Sobota 21. septembra, 2024
(Zľava) Novozvolený predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok a bývalý predseda strany nastupujúci prezident SR Peter Pellegrini (Foto: FB / Matúš Šutaj Eštok)

„Je iba jeden Pelle,“ povedal nový predseda Hlasu. O post šéfa parlamentu sa ešte môže strhnúť politický súboj

Do slávnostnej inaugurácie novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho ostáva len pár dní a strana Hlas-SD sa rozhodla vyriešiť otázku svojho predsedníctva. Delegáti z celého Slovenska zvolili na návrh Pellegriniho za budúceho šéfa aktuálneho ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Budúcemu prezidentovi udelili čestný titul zakladajúceho predsedu, ku ktorému sa viažu reprezentatívne a poradné oprávnenia. Ešte zostáva doriešiť náhradu za Pellegriniho v NR SR. Odborníci vidia ďalšie smerovanie strany Hlas rôznou optikou.

Hlas-SD povedie minister vnútra

„Slovenská politická tradícia jasne hovorí, že prezident republiky má byť nadstranícky, aby mohol zjednocovať národ. Najvyššia ústavná funkcia si skrátka vyžaduje, aby prezident nebol priamym aktérom straníckych súbojov a aby vďaka svojej nadstraníckosti požíval dôveru aj u ľudí iného politického presvedčenia,” povedal už ako bývalý šéf strany Hlas-SD na straníckom sneme v Košiciach.  

Reprezentanti strany sa pred formálnym hlasovaním zhodli na jeho nástupcovi, ktorým je Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok, a tak na straníckom sneme nedošlo ani len k formálnemu náznaku politického boja o kreslo šéfa strany.

„Nie som Peter Pellegrini, je iba jeden Pelle. Ja ako nový predseda budem stranu viesť v zmysle jeho odkazu, ale budem ju prirodzene viesť aj mne vlastnou charakteristikou,” zhodnotil Šutaj Eštok po svojom zvolení.

Politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek neupiera novozvolenému predsedovi politické schopnosti, vedel by si však na čele strany predstaviť niekoho skúsenejšieho a viacrozmerného. „Matúš Šutaj Eštok sa vyjadroval doteraz hlavne k veciam, ktoré sa týkali len ministerstva vnútra. Myslím si, že tak pani Denisa Saková, aj pán Richard Raši, ale napríklad aj Tomáš Drucker sú osobnosťami, ktoré majú predsa len viac skúseností, viac postrehov aj z iných rezortov, ako sú len tie ich vlastné,” myslí si odborník. 

Řádek sa domnieva, že Šutaj Eštok bude rešpektovaným lídrom zo strany koaličných partnerov a tiež si myslí, že bude „radikálnejší proti SNS a zhovievavejší k Smeru”.

Nastupujúci prezident nikam neodchádza

Zvolený prezident sa ujme úradu 15. júna, v deň ukončenia funkčného obdobia predchádzajúcej hlavy štátu Zuzany Čaputovej. Pellegrini však úplne zo strany neodchádza. Svoje členstvo len pozastavil a naďalej zostáva so stranou prepojený honorárnym titulom. Delegáti na sneme strany totižto odsúhlasili zmenu stanov, čím vytvorili čestnú funkciu zakladajúceho predsedu strany. „Funkciu zakladajúceho predsedu vykonáva osoba, ktorá bola ako prvá zvolená do funkcie predsedu strany,” hovoria novelizované stanovy. 

Tento post Pellegrinimu umožní reprezentovať Hlas na významných udalostiach, či zúčastniť sa na rokovaniach straníckych orgánov s poradným hlasom. „Som nesmierne rád, že Peter Pellegrini bude navždy zakladajúcim členom Hlasu,“ povedal Šutaj Eštok na sneme.

Bývalý politik Peter Weiss v tomto geste nevidí len vzdanie vďaky otcovi zakladateľovi za všetko, čo pre stranu urobil. „Je to tiež pragmatický spôsob, ako aj po odchode z funkcie predsedu prenášať osobnú popularitu Pellegriniho na stranu Hlas-SD po tom, čo bude prezidentom a bude si ju môcť budovať v tejto najvyššej štátnej funkcii,” píše Weiss vo svojom komentári.

