovenských kuchyniach nezdomácni.
Je to dané aj tým, že u nás na rozdiel od niektorých rozvojových krajín nemáme nedostatok potravín, myslí si Škvorová. Podľa nej bude tento alternatívny zdroj bielkovín slúžiť skôr „ako rozšírenie ponuky“, a nie ako náhrada doterajšej stravy. „Nikomu sa to nevnucuje, ale tí, ktorí majú záujem, majú možnosť to vyskúšať,“ hovorí.
Slovenskí zakladatelia projektu FUTU vyrábajúci jedlý hmyz vnímajú slovenské úrady ako prekážku v ich biznise. „Oproti Českej republike, kde sme mali tiež aktivity, sme boli v šoku, aké náročné je spustiť výrobu v SR. Tiež sme prekvapení, ako často človek stále narazí na špekulantov, ale už je to rozhodne lepšie ako pred 10 rokmi, “ povedali pre StartItUp.
Výhodu hmyzu oproti rastlinným alternatívam mäsa vidí v tom, že ide o živočíšnu bielkovinu, ktorá je pre ľudský organizmus vhodnejšia. „Rastlinné bielkoviny neobsahujú všetky aminokyseliny, ktoré telo potrebuje. Môžete to riešiť vhodnou kombináciou rôznych druhov rastlinných bielkovín a ich vyvážením. Na druhej strane, hmyzie bielkoviny sú kompletné, obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny v množstve, ktoré by sme mali dostávať,“ vysvetľuje Škvorová.
Väčší potenciál vidí vo využívaní hmyzu ako potravy pre chované zvieratá, napríklad akváriové ryby, ale aj mnohé iné.
Odborníčka na zdravú výživu Margit Slimáková je v otázke jedlého hmyzu opatrná. Podľa jej názoru ide o výživový experiment, ktorého dôsledky možno seriózne zhodnotiť až v dlhodobom horizonte. Tlak európskych úradov na presadenie hmyzu do nášho jedálnička považuje za „neprirodzené obmedzovanie vysoko výživných živočíšnych potravín“.
„Podľa mňa je oveľa prospešnejšie a užitočnejšie, než takto experimentovať s výživou a podporovať konzumáciu vysoko priemyselne vyrábaných produktov, hľadať spôsoby, ako podporiť konzumáciu skutočných potravín, ktoré sú pre nás jednoznačne prospešné, poskytujú živiny a netreba sa nimi prejedať. Nie je to teda také plytvanie a vedľajším efektom je zabezpečenie zdravia a zdravej štíhlosti,“ uviedla pre Flowee Slimáková.
Pozor na alergie
Dr. Tomáš Erban, vedec z Výskumného ústavu rastlinnej výroby, ktorý sa jedlým hmyzom zaoberá v rámci výskumného projektu, tiež nie je z novej potraviny nadšený. „Je to úplný nezmysel,“ povedal pre Epoch Times a dodal, že opatrnosť je na mieste najmä kvôli možným alergiám.
Pred alergiami varuje aj Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, ktorá na svojej webovej stránke píše: „Ak si chcete tieto pochúťky dopriať a bez obáv si na nich pochutnať, odporúčame vám, aby ste sa najprv poradili so svojím lekárom, najmä ak máte známe alergie na mäkkýše, kôrovce (a výrobky z nich) a roztoče.“
Škvorová upozorňuje, že práve kvôli alergiám je potrebné sledovať etikety. „U ľudí alergických na mäkkýše sa môže vyvinúť nebezpečná alergická reakcia. Mäkkýše obsahujú chitín, ktorý je hlavným alergénom.“
Podľa prehľadu doterajších výskumov, ktorý bol uverejnený vo februári tohto roku, boli v jedlom hmyze najčastejšie identifikované tieto alergény: fruktóza bisfosfát-aldoláza, fosfolipáza A, hyaluronidáza, arginínkináza, ľahký reťazec myozínu, tropomyozín, α-tubulín a β-tubulín. V roku 2018 bolo identifikovaných celkovo 116 alergických reakcií na jedlý hmyz, väčšinou kobylky a saranče.
Ďalšie potenciálne riziká
FAO uvádza, že v súvislosti s bezpečnosťou konzumácie hmyzu existujú tri riziká – biologické (baktérie, vírusy, huby, parazity), chemické (mykotoxíny, pesticídy, ťažké kovy, antimikrobiálne látky) a fyzikálne (mechanické zablokovanie tráviacej sústavy tvrdými časťami hmyzu).
Pokiaľ ide o parazitárne nebezpečenstvo, FAO píše: „Druhy hmyzu považované za vhodné na masovú produkciu môžu byť prenášačmi parazitov a toto riziko by sa malo náležite zvážiť.“ V texte sa uvádza, že táto oblasť zatiaľ nie je dostatočne zdokumentovaná.
V jednej štúdii, ktorá skúmala toto riziko, sa zistilo, že z 300 fariem v Európe sa na 244 farmách vyskytoval hmyz s parazitmi, pričom takmer v tretine prípadov (91 prípadov) išlo o prípady, keď boli parazity potenciálne patogénne pre ľudí. „Jedlý hmyz je podceňovaným rezervoárom parazitov ľudí a zvierat,“ napísali autori štúdie.
Potenciálne riziko pre Epoch Times potvrdil Petr Majer, zástupca hovorcu českej Štátnej veterinárnej správy (SVS), ktorá je zodpovedná za dohľad nad chovom a spracovaním hmyzu. „Aj ľudia sa môžu stať náhodnými hostiteľmi niektorých parazitov hmyzu (dokonca aj druhov určených na ľudskú spotrebu),“ napísal nám Majer v e-maile.
SVS nehodnotí prítomnosť parazitov, ani to od nej nevyžadujú európske predpisy. Podľa Majera sa však toto riziko pri spracovaní eliminuje. „Najmä tepelné spracovanie (100 °C) a nízka aktivita vody (sušenie) znamená, že štádiá týchto parazitov, ktoré môžu byť prítomné v tele hmyzu, sú inaktivované (usmrtené)“.
„Hmyz sa chová na ľudskú spotrebu v uzavretých chovoch z materských línií, ktoré sú starostlivo vybrané chovateľmi. Najčastejšie sa nakupuje z takzvaných materských fariem, kde je jedným z kritérií dokonalý zdravotný stav rodičovských zvierat,“ vysvetlil Majer.
Čím sa kŕmi jedlý hmyz?
Hmyzu chovanému vo veľkých farmách nemožno dávať do jedla len tak hocičo, ako je to vo voľnej prírode. Predpisy stanovujú, že musí ísť len o certifikované krmivo pre hospodárske zvieratá. „Hmyz nemôžeme kŕmiť odpadkami,“ vysvetľuje Škvorová. Väčšinou ide o sypký substrát na báze sóje alebo otrúb. „Je to podobné krmivu pre hydinu,“ zdôrazňuje.
V príručke českého ministerstva poľnohospodárstva pre chov a spracovanie hmyzu sa uvádza: „Hmyz chovaný na farmách možno okrem kŕmnych zmesí určených pre hmyz kŕmiť aj tradičnými krmivami, ako je obilie, sójový šrot, siláž a zvyšky ovocia, zeleniny a chleba, ktoré nevykazujú napadnutie plesňami alebo hnilobou atď. Na kŕmenie hmyzu je zakázané používať najmä krmivá obsahujúce spracované živočíšne bielkoviny, hnoj a obsah tráviaceho traktu, bývalé potraviny živočíšneho pôvodu alebo odpad zo stravovacích zariadení.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