Šéfredaktor Peter Bárdy z aktuality.sk sa vo svojom komentári zamýšľa nad signálom od budúceho prezidenta, ktorý nepovažuje „za práve najšťastnejší”, hoci ho Peter Pellegrini nemusí vôbec využiť. Pripomína, že ak by dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová chodila na stranícke porady Progresívneho Slovenska, kde by Michalovi Šimečkovi radila, mnohým by to prekážalo. „Ak tu hovoríme o snahe zjemniť polarizáciu spoločnosti, upokojiť súperiace tábory, snaha o nadstraníckosť hlavy štátu by mala byť jednou z priorít,” píše.

Súboj o post predsedu parlamentu

Richard Raši, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na sneme len zopakoval, že post predsedu parlamentu podľa koaličnej zmluvy patrí Hlasu, a teda sám by sa mal stať šéfom Národnej rady SR. K oficiálnemu spečateniu by malo dôjsť po Eurovoľbách. 

Na tento post si začal brúsiť zuby predseda národniarov Andrej Danko, ktorý hovorí o zmene politickej mapy. „Pre mňa ako predsedu SNS a predsedu poslaneckého klubu je dôležité, že tieto voľby ukázali, že naša politika má podporu verejnosti,” vyhlásil. Víťazstvo zvoleného prezidenta označil za víťazstvo koalície ako celku. „Urobili sme všetko pre vznik tejto vlády a takisto sme v druhom kole Petra Pellegriniho jasne podporili,” dodal.

Podľa politológa Tomáša Koziaka je Dankova požiadavka skutočne nadštandardná a zrejme je prejavom politického vydierania. Tiež považuje za prekvapivé, ako sa k tomu postavil sám premiér Fico. „To, že by Hlasu zobral post predsedu parlamentu, ukazuje vnímanie, že Hlas odchodom Petra Pellegriniho bude politicky oslabený,“ uviedol.

Minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) by tiež preferoval, aby sa šéfom parlamentu stal predseda národniarov. „Ja si myslím, že pre stabilitu a vyváženosť koalície je to dobrý návrh. Podporuje ho tak Robert Fico ako aj ja. Andrej Danko bol dobrý predseda parlamentu,“ povedal Kaliňák.

Dve sociálne demokracie

„Strane Hlas-SD nehrozí žiadna destabilizácia,“ reagoval Pellegrini na otázku o možnom pohltení strany Hlas Smerom. „Nepoznáte budúcnosť, môže sa to skončiť aj naopak,“ uzavrel.

Odchod zakladateľa strany býva v slovenských politických reáliách zväčša osudový. „Určite to bude znamenať zmenu, Hlas bude bez lídra, ktorý celú stranu symbolizoval. Bude mať teda vážny problém definovať svoju identitu, čo môže vyústiť až do rozkladu strany,“ myslí si politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.

Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera bude všetko závisieť od šikovnosti nového vedenia Hlasu, ako si vytýči vzťahy v koalícii, ako bude presadzovať ich priority a či si bude udržiavať dôveru verejnosti. „O voličov Hlasu sa okrem koaličných partnerov budú biť aj politické sily opozície a mimoparlamentné strany,“ povedal a pripomenul, že Hlas nepríde len o svojho zakladateľa, ale aj o veľmi obľúbeného politika.

Aký bude ďalší osud pomerne mladej strany Hlas-SD po výmene vedenia, je ťažké odhadnúť. Řádek počíta s tromi rôznymi scenármi. Nový líder by mohol využiť dočasnú neprítomnosť zotavujúceho sa premiéra Roberta Fica a presvedčiť ľavicového voliča, že Hlas je prijateľnejší než Smer. Druhá možnosť je, že sa Hlas bude hľadať, ale nemalo by to trvať dlho, aby nemala strana problémy s prežitím. 

Za najviac pravdepodobný považuje odborník posledný scenár. „Jednoducho politická príťažlivosť bude priťahovať viac k Smeru a že jednoducho tam vznikne nejaké to znovuspojenie so Smerom tak, že vlastne bude pôsobiť na politickej scéne iba jedna sociálna demokracia, pretože dve sociálne demokracie v jednom parlamente a navyše v jednej vláde nemajú logické vysvetlenie,” uzavrel Řádek.

Prečítajte si aj